Rodičia nedávali Rachel Morgan Cauteroovej nikdy lekcie o tom, ako narábať s peniazmi. O financiách a rozpočtovaní sa preto učila priebežne počas dospievania a dospelého života. Dnes spolu s manželom a dvomi synmi žije v jednej z lepších amerických štvrtí s dobre udržiavanými parkmi, bazénmi a vodnými parkmi.
Jej rodina si dokonca kúpila vlastný golfový vozík. „Myslela som si, že moje deti majú to najlepšie detstvo, no potom sa ma štvorročný syn opýtal, prečo nemáme väčší golfový vozík,“ zaspomínala si Cauteroová na moment, keď sa rozhodla prehodnotiť výchovné metódy. Dovtedy mala pocit, že má ešte čas, kým deti začne učiť o peniazoch. „Mýlila som sa,“ priznala.
Tu sú štyri stratégie, ktoré do výchovy zaradila:
Obmedzovanie počtu darčekov
Cauteroová s manželom sa rozhodli, že ich deti môžu na narodeniny dostať iba päť a na Vianoce desať darčekov. Túto taktiku odporúča aj iným rodinám, ktoré si môžu limit upraviť podľa vlastných finančných možností.
Domáce práce
Cauteroovej štvorročný syn dokáže sám nakŕmiť psov, odložiť špinavé oblečenie do koša na bielizeň a upratať si hračky. Jeho dvojročný brat už vie odložiť do umývačky špinavý riad a oboch nesmierne baví vynášať smeti. Nedávno im rodičia dokonca dovolili postaviť stánok a predávať v ňom okoloidúcim susedom limonádu. Zarobili vďaka nemu 26 dolárov.
Schopnosť povedať nie
Cauteroovci majú dostatok peňazí na to, aby mohli deťom kúpiť nového plyšiaka vždy, keď oň požiadajú. Aj napriek tomu hračky kupujú len sporadicky, pokiaľ nie je sviatok alebo synovia nepoužijú vreckové. „Je dobré, aby vedeli, že nemôžu vždy dostať všetko, čo chcú. To, že máme peniaze, neznamená, že ich aj musíme minúť,“ vysvetlila Američanka.
Transparentnosť v otázke peňazí
Cauteroová sa deti vždy snažila chrániť pred ťažkými témami, no tie si k nim aj tak našli cestu. Počas jednej z prechádzok po meste si jeden z jej synov všimol bezdomovca a okamžite začal matku bombardovať zvedavými otázkami. Cauteroová priznala, že sa mu situáciu snažila vysvetliť čo najlepšie, no jej syn je zrejme ešte príliš malý, aby pochopil socioekonomické nerovnosti a stigmu spojenú s duševnými chorobami, ktoré prispievajú k bezdomovstvu. „Uvedomuje si ale, že z hľadiska materiálnych vecí je na tom lepšie než ostatní,“ dodala Cauteroová.