Na Slovensku trpí Alzheimerovou chorobou podľa občianskeho združenia Slovenská Alzheimerova spoločnosť 50-tisíc až 60-tisíc ľudí.
Ako píše portál Českého rozhlasu, v prípade spomínaného ochorenia ide o časovanú bombu starnúcej populácie. O degeneratívnom ochorení v rozhovore rozprával biochemik Jan Konvalinka, ktorý spomenul aj to, že so zdravím mozgu súvisí i zubná hygiena.
Do mozgu sa dostáva množstvo patogénov
Biochemik J. Konvalinka v rozhovore Českého rozhlasu vysvetlil, že sa mozog dlhodobo považoval za sterilný, teda za taký, do ktorého sa nedostávajú baktérie a vírusy, nakoľko je medzi zvyškom organizmu a centrálnou nervovou sústavou takzvaná mozgovomiechová bariéra, ktorá chráni mozog pred patogénmi.
„Počas niekoľkých posledných rokov ale zisťujeme, že to nie je pravda a že sa množstvo patogénov do mozgu dostáva. Tie potom pravdepodobne spúšťajú zápalové prejavy, ktoré môžu v niektorých prípadoch viesť k Alzheimerovej chorobe,“ vysvetlil J. Konvalinka.
Jedno z najväčších zlyhaní
Zaujímavým je aj tvrdenie poľského biochemika, ktorý pred rokmi predostrel názor, že dlhodobá paradontóza môže buď prispieť, alebo dokonca spôsobiť rozvoj Alzheimerovej choroby.
J. Konvalinka však pripomína, že v súvislosti s podobným tvrdením stále panujú isté nezhody.
„Ale to, že v mozgoch ľudí s Alzheimerom sú naozaj baktérie, ktoré spôsobujú paradentózu, vedci už vedia určite. Je to teda veľmi prepojené a ústna hygiena, respektíve zubná hygiena je veľmi dôležitá pre zdravie človeka, vrátane zdravia ľudského mozgu,“ dodáva biochemik, ktorý upozorňuje na to, že aj koronavírus je jeden z vírusov, ktorý by mohol spustiť zápalový proces vedúci k Alzheimerovej chorobe.
„Takýchto patogénov je viac. Napríklad aj baktérie spôsobujúce paradentózu a celý rad ďalších vírusov i baktérií,“ doplnil J. Konvalinka.
Podľa biochemika však možno Alzheimerovu chorobu zaradiť medzi jedno z najväčších zlyhaní medicínskej chémie.
„Stále príčine tejto choroby nerozumieme“ uzavrel biochemik.
Ďalšie dôležité správy
