Nemožno vylúčiť, že sa Taliansko dostane do podobnej situácie, v akej sa ocitlo Grécko, podotkol analytik Saxo Bank Tomáš Daňhel. Situácia pred desiatimi rokmi však bola odlišná.

„V tom čase svet zápasil s hospodárskou krízou a Grécko bolo vo výrazne horšej ekonomickej situácii a kondícii ako súčasné Taliansko,“ poznamenal s tým, že krajina by napriek tomu mala začať konať, aby podobným problémom predišla.

Verejný dlh Talianska na úrovni približne 132 percent HDP je druhý najvyšší v eurozóne a na tejto úrovni sa podľa T. Daňhela drží konštantne od roku 2014. „Na jednej strane je dobre, že sa nezvyšuje, na druhej strane je problém, že ani neklesá. Taliansko nevykazuje vysoký rast HDP, preto verejný dlh ‚sám od seba‘ klesať nebude,“ upozornil.

Čo spraví nová vláda

Rast talianskej ekonomiky sa v minulom roku podarilo zvýšiť na 1,5 percenta oproti 0,9 percenta v roku 2016, klesla miera nezamestnanosti a problémy niektorých talianskych bánk sa postupne riešia, pripomenula analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová.

Ani to však podľa nej nie je dostatočné, pričom problémom zostáva aj prístup novej vlády. Tá voličom sľúbila zvýšenie vládnych výdavkov na sociálnu politiku, zníženie daní a zmeny v dôchodkovej reforme.

„V prípade, že by nová talianska vláda skutočne začala výraznejším spôsobom zvyšovať zadlženosť, spôsobilo by to krajine problém. Nedôvera trhov by sa premietla do zvyšovania úrokov z talianskych dlhopisov, čo by následne viedlo k predražovaniu a ďalšiemu navyšovaniu dlhu,“ podotkla Jana Glasová, analytička Poštovej banky.

Analytici napriek tomu predpokladajú, že talianska vláda bude k fiškálnej politike pristupovať obozretnejšie, ako sa zdalo. O ďalšom smerovaní Talianska podľa J. Glasovej veľa napovie návrh rozpočtu, ktorý by mala nová vláda predložiť na jeseň tohto roka.

„Celkovo by bolo pre zdravie talianskej ekonomiky vhodné pokračovať v snahe o oživenie hospodárskeho rastu spojeného so znížením nezamestnanosti, zlepšením trhu práce a konkurencieschopnosti hospodárstva, ako aj zabezpečenie stability domáceho finančného sektora,“ zdôraznila K. Muchová.

Vývoj v Taliansku podľa T. Daňhela znepokojuje európske hospodárstvo, dôležité je predísť systémovému rozšíreniu medzi ďalšie krajiny.

„Krátkodobo by mohlo dôjsť k poklesu spoločnej európskej meny, avšak z dlhodobého hľadiska nepredpokladám, že by situácia v Taliansku mala priamy vplyv na výnosy či už európskych, alebo slovenských vládnych dlhopisov, a teda zvyšovanie nákladov na dlhovú službu,“ očakáva analytik.