Európska centrálna banka už urobila dosť v rámci boja s infláciou, ale ďalšie zvýšenie úrokových sadzieb ešte nemožno vylúčiť. Uviedol to v utorok člen predstavenstva fínskej centrálnej banky Tuomas Valimaki.
ECB zvýšila úrokové sadzby na každom zo svojich uplynulých desiatich zasadnutí a naznačila, že v októbri si urobí prestávku. To podnietilo diskusiu, či bolo septembrový nárast jej úrokov posledný v doterajšom cykle sprísňovania menovej politiky, alebo bude aj ďalší.
Pomoc ku včasnému návratu inflácie k cieľu
„Kľúčové úrokové sadzby dosiahli úrovne, ktoré, ak sa budú udržiavať dostatočne dlho, výrazne prispejú k včasnému návratu inflácie k nášmu cieľu na úrovni dvoch percent,“ povedal Valimaki, ktorý tak zopakoval aktuálne stanovisko ECB.
„Ale ak vezmeme do úvahy riziká spojené s vývojom inflácie, nemusí to nutne znamenať, že už nedôjde k zvýšeniu úrokových sadzieb,“ dodal Valimaki, ktorý zastupuje guvernéra fínskej centrálnej banky Olliho Rehna.
Podľa Valimakiho vzhľadom na to, že inflácia v eurozóne zostáva nad cieľom ECB na úrovni dvoch percent tak dlho, je neprijateľné, aby banka neskoro zareagovala a zasiahla na obmedzenie rastu cien.
Miera inflácie v eurozóne v septembri klesla na 4,3 z 5,2 percenta v auguste. To bol výraznejší pokles, ako sa očakávalo, čo by malo podporiť dôveru, že rast cien sa skutočne spomaľuje.
Je otázkou, či sa inflácia vráti na dve percentá
Experti však predpovedajú, že inflácia sa v roku 2024 ustáli na úrovni približne troch percent, čo bude stále viac ako cieľové dve percentá. Dôvodom bude najmä utlmenie dotácií zo strany vlád na zmiernenie zdražovania energií. Veľkou otázkou tak je, či sa inflácia môže vrátiť späť na dve percentá do konca roka 2025.
Valimaki poznamenal, že ECB bude hodnotiť inflačný výhľad aj z hľadiska dynamiky základnej, jadrovej inflácie a sily transmisie menovej politiky.
Guvernér fínskej centrálnej banky Rehn si vzal dovolenku, aby sa mohol uchádzať o post fínskeho prezidenta a ako svojho zástupcu v Rade guvernérov ECB si vybral Valimakiho.