Najhorší klimatický scenár nie je zmena spôsobená emisiami, ale devastácia potenciálnej jadrovej vojny, píše Bloomberg. Kým zmena klímy môže planétu otepliť o 4 až 5 stupňov Celzia, nukleárna zima, ktorá hrozí v prípade vojny by znamenala ochladenie o 12 až 13 stupňov. Stalo by sa tak iba týždne po vypuknutí jadrovej vojny, keď by dym horiacej zeme zablokoval slnko. Dôsledkom by bol kolaps oceánov a poľnohospodárstva.
Aj malý konflikt môže spôsobiť apokalypsu
Výsledný hladomor by mohol spôsobiť smrť stoviek miliónov ľudí, domnieva sa Alan Robock, klimatológ z Rutgers University a autor dvoch nových štúdií o dopade jadrovej katastrofy na oceány a poľnohospodárstvo. Závažnosť katastrofy by sa odvíjala od použitých zbraní, aj menší konflikt, napríklad medzi Indiou a Pakistanom, by spôsobil ochladenie, ktoré by ohrozilo stovky miliónov ľudí. Jadrová vojna medzi USA a Ruskom by mohla usmrtiť až polovicu svetovej populácie.
Podľa A. Robocka to znamená, že ktorákoľvek krajina ochotná udrieť jadrovými zbraňami ako prvá sa vyhráža masovou vraždou. Krajiny ochotné pristúpiť na jadrovú odvetu prirovnáva k samovražedným teroristom.
A. Robock je súčasťou tábora expertov, podľa ktorých sú agresívne reakcie na ruské jadrové vyhrážky kontraproduktívne. Nefungujú vraj ako odstrašenie a iba svet viac ohrozujú. Podobne argumentuje Daniel Ellsberg, ktorý sa preslávil vynesením informácií o vojne vo Vietname v tzv. Pentagon Papers, a získal aj stovky strán tajných informácií o nukleárnom arzenále USA.
Skreslený obraz
Podľa komentátorky Bloombergu Faye Flamovej sa experti zhodujú, že populárne predstavy o deterente a retaliácii nezohľadňujú nebezpečenstvo prvého zásahu v reakcii na falošný poplach, alebo klimatickú krízu, ktorá by ohrozila životy miliárd ľudí.
Podľa F. Flamovej však situácia nie je beznádejná. Experti sa zhodujú, že len zmeny niektorých jadrových politík by hrozbu znížili. Ich súčasťou by malo byť aj riešenie klimatickej krízy, keďže výsledná nestabilita môže ohroziť stabilitu medzinárodných vzťahov.
Rovnako by údajne pomohlo, keby Pentagón začal počúvať expertov, ktorý ho proti používaniu jadrových zbraní varujú. V súčasnosti sa totiž vedci často berú ako zaujaté lobby.
Použitie taktických hlavíc na Ukrajine je nepravdepodobné
Pavel Povdig je nezávislý výskumný pracovník v Ženeve. Narodil sa v Rusku, pracoval na popredných amerických univerzitách. Naše chápanie deterentu považuje sa omylné. Kvôli klimatickému rozmeru už nestačí ukázať, že arzenál jedného štátu dokáže zabiť viac ľudí, ako arzenál druhého. Pokiaľ by chceli Spojené štáty úspešne odradiť Rusko od nasadenia jadrových zbraní, museli by mu ukázať, že dopady nukleárnej zimy ublížia viac jemu ako im.
P. Povdig komentoval aj možnosť nasadenia jadrových zbraní na Ukrajine, považuje ho za nepravdepodobné. Taktické jadrové zbrane by mali byť používané proti husto nasadeným skupinám vojakov, také sa na Ukrajine nevyskytujú. „Toto nie je taká vojna.“
Ďalšie dôležité správy
