Sedemročný finančný plán EÚ, viacročný finančný rámec (VFR) na roky 2021 – 2027, prechádza revíziou na rok 2023. Medzi hlavné výzvy v poslednom období patrí vojna na Ukrajine a rastúce náklady na pôžičky.
V roku 2023 Komisia navrhla následné úpravy:
- Nástroj pre Ukrajinu: 50 miliárd eur na podporu a modernizáciu.
- Dodatočných 15 miliárd eur na migráciu a vonkajšie výzvy.
- Platformu strategických technológií pre Európu: Zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ v oblasti technológií s navýšením rozpočtu o 10 miliárd eur.
Nástroj na riešenie vyšších nákladov na pôžičky v rámci plánu obnovy
Parlament ich v októbri 2023 podporí, ale požaduje dodatočné finančné prostriedky:
- 1 miliarda eur na humanitárnu pomoc Ukrajine a na hraničné/migračné politiky.
- 3 miliardy eur na technologickú konkurencieschopnosť.
- 5 miliárd eur na krízovú flexibilitu EÚ.
Parlament presadzuje presunutie všetkých nákladov na splácanie plánu obnovy mimo rozpočtových hraníc. Konečné rozhodnutia o revízii VFR čakajú na konsenzus Rady a schválenie Parlamentu.
EÚ prijala obchodný štít proti ekonomickému nátlaku
Európsky parlament schválil 578 hlasmi nástroj proti obchodnému nátlaku (ACI), ktorým sa zavádza mechanizmus na ochranu EÚ pred ekonomickým vydieraním zo strany zahraničných subjektov. Tento nástroj je zameraný na pokusy krajín, ktoré nie sú členmi EÚ, o ovplyvňovanie obchodu alebo investícií s cieľom ovplyvňovať politiky EÚ.
Hospodársky nátlak, hoci má vplyv na strategickú autonómiu EÚ, nie je predmetom WTO. Komisia bude vyšetrovať potenciálny nátlak, pričom o jeho existencii bude rozhodovať Rada. Ak dialóg zlyhá, nasadia sa protiopatrenia vrátane obchodných obmedzení a investičných limitov. Tento krok je reakciou na tlak, ktorý vyvíjajú na EÚ krajiny ako USA a Čína, a posilňuje arzenál EÚ na ochranu obchodu.
EÚ sa zameriava na oblasti kritických technológií pre hospodársku bezpečnosť
Komisia EÚ zdôraznila kľúčové technologické oblasti, ktoré sú dôležité pre hospodársku bezpečnosť, vrátane pokročilých polovodičov, umelej inteligencie, kvantových technológií a biotechnológií. Tieto odvetvia boli vybrané vzhľadom na ich transformačný potenciál, dvojité civilno-vojenské využitie a riziko zneužitia proti ľudským právam.
Komisia vyzýva členské štáty, aby do konca roka posúdili riziká v týchto oblastiach. Tento krok vyplýva zo stratégie európskej hospodárskej bezpečnosti, ktorá sa zameriava na posilnenie hospodárskej základne EÚ, zmiernenie rizík a podporu strategických partnerstiev. Rozhodujúce výsledky sa očakávajú do jari 2024.
Komisia EÚ koná proti mikroplastom
Komisia EÚ zaviedla v rámci nariadenia REACH opatrenia na obmedzenie používania mikroplastov zámerne pridávaných do výrobkov. Cieľom je zabrániť uvoľneniu pol milióna ton mikroplastov do životného prostredia. Široká definícia zahŕňa syntetické polymérové častice s veľkosťou pod päť nanometrov. Medzi výrobky, ktorých sa to týka, patrí kozmetika, čistiace prostriedky, hračky a ďalšie.
Niektoré priemyselné výrobky sú zo zákazu vyňaté, ale musia obsahovať pokyny na ich likvidáciu. Prvotné opatrenia, napríklad zákaz mikroguľôčok, začnú platiť od polovice októbra, pričom pre ostatné výrobky bude prechodné obdobie dlhšie. Táto iniciatíva je v súlade s cieľom európskej Zelenej dohody znížiť znečistenie mikroplastmi o 30 percent do roku 2030.
Európsky zákon o čipoch
Európsky zákon o čipoch je už funkčný a jeho cieľom je posilniť kapacity EÚ v oblasti polovodičov. Jeho hlavnými cieľmi sú:
Zdvojnásobiť podiel EÚ na svetovom trhu s polovodičmi na 20 percent do roku 2030.
Tri piliere Európskeho zákona o čipoch:
Iniciatíva Čipy pre Európu: Posilňuje vedúce postavenie EÚ v oblasti technológií prostredníctvom fondu vo výške 3,3 miliardy eur na podporu inovácií a financovania.
Investície do výroby: Priťahuje investície do výroby čipov s dôrazom na „prvé zariadenia svojho druhu“ v EÚ.
Koordinačný mechanizmus: Spolupracuje s členskými štátmi, monitoruje dodávky čipov a predvída ich nedostatok. V apríli 2023 bol spustený systém varovania pred nedostatkom polovodičov.
V nadväznosti na tento zákon začína svoju úlohu Európska rada pre polovodiče, ktorá koordinuje svoju činnosť s Komisiou a členskými štátmi.
Zhrnutie správy Európskej Centrálnej Banky o menovej politike za minulý mesiac
Rozhodnutie o úrokových sadzbách: Európska centrálna banka (ECB) zvýšila svoje tri kľúčové úrokové sadzby o 25 bázických bodov. Od 20. septembra 2023 sú sadzby pre hlavné refinančné operácie, jednodňové refinančné operácie, jednodňové sterilizačné operácie a vkladovú facilitu stanovené na úrovni 4,50 percenta, 4,75 percenta a 4,00 percentá.
Inflácia: Pozoroval sa jej pokračujúci pokles, napriek tomu sa očakáva, že sa udrží nad želateľnou úrovňou. Rada guvernérov je odhodlaná dosiahnuť strednodobý inflačný cieľ na úrovni dvoch percent. ECB predpokladá, že inflácia v roku 2023 dosiahne 5,6 percenta, o rok neskôr 3,2 percenta a v roku 2025 by to malo byť 2,1 percenta. Táto úprava je ovplyvnená zvýšenými cenami energií.
Hospodársky rast: Prognózy rastu eurozóny boli znížené, pričom v roku 2023 sa očakáva expanzia na úrovni 0,7 percenta, v roku 2024 na úrovni 1,0 percenta a v roku 2025 na úrovni 1,5 percenta.
Programy nákupu aktív: Program nákupu aktív (asset purchase programme – APP) je na ústupe, pričom sa neplánujú žiadne reinvestície splatných splátok istiny cenných papierov. Program nákupu cenných papierov v prípade pandémie (Pandemic Emergency Purchase Programme – PEPP) bude reinvestovať splátky istiny zo splatných cenných papierov minimálne do konca roka 2024.
EÚ vyšetruje čínske elektrické vozidlá pre nespravodlivé dotácie
Európska komisia začala antisubvenčné vyšetrovanie dovozu batériových elektrických vozidiel (BEV) z Číny. Týmto vyšetrovaním sa zisťuje, či sú tieto BEV nespravodlivo dotované, čo môže poškodiť výrobcov BEV v EÚ. Ak sa tieto subvencie potvrdia, Komisia môže na takýto dovoz uložiť antisubvenčné clo.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová zdôraznila záväzok Európy na spravodlivú hospodársku súťaž a uviedla, že odvetvie elektrických vozidiel má zásadný význam pre ekologickú a konkurencieschopnú budúcnosť Európy. Prešetrovanie sa začalo bez formálnej sťažnosti zo strany priemyslu a bude sa riadiť pravidlami EÚ aj WTO, pričom výsledky Komisia očakáva do 13 mesiacov.
Ďalšie dôležité správy
