Štáty vlani získali na poplatkoch od firiem za vypúšťanie oxidu uhličitého rekordných 95 miliárd dolárov. V utorok to podľa agentúry Reuters uviedla Svetová banka. Ceny sú však príliš nízke na to, aby sa darilo vykonávať zmeny, na ktoré sa zameriava parížska dohoda o zmene klímy. V roku 2021 bola hodnota príjmov z uhlíka približne 84 miliárd dolárov.
„Aj v ťažkých ekonomických časoch vlády uprednostňujú politiku priamych cien uhlíka, aby znížili emisie. Ale aby sme skutočne podporili zmeny v potrebnom meradle, budeme musieť zaznamenať veľký pokrok ako v oblasti pokrytia, tak v cene," uviedla globálna riaditeľka pre zmenu klímy vo Svetovej banke Jennifer Saraová.
Niektoré krajiny používajú cenu emisných kvót, aby pomohli splniť svoje klimatické ciele vo forme dane alebo v rámci systému obchodovania s emisiami alebo systému stropov a obchodovania. V súčasnosti platí 73 globálnych nástrojov na stanovenie cien uhlíka, ktoré pokrývajú približne 23 percent celosvetových emisií skleníkových plynov. Vlani v máji, keď Svetová banka vydala svoju správu za rok 2022, ich bolo 68.
Správa expertnej komisie pre ceny uhlíka v roku 2017 uviedla, že ceny uhlíka sa do roku 2030 musia dostať do pásma 50 až 100 dolárov za tonu, aby sa rast globálnej teploty udržal pod dvoma stupňami Celzia, čo je horné rozmedzí dohodnutej hranice v parížskej klimatickej dohode z roku 2015.
„Od 1. apríla 2023 je pokryté priamou cenou uhlíka v rozmedzí odporúčanom do roku 2030 alebo nad ním menej ako päť globálnych emisií skleníkových plynov," uvádza správa. Po očistení o infláciu by sa tieto ceny museli teraz pohybovať v rozmedzí 61 až 122 dolárov za tonu, uvádza správa Svetovej banky. Cena emisných kvót v EÚ sa teraz pohybuje nad 85 eurami za tonu.
Ďalšie dôležité správy
