Severoatlantická aliancia čelí zvláštnemu a neočakávanému útoku, tentoraz však nie zo strany šéfa Kremľa Vladimira Putina, ale Recepa Tayyipa Erdogana, prezidenta krajiny, ktorá je kľúčovou pre južné krídlo aliancie, píše The Globe and Mail.
Do Ankary ani nechoďte
Erdogan totiž v pondelok potvrdil odmietavý postoj Turecka k prijatiu Fínska a Švédska do NATO. Turecký prezident navyše predstaviteľom oboch krajín odkázal, aby ani nechodili do Ankary a nepokúšali sa ho presviedčať, aby zmenil názor.
Fínsko a Švédsko sa o členstvo v aliancii uchádzajú v dôsledku ruskej vojny na Ukrajine a obáv o vlastnú bezpečnosť.
Putinovi je to jedno
„Nebudeme súhlasiť, aby sa členmi bezpečnostnej organizácie NATO stali krajiny, ktoré voči Turecku uplatňujú sankcie,“ povedal turecký prezident s tým, že „fínski a švédski diplomati „by sa nemali unúvať“ navštevovať tento týždeň Turecko.
Prakticky v tom istom čase ruský prezident Vladimir Putin naznačil, že mu na prípadnom členstve Fínska a Švédska v NATO nezáleží, a to aj napriek skutočnosti, že Rusko má s Fínskom 1 340 kilometrov dlhé hranice.
Podporujú teroristov
V súvislosti Erdoganovým odmietavým postojom k členstvu dvoch škandinávskych krajín v NATO turecká štátna televízia TRT Haber uviedla, že Švédsko a Fínsko nesúhlasili s vydaním 33 ľudí, ktorí sú podľa Ankary členmi Strany kurdských pracujúcich (PKK). Tá je v Turecku pokladaná za teroristickú organizáciu. Okrem toho Švédsko pred tromi rokmi zastavilo vývoz zbraní do Turecka po tom, ako Ankara vojensky intervenovala v Sýrii.
Diplomatické zdroje vrátane amerického ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena však tvrdia, že Turecko od svojho zásadného stanoviska napokon ustúpi, pretože Fínsko a Švédsko mohutne posilnia prítomnosť NATO v Baltskom mori. Blinken bude aj na túto tému rokovať v stredu so svojím tureckým náprotivkom Mevlütom Čavušoglom.
Nakoniec ustúpi
To, že turecký prezident napokon ustúpi, si myslí aj profesor medzinárodných vzťahov Istanbulskej univerzity Mensur Akgün, ktorý tvrdí, že Ankara je historicky veľkým priaznivcom rozširovania NATO a pokus Fínska a Švédska stať sa jeho členmi chce len využiť na vysvetlenie si niektorých sporných otázok so Spojenými štátmi.
Ide aj o F-35
Vzťahy medzi Ankarou a Washingtonom sú napäté od roku 2019, keď USA pozastavili dodávky bojových lietadiel F-35 do Turecka, pretože turecká vláda sa rozhodla pre nákup raketového systému S-400 Triumf, ktorý vtedajšia americká administratíva označila za hrozbu pre Západ.
„Turecko možno nedostane úplne všetko, čo chce, ale jeho spojenci mu pravdepodobne ponúknu niečo, čo ho uspokojí. Ankara bude vyjednávať, ako by to v súlade so svojimi národnými záujmami robili aj iné členské štáty (NATO),“ povedal Akgün pre televíziu al-Džazíra.
Ďalšie dôležité správy
