Z Arktídy sa stáva strategická zóna. Zálusk na ňu si robia viaceré veľmoci

Ruský prezident Vladimír Putin v apríli tohto roku vyhlásil, že podľa údajov, ktorými disponuje, sa arktický región otepľuje až štyrikrát rýchlejšie ako zvyšok sveta. Takéto prudké otepľovanie spôsobuje masívne roztápanie ľadu. Rusko na situáciu reaguje tým, že v regióne otvára vojenské základne a buduje ďalšie jadrové ľadoborce, ktoré majú prerážať cestu lodnej doprave pozdĺž severnej námornej trasy.

Na globálne otepľovanie a s ním spojené negatívne sprievodné javy v arktickej oblasti sa pripravuje aj Čína. V strategickom pláne sa podobne ako Rusko zameriava na rozvoj arktických lodných trás. Zároveň však vyzýva ostatné krajiny aby región využívali len na mierové aktivity.

Spolu s tým, ako arktický ľad ustupuje, sa záujem o túto oblasť stupňuje. V pozadí pritom nestojí len záujem o suroviny akými sú nikel, platina či diamanty, ktoré sa pod arktickým povrchom ukrývajú. Prioritným cieľom dokonca nemusí byť ani skrátenie obchodných ciest medzi Európou a Áziou.

Sledujúc aktivity Ruska, v hre sa nachádza možnosť, že Arktída môže v blízkej budúcnosti slúžiť ako nová vojnová zóna.

Prečo chcel Trump kúpiť Grónsko?