Zdaňovanie nehnuteľností podľa ich hodnoty by nemuselo byť férovejšie pre všetkých. Dosahy by to mohlo mať na majiteľov nehnuteľností v lokalitách, kde z rôznych dôvodov narástli ceny nehnuteľností. Navyše, ceny bytov či domov v jednej lokalite nie sú vždy rovnaké, cenu totiž ovplyvňujú aj iné faktory. Rozdielny vplyv by to malo aj na mestá a obce. Uviedli to realitní analytici a Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) v súvislosti s komentárom analytikov Národnej banky Slovenska, podľa ktorých by mohol prechod na systém zdaňovania založený na hodnote nehnuteľností priniesť spravodlivejší daňový systém.
„Zdaňovanie nehnuteľností podľa ich trhovej hodnoty z cenovej mapy považujeme za nie najlepšie riešenie. Jedným z dôvodov je dosah na majiteľov, ktorí vlastnia nehnuteľnosti v lokalite, kde prišlo z rôznych dôvodov k nárastu cien, a nie je to len prípad Bratislavy,“ uviedol analytik Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska (NARKS) Martin Lazík.
Hodnota nehnuteľností
Aj podľa analytika Realitnej únie SR Vladimíra Kubrického je otázne, či je systém zdaňovania založený na hodnote nehnuteľností férovejší. „Automaticky totiž považuje vlastníkov drahších nehnuteľností za finančne spôsobilejších platiť vyššie dane. Nemusí to totiž platiť pri všetkých skupinách obyvateľstva,“ priblížil Kubrický. Doplnil, že hodnotový systém zdaňovania treba dôsledne pripraviť a nie je možné ho zaviesť zo dňa na deň.
Podľa Lazíka je prepojenie zdaňovania podľa trhovej ceny závislé od kvalitných a aktualizovaných dát, no vychádza aj z predpokladu, že byty či domy v jednej lokalite majú rovnakú cenu. „To však nie je pravda, pretože cenu nehnuteľnosti ovplyvňujú aj iné faktory ako len lokalita. Na jednej ulici môže byť rodinný dom za dva milióny eur a iný za jeden milión eur. Alebo byty pod hradom v Bratislave – kde máme cenu bytov na štvorcový meter 7 000 eur a kúsok ďalej 3 500 eur. Nevieme si preto predstaviť, že by štát bol dnes alebo v blízkej budúcnosti pripravený s takto detailnou cenovou mapou nehnuteľností,“ upozornil analytik NARKS.
Združenie miest a obcí uznalo, že by takáto zmena mohla priniesť zvýšené príjmy do rozpočtov miest a obcí. No zároveň pripomenuli, že je potrebné pripraviť a implementovať nové oceňovacie modely, poukázali aj na náklady spojené s legislatívnymi zmenami a úpravou administratívnych procesov či potrebu kvalitných a presných dát na určenie hodnoty nehnuteľností. Zohľadniť takisto podľa ZMOS-u treba infláciu.
Fragmentovaná štruktúra
„Ďalšia veľmi dôležitá skutočnosť, ktorú je potrebné zohľadniť, je fragmentovaná sídelná štruktúra, s množstvom malých samospráv. Táto zmena by v podmienkach Slovenska a vidieckeho charakteru krajiny znamenala rozdielny dosah na mestá a obce. Mestá, kde sú nehnuteľnosti všeobecne drahšie, by mohli zaznamenať výrazný nárast príjmov z dane z nehnuteľností. V obciach s nižšími hodnotami nehnuteľností by mohli byť vplyvy menej výrazné. Rozdiely medzi mestami a obcami znamenajú, že efekt reformy by nebol rovnaký všade,“ zhodnotil predseda ZMOS-u Jozef Božik.
Ministerstvo financií SR považuje úpravu zdaňovania nehnuteľností za dlhodobú tému, ktorú zdôrazňuje aj samotný rezort. „Aj z toho dôvodu sa táto problematika dostala do samotného Programového vyhlásenia vlády SR. Cieľom ministerstva financií je, aby bolo nastavenie zdaňovania efektívnejšie a spravodlivejšie. V súčasnosti je však ešte z pohľadu MF SR predčasné hovoriť o podrobnostiach či o konkrétnych parametroch,“ reagoval rezort financií.
Ďalšie dôležité správy
