Argentínska centrálna banka zredukovala v závere tohto týždňa kľúčovú úrokovú sadzbu o 500 bázických bodov. Urobila tak prvýkrát za takmer šesť mesiacov, keď naposledy znížila hlavnú úrokovú sadzbu v polovici mája. K redukcii prispelo ďalšie zmiernenie inflácie, pričom analytici očakávajú, že aj v ďalšom období sa bude rast spotrebiteľských cien spomaľovať.
Centrálna banka koncom týždňa oznámila, že kľúčovú úrokovú sadzbu znížila na 35 percent z pôvodnej úrovne 40 percent. Na tú ju znížila v polovici mája, a to o 10 percentuálnych bodov. Najnovšia redukcia hlavnej úrokovej sadzby o 5 percentuálnych bodov predstavuje siedme zníženie od nástupu libertariána Javiera Mileia do úradu prezidenta v decembri 2023. Ten po prevzatí úradu spustil rozsiahle úsporné opatrenia s cieľom dostať extrémnu infláciu pod kontrolu.
Medzimesačná inflácia dosahovala vlani v decembri 25,5 percenta, v septembri tohto roka sa zmiernila už na 3,5 percenta. Navyše, analytici očakávajú, že za október sa rast spotrebiteľských cien opätovne zmierni. V porovnaní s inými ekonomikami je však inflácia v Argentíne naďalej vysoká, keďže medziročne predstavovala v septembri 209 percent. Aj tento údaj však znamená ďalšie zmiernenie inflácie, keď v auguste zaznamenala 236,7 percenta. Tohtoročné maximum dosiahla medziročná miera inflácie v apríli, a to na úrovni 292,2 percenta. To bol najprudší rast spotrebiteľských cien od roku 1991.
Mileova vláda svojimi rozsiahlymi úspornými opatreniami dokázala zredukovať infláciu aj rozpočtový deficit, opatrenia však prudko zvýšili mieru chudoby v krajine. Tá za prvý polrok tohto roka vzrástla už na takmer 53 percent, zatiaľ čo v druhom polroku 2023 predstavovala necelých 42 percent. Navyše, podiel obyvateľov žijúcich v extrémnej chudobe sa zvýšil na približne 18 percent z takmer 12 percent v druhej polovici minulého roka.