BASF podniká v oblasti molekúl. Ako najväčšia chemická firma na svete s prevádzkou vo viac ako 90 krajinách ich vyrába veľa. Tieto molekuly obsahujú atómy uhlíka, pričom značná časť výroby stojí na spaľovaní fosílnych palív. Až donedávna obrovský závod BASF v nemeckom Ludwigshafene predstavoval štyri percentá celkovej spotreby zemného plynu v krajine, uvádza The Economist.
Zdravý sedliacky rozum napovedá, že takáto firma nemôže skutočne dúfať, že zníži počet molekúl oxidu uhličitého, ktoré produkuje počas svojho výrobného procesu. Cesta k dekarbonizácii bude namiesto toho viesť cez zhromažďovanie týchto molekúl a ich likvidáciu pod zemou, čo je proces známy ako zachytávanie a ukladanie uhlíka (CCS).
Nedávne vyhlásenie šéfa BASF Martina Brudermüllera, že „dekarbonizáciu energeticky náročných odvetví možno dosiahnuť len elektrifikáciou“ znie mnohým ako kacírstvo. Elektrina slúži skôr pre potreby domácností a možno aj ako pohon pre autá, ale nie pre ťažký priemysel postavený na spaľovaní obrovských množstiev fosílnych palív. M. Brudermüller však nie je jediný, kto takto uvažuje.
BASF sa pripojil ku konzorciu, ktorého súčasťou je Saudi Basic Industries Corporation, známa ako SABIC, ako aj európska strojárska firma Linde, aby spoločne vyvinuli elektrickú pec, ktorá dokáže generovať teplo dostatočne intenzívne na chemické reakcie, ktoré továrne potrebujú. Tieto firmy nie sú jedinými, ktoré nedávno prešli na elektrifikáciu priemyslu. Aj gigantické ťažobné firmy Rio Tinto a BHP 8. februára oznámili spoločné úsilie vybudovať prvú austrálsku elektrickú hutu. Fortescue, ďalší ťažobný gigant, používa plne elektrické rýpadlá a ťažobné nákladné autá, zatiaľ čo španielska skupina Roca nedávno predstavila prvú elektrickú priemyselnú tunelovú pec na keramiku. Takéto inovácie ponúkajú novú cestu k spomaleniu globálneho otepľovania, ktorá sa môže v mnohých prípadoch ukázať ako rýchlejšia a jednoduchšia než prístupy založené na CCS a vodíku.
Podľa Medzinárodnej agentúry pre energetiku (IEA) priemysel spotrebuje tretinu všetkej globálnej energie, pričom tri štvrtiny z toho tvorí výroba tepla. Ohromujúcich 90 percent tohto tepla vzniká spaľovaním fosílnych palív. To všetko robí z priemyslu väčší zdroj emisií skleníkových plynov, ako je výroba elektriny alebo doprava. Navyše sa zdá, že emisie oxidu uhličitého z výroby energie dosiahli svoj vrchol. Platí tiež, že ak sa budú elektrické vozidlá naďalej rozširovať, emisie z dopravy môžu čoskoro prestať rásť. No vyzerá to tak, že emisie priemyslu budú rásť donekonečna.
Ďalšie dôležité správy
