Americké ozbrojené sily v stredu v Sýrii zabili troch podozrivých bojovníkov milícií podporovaných iránskymi Revolučnými gardami. Nálety boli reakciou na útoky na dva vojenské ciele z toho istého dňa, pri ktorých došlo k zraneniu troch členov amerických jednotiek, píše The Financial Times.
K násilnostiam medzi americkými a Iránom podporovanými ozbrojenými silami došlo dva dni po sebe. V ten istý čas sa Iránska islamská republika a Spojené štáty snažia oživiť jadrovú dohodu z roku 2015.
Americký prezident Joe Biden v utorok informoval, že nariadil letecké útoky na sklad zbraní a iné zariadenia v sýrskom meste Deir Ezzor, ktoré využívajú skupiny s väzbami na iránske Revolučné gardy.
„Spojené štáty sa nesnažia o konflikt, no budeme aj naďalej podnikať kroky potrebné k ochrane a obrane nášho ľudu,“ písalo sa vo vyjadrení americkej armády ku stredajším náletom.
Rokovania o jadrovej dohode
Spojené štáty v utorok poukázali na to, že medzi Washingtonom a Teheránom v otázke návrhu dohody o jadrovej dohode aj naďalej ostali „medzery“.
Podľa diplomatov a analytikov nastal v oživení dohody posun po tom, čo EÚ tento mesiac vo Viedni sprostredkovala nepriame stretnutie medzi zainteresovanými krajinami. Tie podľa diplomatov rokovali o „konečnom návrhu“ dohody.
Irán v stredu od Spojených štátov obdržal odpoveď na svoje návrhy a čoskoro na ne odpovie.
Ani Teherán, ani Washington oficiálne nespojili útoky v Sýrii s rokovaniami o jadrovej dohode.
Poradca iránskeho vyjednávacieho tímu pre jadrové otázky Mohammad Marandí na Twitteri v stredu napísal, že „k vykonaniu tohto konkrétneho amerického útoku jednoducho došlo s cieľom predať jadrovú dohodu“ Washingtonu.
Predstaviteľ Pentagónu pre obrannú politiku Colin Kahl v stredu reagoval, že „hrozby, ktorých sa voči našim ľudom v regióne či inde dopustili, nemajú súvis s tým, na čom sa v rámci jadrovej dohody dohodneme“.
Vojenská prítomnosť USA
Spojené štáty si v Iraku a Sýrii ponechávajú iba malý počet vojakov a vedú medzinárodnú koalíciu, ktorá podporuje snahy o boj proti zvyškom Islamského štátu. V dôsledku jeho porážky čelili americké ozbrojené sily útokom skupín s väzbami na iránske Revolučné gardy.
Z útokov bezpilotnými lietadlami na americký personál a majetok v Iraku, kde má Amerika približne 2 500 vojakov, Washington obvinil Iránom podporované šiitske milície. V Sýrii si Amerika ponechala zhruba 2 000 svojich vojakov.
Zástancovia tvrdej línie v Teheráne a jastrabi vo Washingtone sú proti oživeniu jadrovej dohody, z ktorej v roku 2018 vystúpil bývalý americký prezident Donald Trump, ktorý voči Iránu následne zaviedol tvrdé sankcie, uzatvára The Financial Times.
