V aktuálnej analýze na to upozornil analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.
„Trh práce pomerne dobre odolával pandemickému poklesu európskych ekonomík. Nárast miery nezamestnanosti bol vo väčšine krajín miernejší ako počas predchádzajúcej globálnej finančnej krízy. Prispeli k tomu pravdepodobne aj početné opatrenia, ktoré mali za cieľ tlmiť negatívne dopady krátkodobého ekonomického šoku na zamestnanosť a ktoré v súčasnosti, na rozdiel od predchádzajúcej krízy, uplatňovala drvivá väčšina krajín EÚ," priblížil ekonóm.
Obavy sa nepotvrdili
Miera nezamestnanosti tak v EÚ v priemere vzrástla len o niečo viac ako jeden percentuálny bod (p. b.) a svoje maximum zaznamenala už v auguste a septembri minulého roka na úrovni 7,7 percenta. „Nepotvrdili sa ani obavy, že v čase ekonomického zotavovania by sa spolu s postupným ukončovaním podporných schém mohli počas pandémie umelo podporované pracovné miesta prejaviť na oneskorenom náraste nezamestnanosti," zdôraznil Koršňák.
Naopak, trh práce začal podľa neho pomerne rýchlo reagovať už na prvé známky popandemického oživenia a nezamestnanosť v Európe začala pomerne rýchlo klesať a vracať sa k úrovniam, na ktorých sa pohyboval pred vypuknutím pandémie. V auguste tohto roka miera nezamestnanosti v krajinách EÚ dosiahla 6,8 percenta, čo bolo len o dve desatiny viac ako v priemere tesne pred vypuknutím pandémie na prelome rokov 2019 a 2020.
Slovensko pod priemerom únie
Slovensko aj Česko sa v auguste radili medzi krajiny s nadpriemerným nárastom miery nezamestnanosti v porovnaní s obdobím tesne pred pandémiou. „V Česku bola miera nezamestnanosti o presne jeden p. b. vyššia ako v priemere v posledných troch mesiacoch pred vypuknutím pandémie, naši susedia si však aj napriek tomu stále udržali pozíciu krajiny s najnižšou mierou nezamestnanosti v EÚ," zdôraznil.
Na Slovensku bola podľa Koršňáka miera nezamestnanosti v auguste v porovnaní s obdobím spred pandémie vyššia o 0,6 p. b. Slovensku sa však napriek tomu podarilo udržať mieru nezamestnanosti stále pod priemerom EÚ, keď v auguste dosiahla úroveň 6,5 percenta oproti európskemu priemeru 6,8 percenta.
Skytá nezamestnanosť
Analytik však upozornil, že vo viacerých krajinách môže skutočnosť prikrášľovať nárast tzv. skrytej nezamestnanosti. Počet ekonomicky aktívneho obyvateľstva v krajinách EÚ bol totiž v auguste tohto roka o 0,7 percenta nižší ako v období pred vypuknutím pandémie. Ak by sa títo ľudia nepresunuli do ekonomickej neaktivity, ale rozšírili by rady nezamestnaných, miera nezamestnanosti v EÚ by bola v súčasnosti v priemere o 0,7 p. b. vyššia.
„Nárast skrytej nezamestnanosti môžeme pozorovať aj na Slovensku, v porovnaní s obdobím tesne pred pandémiou sa počet ekonomicky aktívnych znížil o 0,8 percenta, teda miera nezamestnanosti sa týmto umelo znížila o 0,8 p. b," upozornil Koršňák. Ak by títo skrytí nezamestnaní rozšírili rady nezamestnaných, nezamestnanosť v SR by podľa neho v auguste dosahovala 7,3 percenta.
Okrem niektorých, nie však všetkých, krajín regiónu strednej a východnej Európy sa skrytá nezamestnanosť pomerne významne zvýšila aj v Taliansku (2,6 p. b.), Nemecku (2,3 p. b.), či Rakúsku (1,3 p. b.). „Na druhej strane, okolité krajiny V4 – Česko, Maďarsko i Poľsko, zaznamenali naopak nárast ekonomickej aktivity," doplnil analytik.
Zároveň zdôraznil, že aj po zohľadnení nárastu skrytej nezamestnanosti ukázal európsky trh práce pomerne významnú odolnosť voči pandémiou vyvolanej recesii. „Nárast nezamestnanosti bol miernejší, ako sa pôvodne očakávalo a pokrízové zotavenie sa javí zatiaľ rýchlejšie, ako sme pôvodne očakávali. Relatívne robustný trh práce prispieva i k stabilizácií spotreby domácnosti, ktorá by mala aj v nasledujúcich štvrťrokoch podporovať ekonomický rast v Európe," dodal Koršňák.
