Spisovateľ George Bernard Shaw kedysi poznamenal, že rozumní ľudia sa prispôsobujú svetu okolo seba, ale nerozumní ľudia sa snažia prispôsobovať svet sebe. „Preto pokrok závisí od nerozumných ľudí,“ povedal anglický dramatik. Presne o takzvaných „nonkonformných“ ľuďoch je kniha Originals: How Non-Conformists Move the World od Adama Granta, ktorý vyučuje manažment na Wharton School of the University of Pennsylvania.

Kniha, ktorá vyšla začiatkom februára, síce prekypuje množstvom zbytočnej vaty, ale v celku ide o svieže a inšpirujúce čítanie, po ktorom by mali siahnuť všetci, ktorí doteraz nenabrali dostatok odvahy, aby rozbehli vlastný biznis.

Spisovateľ Malcolm Gladwell v knihe Outliers tvrdí, že talent nie je vrodený, ale je výsledkom tvrdej práce. Niečo podobné hovorí aj A. Grant, ktorý je presvedčený, že presadiť sa originálnosťou v biznise je skôr vecou životných skúseností, ktoré človek zbiera počas života a nespokojnosti so statusom quo.

Ako hýbu nespokojní ľudia svetom okolo nás

Adam Grant Zdroj: Facebook A. G.

Najhoršie investičné rozhodnutie života

V roku 2008 štyria študenti v USA založili startup Warby Parker. Spájali ich dva problémy: boli po krk zadlžení v študentských úveroch a zároveň ich rozčuľovali drahé rámy na okuliaroch. Bežní smrteľníci by sa prispôsobili statusu quo (boli by konformní), ale títo mladíci si všimli, že 80 percent trhu ovláda gigant s okuliarmi Luxottica, ktorý rámy na okuliare predával za horibilné sumy.

Keď pri pive prezentovali plán, že Luxottice „ukradnú“ podiel s okuliarmi, ich kamoši ich vysmiali uštipačnými poznámkami. Na prvý pohľad bol nápad predávať okuliare len cez e-shop šialený, ale napriek tomu firmu rozbehli. Kým v bežných obchodoch stáli okuliare 500 dolárov, u nich sa dali kúpiť za 95 dolárov. Okrem toho každého klienta inšpirovali ušľachtilým programom „kúp pár, daj pár“, ktorý bol založený na tom, že firma jedny okuliare za každý nákup pošle do rozvojových krajín.

V roku 2015 ich magazín Fast Company vyhlásil za najinovatívnejšiu firmu sveta – po uplynulé roky toto ocenenie získavali firmy ako Apple, Google alebo Nike.

Ročné príjmy spoločnosti tvoria 100 miliónov dolárov a trhová hodnota presiahla miliardu dolárov. V roku 2009 študenti oslovili A. Granta, autora knihy, o ktorej píšem. Investovať do spoločnosti odmietol. „Bolo to najhoršie investičné rozhodnutie môjho života a potreboval som pochopiť, prečo som sa rozhodol zle,“ odhaľuje podnet, ktorý ho nakopol do začatia písania knihy.

Ako hýbu nespokojní ľudia svetom okolo nás

Kniha Originals od amerického profesora Adama Granta Zdroj: amazon.com

Lepší zamestnanci vďaka prehliadaču

Psychológovia definujú dve cesty k úspechu. Prvá z nich je niesť sa na vlne masy a držať sa zaužívaných postupov. Ide o premyslený postup minimalizovať riziko. Druhou možnosťou je vydať sa po neprebádaných chodníčkoch, riskovať a pýtať sa, prečo niečo zaužívané v spoločnosti alebo biznise funguje práve takto. „Warby Parker boli originálni tým, že vymysleli nekonvenčný spôsob predaja okuliarov, ale stali sa originálnymi až vtedy, keď svoj nápad zrealizovali a umožnili ich lepšiu dostupnosť a cenovú prístupnosť,“ tvrdí A. Grant.

Originálnosť sa netýka len zakladania biznisu, ale aj zamestnancov, ktorí sú pre úspech firmy kľúčom. Netreba si navrávať, že v každej práci potrebuje šéf zamestnancov s nápadmi – buď ich jednoducho nechce počuť, pretože si vystačí sám a vtedy preferuje „nudných“ pracantov, ktorí budú rutinne robiť len to, čo im povie. To je chyba, vraví autor knihy.

Doba sa posunula a šéf by mal byť tichým manažérom a ľudí viesť, aby sa aktívne zúčastnili nápadov, ako firmu ďalej posunúť. Zaujímavú štúdiu v tomto smere urobila americká firma Cornerstone, ktorá predáva softvér na najímanie vhodných ľudí. Analytik Mike Housman sa pohral s dátami 50-tisíc ľudí a zistil, že používatelia internetových prehliadačov Firefox a Chrome zostávajú verní firme o 15 percent dlhšie ako používatelia, ktorí browsujú cez Safari či masochistický Internet Explorer.

Výsledky neboli náhodné, pretože dáta podrobil ďalšej analýze. Používatelia Firefox a Chrome boli o 19 percent menej na PN ako fanúšikovia Exploreru alebo Safari, zároveň s nimi boli ich klienti spokojnejší a pre firmu zabezpečili lepšie predaje.

Tento prípad s originálnosťou nemá na prvý pohľad nič spoločné, ale zdanie klame. „Pre získanie Firefoxu alebo Chromu musíš mať dôvtip a stiahnuť si ho. Namiesto toho, aby si akceptoval vopred nastavený prehliadač v počítači, musíš byť troška iniciatívny a nájsť riešenie, ktoré ťa urobí výkonnejším. A práve tento akt iniciatívy, hoci malý, je predobrazom toho, aký budeš aj v práci,“ tvrdí A. Grant.

Kým používatelia Exploreru mali tendenciu sa pri predaji zákazníkovi držať striktne predpisov a formuliek, používatelia Chromu alebo Mozilly brali svoju prácu voľnejšie a hľadali vlastné spôsoby ako svoju prácu urobiť lepšie. Výsledok bol ten, že boli v práci spokojnejší a menej chorí.

Tento princíp nie je založený na tom, aký prehliadač má zamestnanec nainštalovaný, ale že je ochotný sa pýtať a hľadať efektívnejšie alternatívy, ktoré ho v práci urobia lepším a výkonnejším.  

Sme uväznení v Exploreri

Možno sa to zdá divné, ale stále žijeme svoje životy v dobe pomyselného Internet Exploreru. V práci alebo pri celospoločenských problémoch akceptujeme nanútené postupy, sme ticho, keď vieme, že sa deje neprávosť, sme ticho, keď sa dajú veci urobiť lepšími a držíme sa zaužívaných poučiek o tom, že sa nedá s problémom nič robiť. Vyčkávame na to, ako to všetko dopadne bez aktívnej účasti – v tomto prípade nehovoríme len o nedávnych voľbách či štrajku učiteľov.

Menšia odbočka: Ešte v roku 1994 sformuloval politický psychológ John Jost kontroverznú „teóriu ospravedlňovania systému“. V nej porovnal názory 15 percent najbohatších a najchudobnejších ľudí na problém príjmovej nerovnosti a ľudí sa pýtal, či by podporili legislatívne zmeny a bojovali za ne. Zistil zaujímavú vec: ľudia, ktorých systém znevýhodňuje, majú silnejšiu psychickú potrebu ospravedlňovať, podporovať a obraňovať existujúci sociálny systém, autority a dôsledky systému, než ľudia, ktorým systém prináša prospech. Prečo ľudia ospravedlňujú systém, i keď poškodzuje ich záujmy? Odpoveďou je, že ľudia chcú vnímať systém ako stabilný a legitímny.

„Ak sa budeme zaujímať o nastavené podmienky fungovania vo svete, ktoré robia ľudí nespokojných, zistíme, že veľa z týchto podmienok má sociálny pôvod: pravidlá a systémy sú vytvárané ľuďmi. Uvedomenie si tohto faktu nám dáva odvahu premýšľať nad tým, ako to môžeme zlepšiť,“ píše americký profesor. 

Autor knihy dáva veľký priestor na prvý pohľad obyčajným ľuďom, ktorí sa v histórii preslávili tým, že sa postavili proti zaužívaným predpisom v spoločnosti, ale neboli agresívni, mali introvertnú dušu a oporu v niekom. To isté v zásade platí aj pri založení firmy - rovnako vychádzame z istej konformnej zóny a podstupujeme riziko, na čo je potrebná odvaha. 

Ako hýbu nespokojní ľudia svetom okolo nás

Kreativita sa spája s otázkami a nespokojnosťou Zdroj: flickr.com/Jessika Scheel

Strach je prirodzená vec

Autor knihy spomína Martina Luthera Kinga, ktorý obhajoval práva černochov a mal oporu v rozhodujúcich momentoch v manželke, černošku Rosu Parksovú, ktorá v autobuse odmietla pustiť si sadnúť belocha, hoci platili segregačné zákony. Táto dáma sa stala ikonou amerického protirasistického hnutia napriek tomu, že to bola tichá a nekonfliktná žena. Rovnako trpezlivo postupoval aj astronóm Mikuláš Kopernik, ktorý tvrdil, že Zem sa otáča okolo vlastnej osi a zároveň okolo Slnka. Vedecká obec mu odmietla zverejniť štúdiu a musel na jej publikovanie čakať 22 rokov.

Aby sme nešli ďaleko, tak príklady sa dajú nájsť aj v biznise - napríklad v spoločnosti Apple. Keď v 70. rokoch firma získala investora, jednou z podmienok bolo, aby Steve Wozniak dal výpoveď vo firme Hewlett Packard (HP), čo odmietol. Neskôr sa priznal, že chcel ostať v HP do konca života a bál sa založiť vlastný biznis. „Môj psychologický blok bol skutočný. Nechcel som založiť firmu, pretože som sa bál,“ povedal S. Wozniak. Nakoniec ho presvedčil Steve Jobs.

Rovnako mal obavy aj slávny sochár Michelangelo, ktorý odmietal vymaľovať Sixtínsku kaplnku vo Vatikáne, pretože sa necítil byť maliarom. Až na naliehanie pápeža súhlasil a vytvoril svoje vrcholné dielo. 

„Môžeme si len predstaviť koľko Wozniakov, Michelangelov či Kingov nikto neobjavil, nepublikoval alebo nepodporil ich originálne nápady, pretože sa nedostali do centra pozornosti. Nie všetci môžeme rozbehnúť vlastný biznis, namaľovať umelecké dielo či transformovať hodnoty západnej civilizácie. Máme ale nápady na zlepšenie pracovného prostredia, školy alebo komunity, v ktorej žijeme. Je smutné, že mnohí z nás váhajú podniknúť kroky na podporu týchto myšlienok,“ tvrdí A. Grant. 

Strach je pri rozbehu vlastnej firmy úplne prirodzená vec a na príkladoch búra autor mýty o tom, že úspešní podnikatelia vždy podstupovali obrovské riziká, aby prerazili. Práve naopak: mnohí z nich si ponechali normálnu prácu počas dňa a svojmu biznisu sa venovali len ako bočnej záležitosti. V mnohých prípadoch museli byť do zakladania firmy doslova donútení a presviedčaní kamarátmi alebo rodinou.

Dať výpoveď alebo uprednostniť bokovku?

Štúdia dvoch vedcov Josepha Raffieeho a Jie Fenga potvrdila, že minimalizovať riziko je jedným zo základných pilierov úspechu firmy na začiatku (nezamieňať si to s riskovaním v nápadoch). Vedci si položili jednoduchú otázku: Je lepšie rozbehnúť vlastnú firmu hneď po tom, ako dáte výpoveď v práci a môžete sa naplno venovať vlastnej firme, alebo je lepšie rozbeh firmy ponechať ako bokovku a možnosť privyrobenia si?

Na základe analýzy 5-tisíc Američanov v rokoch 1994 až 2008 výskumníci zistili, že „podnikatelia, ktorí si ponechali svoju dennú prácu mali až o 33 percent nižšiu pravdepodobnosť, že ich biznis zlyhá, než podnikatelia, ktorí dali výpoveď v práci“. Jedným z dôvodov bol vnútorný pokoj - neboli pod prílišným tlakom, mali príjem z primárnej práce, a tým sa nestali v biznise riskantnými gamblermi.

Táto taktika nie je ojedinelá. Svoju prácu si aj po rozbehu firmy ponechali zakladatelia spomínanej Warby Parker, Steve Wozniak po založení Apple full-time pracoval aj v HP, rovnako postupovali aj Larry Page a Sergej Brin, ktorí stoja za technologickým gigantom Google. Aj keď na algoritmus vyhľadávania na internete prišli už v roku 1996, ešte dva roky študovali na Stanforde. Sami priznali, že firmu nezaložili, pretože sa báli, že prídu o titul PhD. 

Udržať si prácu, ktorá zabezpečí stabilný príjem, ponúka slobodu uvoľniť sa a byť originálnym v inej oblasti, tvrdí A. Grant. 

Skvelým vstupom do podnikania je podľa A. Granta oblasť, ktorá je zo začiatku pre podnikateľa záľubou. Dobrým príkladom je Pierre Omidyar. Na začiatku najznámejšej internetovej aukcii eBay stála jeho záľuba v zbieraní plastových postavičiek z cukríkov PEZ. Pierre údajne premýšľal, ako by mohli obchodovať jednotliví zberatelia s postavičkami a vymyslel niečo, čo sa stalo predchodcom dnešného eBay.

Ako zlepšiť kreativitu vo firme

Pre firmy má autor knihy niekoľko tipov, ako zlepšiť efektivitu práce. Jedným z kľúčov k úspechu je nechať zamestnancov prezentovať nápady na vylepšenia. V korporáciách sa zaužíval brainstorming, čo je skupinová technika ako vygenerovať čo najviac nápadov - často bláznivých. 

Výskumy ale potvrdili, že táto technika nemá veľký význam, pretože nezapája všetkých zamestnancov do diskusií v rovnakej miere, keďže niektorí z nich sa boja prezentovať svoj názor a nechcú vyzerať pred kolegami ako blbci. 

A. Grant a rovnako aj spisovateľka Susan Cain v knihe Quiet Revolution: Unlocking the Power of Introverts sa odvolávajú na štúdie, kde najlepším zdrojom nápadov je samostatná práca - každý zamestnanec si napíše nápady na papier, odovzdá ich šéfovi a až následne sa nápady v kolektíve hodnotia. Ide o takzvaný brainwriting. Firmy ako Warby Parker tento spôsob hľadania nápadov realizujú každý týždeň, keď šéf pošle zamestnancom Google dokument, kde zamestnanci vpisujú svoje postrehy. 

Keď sa stala Anita Krohn Traaseth šéfkou Hewlett-Packard Norway zaviedla do praxe takzvaný speed-date the boss, teda rýchle rande so šéfom. Pozvala si do kancelárie každého zamestnanca a v priebehu piatich minút sa spýtala každého na tieto otázky: Kto ste a čo robíte v HP? Čo by ste zmenili a na čo by sa mala firma zamerať? Čím chcete prispieť firme mimo plnenia vašich pracovných povinností? Stačilo jej päť minút a na stole mala od každého pracovníka nápady, ktoré potom prediskutovala s manažmentom. 

Pred 15 rokmi urobil psychológ Michael Frese štúdiu na príklade istej holandskej firmy (v súčasnosti je už pod koncernom Tata Steel). Firma mala 11-tisíc zamestnancov a 70 rokov umožňovala zamestnancom, aby vyjadrili svoje návrhy formou lístočkov, ktoré vhadzovali do špeciálnej škatuľky. Ročne firma vyzbierala sedem až 12-tisíc návrhov. Z týchto návrhov sa snažil aplikovať približne polovicu. Škatuľka návrhov ušetrila firme v priemere 750-tisíc dolárov ročne. 

Tento prístup otvorenosti a generovania množstva nápadov je podľa A. Granta kľúčom k úspechu. Hovorí o budovaní akejsi otvorenej kultúry nonkonformizmu - konštruktívnej kritiky na vylepšenie vecí. 

„Čím viac nápadov sa vygeneruje, tým viac možností firma má. Samozrejme, že niektoré z nápadov skončia v slepej uličke alebo pôjdu zlým smerom. Vezmite si skladateľov ako Beethoven, Bach alebo Mozart. Každý z nich zložil šesť stoviek až tisíc skladieb, ale len zopár z nich je považovaných za majstrovské diela,“ tvrdí v knihe.

Skvelým príkladom je aj fenomenálny Thomas Edison, ktorému sa pripisuje vynález žiarovky. Vytvoril 1 093 nápadov, ktoré boli patentované, a za sebou tak má aj množstvo nepodarených. Nevyšli mu stovky nápadov v praxi - jedným z nich je nepodarená metóda konzervovania ovocia. Vedeli ste, že zostrojil aj hovoriacu bábiku? Bola taká strašidelná, že sa jej báli nielen deti, ale aj dospelí.  

Firmám autor knihy radí, aby podporovali nápady a nezakonzervovali sa vo vlastnej bubline. Má niekoľko tipov, ako kreativitu podporiť: každý zamestnanec by si mal vyskúšať vo firme na niekoľko dní pracovnú pozíciu, ktorú nikdy nerobil. Získa tak osvieženie pracovnej rutiny a iný pohľad na fungovanie firmy. Rovnako zamestnancom (najmä v nadnárodných spoločnostiach) pomáhajú stáže v inej krajine - najlepšie s inou kultúrou, čo praktizujú módne reťazce, ktoré sú závislé od hľadania nových trendov. Podnikatelia získavajú inú perspektívu, keď sa pozrú nielen na konkurenciu, ale aj na firmy, ktoré pôsobia v úplne inej brandži, čím získajú nové vedomosti a prehľad.   

Kniha je preplnená príkladmi, ako predať podnikateľský nápad. A. Grant tvrdí, že na investorov nefungujú sladké reči, aký je ich produkt úžasný, ale niekedy je ich potrebné negatívne prekvapiť. Uvádza prípad podnikateľa Rufusa Griscoma, ktorý stojí za rodičovským portálom Babble.com.

Keď šiel za investormi portál primárne neobhajoval, ale zvolil taktiku empatie - rozprával o tom, prečo by nemali investori do jeho projektu vložiť peniaze. Keď o niekoľko rokov predával firmu spoločnosti Disney zvolil rovnakú stratégiu. V oboch prípadoch mu vyšla. Investori mu dali tri milióny dolárov a predal ju za 40 miliónov dolárov. Bol sebavedomý, poznal riziká podnikania a v investoroch vyvolal dojem, že nechce pred nimi nič zatajovať.   

Prokrastinácia podporuje kreativitu

Kniha určite poteší aj všetkých fanúšikov odkladania svojich povinnosti na neskôr. Ide o syndróm prokrastinácie. Autor knihy tvrdí, že hoci ide o neefektívne mrhanie časom, v konečnom dôsledku má obrovský význam pri vytváraní kreatívnych myšlienok. Uvádza niekoľko príkladov, ktoré môžu lenivcov potešiť. Medzi chronických prokrastinátorov patril Steve Jobs či Bill Clinton a aj výnimočná reč Martina L. Kinga bola napísaná len pár hodín pred vystúpením.

Výskum profesorky University of Wisconsin Jihae Shin tento predpoklad potvrdil. Výskumníčka zistila, že ľudia trpiaci prokrastináciou sú až o 28 percent kreatívnejší ako tí, ktorí sa snažia dokončiť prácu čím skôr. Keď odkladáte úlohu, máte väčšiu pravdepodobnosť, že ponecháte svoju myseľ blúdiť. Dáva vám väčšiu šancu, aby ste zakopli o neobvyklé a neočakávané vzory, tvrdí autor knihy. 

Aj tento článok vznikal po niekoľkodňovej prokrastinácii, keď som si napísal draft článku a nápady, ktoré boli v knihe spomenuté. Po niekoľkých dňoch som sa k článku vrátil. Knihu a jej obsah som mal medzitým neustále v hlave a po niekoľkých dňoch som si spomenul aj na tie pasáže, na ktoré som zabudol.

Prokrastinácia je skvelá vec v kreatívnych povolaniach alebo v umení (Leonardo da Vinci maľoval Mona Lisu niekoľko rokov), čiastočne aj pri učení sa. Platí, že nedokončené projekty a myšlienky si lepšie pamätáme ako projekty, ktoré sme urobili a odovzdali sme ich - myseľ ich z hlavy vytesní, čo potvrdila ešte pred storočím psychologička Bluma Zeigarniková.