Argentína si ako upisovacie banky najala Bank of America, HSBC a banku Lazard, ktorá zároveň zostáva jej finančným poradcom. Argentínsky prezident Alberto Fernández, ktorý nastúpil do úradu vlani v decembri, sa snaží rokovať s veriteľmi o reštrukturalizácii dlhu vo výške 195 miliárd dolárov (175,41 miliardy eur).
Celkový zahraničný dlh Argentíny dosiahol 311 miliárd dolárov. Jeho rokovania zahŕňajú aj veľmi nepopulárnu záchrannú pôžičku od Medzinárodného menového fondu (MMF) vo výške 57 miliárd dolárov, na ktorej sa v roku 2018 dohodol stredopravý predchodca A. Fernándeza Mauricio Macri. A. Fernández odmieta poslednú splátku z tohto úveru vo výške 13 miliárd dolárov, čím by dlh Argentíny voči MMF zostali na úrovni 44 miliárd dolárov.
Fond v správe z minulého mesiaca dospel k záveru, že argentínsky dlh nie je „udržateľný“, a vyzval vládu, aby sa pokúsila získať finančné prostriedky od súkromných investorov. Argentínska ekonomika v roku 2019 klesla o 2,1 percenta. Krajina sa zmieta v recesii od polovice roku 2018, pričom chudoba a nezamestnanosť sa zvyšujú a rastie aj inflácia, ktorá vlani prekonala 50 percent.
Od pondelka je v Argentíne misia MMF. Vláda uviedla, že má v úmysle predložiť tento mesiac ponuku súkromným držiteľom dlhopisov, pričom bude pokračovať v rokovaniach s MMF.
Ministerstvo hospodárstva požiadalo zahraničných držiteľov dlhopisov, „aby oznámili svoju totožnosť a objem dlhu, ktorý vlastnia, s cieľom uľahčiť komunikáciu“. Chce „osloviť čo najviac vlastníkov dlhopisov, aby nadviazali vzťahy a poznali svoje názory“.
