„Niekedy si verejnosť myslí, že totalita môže prísť len s tankami a armádami, no môže to byť aj inak,“ hovorí americký novinár Michael Shellenberger. Upozorňuje na aktuálne výzvy, ktorým v dobe záplavy informácií dnes čelia Spojené štáty americké aj Európa.
Ako sa pozeráte na súčasnú mediálnu situáciu v USA?
V rámci mnohých tém sa k ľuďom nedostávajú vždy všetky informácie. Je to vidieť na tom, ako ich ľudia vnímajú, keď im dáte konkrétne otázky. Napríklad verejnosť skreslene vníma počet prípadov úmrtí pri policajných zásahoch, čo je veľká téma v USA. Verejnosť si tiež myslí, že pri prírodných katastrofách zomiera čoraz viac ľudí, pritom ročne štatistiky potvrdzujú okolo 200 až 300 úmrtí v súvislosti s prírodnými katastrofami. A príkladov je viacero. Podobne to bolo aj v kauze notebooku Huntera Bidena. V rámci toho sa šírilo veľa dezinformácií.
Problémy pociťujú aj tradičné spravodajské médiá. Šéfredaktor denníka The Washington Post nedávno povedal, že majú o polovicu menej čitateľov ako pred pár rokmi. Zároveň po tom, čo Elon Musk prevzal sieť X, sme v USA svedkami väčšieho rozkvetu slobody prejavu.
Aký ďalší vývoj očakávate?
Súčasnú situáciu prirovnávam k tomu, čo sa stalo v Európe, keď bol vynájdený tlačiarensky stroj, no vyústilo to do viacerých sociálnych konfliktov. Takže si myslím, že sme len na začiatku mnohých ťažkostí spojených so slobodou prejavu.
Európska únia zaviedla legislatívu o digitálnych službách (DSA). Ako sa na ňu pozeráte?
Miestami to vyzerá, ako keď skupina byrokratov chce rozhodovať o tom, čo môžu Európania čítať a hovoriť online.
Samozrejme, existujú obmedzenia, napríklad vyhrážanie. To je v poriadku. Ale nemôžu existovať obmedzenia, ak majú ľudia odlišné názory. Vždy je lepšie ponechať diskusiu a dovoliť ľuďom hovoriť aj veci, ktoré sú nesprávne. Potom je šanca povedať aj veci, ktoré sú správne.
Niektorí európski úradníci zneužívajú svoje právomoci na potrestanie nepriateľov a sami šíria dezinformácie. To je niečo, čo by malo Európanov znepokojovať. Nezáleží na tom, či ste liberál alebo konzervatívec, ľavica alebo pravica, sloboda prejavu je niečo, čo patrí všetkým.
Niektorí politici hovoria, že potrebujeme niečo ako „demokratickú reguláciu“, čo podľa nich nie je cenzúra. Čo si o tom myslíte?
Myslím, že George Orwell by bol veľmi smutný, keby videl, že dnes sa niektorí snažia román „1984" použiť skôr ako sprievodcu než ako varovanie pred totalitou. Mnohí používajú eufemizmy na ospravedlnenie cenzúry. Cenzori nikdy v histórii neboli tými „dobrými chlapcami“. Takže myšlienka, že by sme mali mať cenzúru na ochranu demokracie, je niečo ako z románu 1984.
Ľudia dnes často tvrdia, že nevedia, ako sa v záplave všetkých informácií vyznať.
Niekedy si verejnosť myslí, že totalita je len tá, ktorá príde s tankami a armádami, alebo komunistami či fašistami. No dnes často vidíme tých, ktorí inak vyzerajú ako dobrí ľudia, ako zároveň požadujú cenzúru, a to je veľmi znepokojujúce. Tvrdia, že treba chrániť demokraciu cenzúrou. Pritom je to úplne naopak.
Demokracia je možná len vtedy, keď máte slobodnú diskusiu. Verím, že Európania znovu potvrdia hodnoty osvietenstva, ktoré sa zrodilo práve v Európe a „vyvážalo“ sa do sveta. Za toto sme vďační Európe. Ak stratíte slobodu prejavu v Európe, potom bude ohrozená všade.
Kde by ste chceli vidieť diskusiu o žurnalistike v najbližších rokoch?
Rovnako ako by sme mali dbať na pestré vyvážené jedlo, mali by sme mať aj pestrú informačnú stravu. V USA vidíme, že sa neinformovalo dostatočne o viacerých témach, vrátane covidovej krízy. Takže aj pri mnohých iných témach treba počúvať rôzne názory a žiadať, aby boli vypočuté aj odlišné hlasy.
- Michael Shellenberger
Michael Shellenberger je americký novinár a spisovateľ. V roku 2018 kandidoval za demokratov na funkciu kalifornského guvernéra. V roku 2022 v americkom Kongrese ako jeden z viacerých novinárov vypovedal v prípade takzvaných Twitter Files. Je signatárom Westminsterskej deklarácie, ktorá varovala pred narastajúcou cenzúrou vo svete. V Prahe vystúpil s prednáškou na pozvanie Spoločnosti na obranu slobody prejavu.