V brazílskej Amazónii opäť vzrástol počet lesných požiarov, minulý mesiac ich tam zaznamenali viac ako dvojnásobok oproti minuloročnému októbru. Za desať mesiacov tohto roka sa počet požiarov v tejto oblasti, označovanej za ,,zelené pľúca planéty", zvýšil oproti vlaňajšku o štvrtinu. Vlaňajší rok bol pritom pre amazonský dažďový prales v tomto ohľade najhoršií za desať rokov. Najnovšie údaje zverejnil v nedeľu brazílsky Národný ústav pre výskum vesmíru (INPE).
Ešte horšia je tento rok situácia v oblasti Pantanal, s najväčšími mokraďami sveta, ktoré je domovom tisícov druhov rastlín a zvierat, vrátane vzácnych radov. Tento rok v tejto oblasti, ktorá leží na juhozápade Brazílie a zasahuje aj do Bolívie a Paraguaja, zaznamenali najvyšší počet lesných požiarov za celé obdobie vedenia týchto štatistík, čo je od roku 1998. Oproti vlaňajšku sa tam za desať mesiacov počet požiarov viac ako zdvojnásobil na 21 115.
Mokrade Pantanal sú vzácnym ekosystémom, ktorý leží na území okolo 160-tisíc kilometrov štvorcových. Jeho malá časť, zhruba percento rozlohy - národný park Pantanal Matogrossense -, je od roku 2000 zapísaná na zozname prírodného svetového dedičstva UNESCO. V oblasti žije veľa druhov zvierat, vrátane jaguára, ocelota, Jelenca bahenného, mravčiara veľkého, vydry obrovskej, bociana jabiru či kajmana jakaré (tiež yacaré). A okrem stromov a rastlín tam aj zvieratá trpia aj umierajú v dôsledku lesných požiarov. Počty požiarov v brazílskej Amazónii boli minulý mesiac viac ako dvojnásobné oproti minuloročnému októbru. Oproti septembru ich ale bolo menej, pretože sa blíži sezóna dažďov.
Tempo odlesňovania Amazónie klesá. Rastie tam však počet požiarov
Nárastu požiarov v Amazónii nezabránila ani armáda, ktorú tam brazílsky prezident tento rok poslal, aby okrem iného dohliadala na dodržiavanie zákazu zakladanie ohňov. Podľa agentúry EFE je príčinou 95 percent lesných požiarov ľudská činnosť, väčšinou nelegálna, ktorej cieľom je rozšíriť pôdu pre poľnohospodárstvo, ťažbu nerastov či dreva. K šíreniu požiarov podľa ekológov prispievajú klimatické zmeny.
Pre odlesňovanie Amazónie sa v posledných dvoch rokoch stal terčom kritiky, a to aj na medzinárodnej úrovni, brazílsky prezident Jair Bolsonaro. Ten podľa mnohých uprednostňuje ekonomické záujmy pred ekologickými. Ostro ho kritizoval francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorého potom Bolsonaro obvinil zo zasahovania do záležitostí Brazílie a z koloniálneho zmýšľania. Amazonský dažďový prales leží zo 60 percent na území Brazílie a hrá významnú úlohu v pohlcovanie skleníkových plynov, ktoré prispievajú k zmenám klímy.
