OĽaNO naďalej skóruje, Pellegrini na druhej priečke

Podľa najnovšieho prieskumu agentúry Focus, ak by sa voľby do Národnej rady (NR) SR konali v júni, zvíťazilo by hnutie OĽaNO so ziskom 21,2 percenta hlasov. Na druhom mieste by skončil Smer-SD, ktorý by volilo 19 percent respondentov. Do parlamentu by sa dostalo celkovo šesť strán.

V prípade vzniku politickej strany súčasného podpredsedu parlamentu Petra Pellegriniho by však rebríček vyzeral inak. Táto strana získala podporu 19,3 percenta voličov a umiestnila by sa tesne za hnutím OĽaNO, ktoré by skončilo prvé s podporou 20,3 percenta hlasov.

Pri variante bez Pellegriniho by na treťom mieste skončilo hnutie Sme rodina so ziskom 12,8 percenta hlasov, štvrtá by bola ĽSNS, ktorej by dalo hlas 9,6 percenta oslovených. Do parlamentu by sa dostala aj strana SaS so ziskom 9,2 percenta a Progresívne Slovensko s výsledkom 6,2 percenta hlasov.

Mimoparlamentné KDH by dosiahlo výsledok 4,6 percenta, SMK 3,7 percenta. Súčasnú koaličnú stranu Za ľudí by volilo iba 3,6 percenta opýtaných.

Ak by existovala Pellegriniho strana, potom by ako tretia Sme rodina získala len 9,6 percenta a Smer-SD by sa umiestnil až na štvrtom mieste.

Pandémia urýchli automatizáciu priemyslu

Podľa analytičky Slovenskej sporiteľne Lenky Buchlákovej, obzvlášť citlivé na automatizáciu budú nízkokvalifikované pracovné pozície. Podľa nej je na Slovensku robotizáciou ohrozených viac ako 34 percent pracovných pozícií v priemyselnej výrobe. Odvoláva sa na štúdiu Cambridgeskej univerzity, ktorá tvrdí, že jedným z následkov pandémie koronavírusu bude zrýchlenie procesu automatizácie a robotizácie.

„V rámci robotizácie v Európe vedie Nemecko, kde pribúda ročne o trikrát viac robotov v priemyselnej výrobe ako na Slovensku,“ povedala L. Buchláková. Do úzadia sa dostanú pracovníci na robotníckych pozíciách, pracovníci v call centrách alebo predavači či pokladníci v maloobchode a veľkoobchode, ktorých postupne nahrádzajú samoobslužné pokladnice.

Medzinárodná federácia robotiky uvádza, že za posledných šesť rokov sa globálna výroba a predaj priemyselných robotov zvýšili o 114 percent. Do roku 2021 sa očakáva, že by trh s robotmi mal každoročne vzrásť o 14 percent, čím by výroba mala dosiahnuť 600-tisíc robotov vyrobených ročne.

Koalícia asi vydrží, napriek diplomovkovej kauze

Šéf rezortu hospodárstva Richard Sulíka v nedeľnej relácii Na telo vyhlásil že, koalícia vydrží, aj keby predseda Národnej rady Boris Kollár (Sme rodina) pre diplomovú prácu zo svojho postu odišiel.

R. Sulík poznamenal, že s Borisom Kollárom sa parlamentní poslanci za SaS stretnú v stredu. Rozhodnutie ohľadom podpory pre B. Kollára necháva predseda strany SaS na nich. Koalícia však podľa jeho slov potrebuje čas. „Boris Kollár môže pochopiť, že s takto pochybným titulom sa nepatrí byť dvojkou v štáte,“ poznamenal.

Podľa poslanca Petra Pellegriniho sa ukázalo, že hodnoty „skončili pred dverami vládnych bavorákov“. Bývalý premiér doplnil, že odídenci zo Smeru-SD sú ochotní podporiť zvolanie mimoriadnej schôdze a podporujú zmenu na poste predsedu Národnej rady.

Poliaci si volia prezidenta

Účasť na nedeľňajších prezidentských voľbách v Poľsku bola nadpriemerne vysoká – len dopoludnia odvolilo vyše 24 percent voličov. Je to takmer o 10 percent vyššia účasť ako zodpovedajúca hodnota z volieb v roku 2015.

Podľa ústrednej volebnej komisie, ak by tento trend pokračoval počas celého dňa, Poľsko by mohlo zaznamenať najvyššiu volebnú účasť od návratu krajiny k demokracii.

Hygienické a sanitárne opatrenia prijaté v súvislosti s epidémiou koronavírusu spôsobili, že pred volebnými miestnosťami a okrskami sa vytvárali rady čakajúcich voličov.

Voľby hlavy štátu sú vnímané ako plebiscit o dôvere voči vládnucej konzervatívnej strane Právo a spravodlivosť (PiS), ktorá je v Poľsku pri moci od roku 2015.

Ak by voľby vyhral úradujúci prezident Andrzej Duda, PiS by si upevnila pozíciu najsilnejšej strany najmenej do roku 2023, keď budú najbližšie parlamentné voľby. Andrzeja Dudu všeobecne považujú za favorita volieb. Jeho najväčším vyzývateľom je liberálny primátor Varšavy Rafal Trzaskowski.

Definitívna rozlúčka Kisku s politikou?

Exprezident Andrej Kiska nemieni opätovne kandidovať za predsedu koaličnej strany Za ľudí. Ostáva predsedom strany do snemu, ktorý sa má konať 8. augusta. Svoje rozhodnutie oznámil v nedeľu na sociálnej sieti po piatkovom predsedníctve.

„Moje zdravie mi nedovoľuje zostať aktívny v politike,“ uviedol a poukázal na problémy so srdcom. Aj preto podľa vlastných slov na predsedníctve strany oznámil, že na najbližšom sneme nebude kandidovať za predsedu.

Bývalý prezident skonštatoval, že strane sa za pol roka jej existencie podarilo dostať do parlamentu a vlády, čo jej umožňuje naplniť jej program a sľuby. Tvrdí, že získali dôležité rezorty a ďalej pracujú na tom, aby Slovensko bolo slušnejšou krajinou.

A. Kiska poznamenal, že strana Za ľudí je najmenšou v koalícii a je v ťažkej pozícii. „Do veľkej politiky som priviedol mnohých schopných, pracovitých a čestných ľudí a spojil som ich s ľuďmi, ktorí majú skúsenosti. Preto sa o stranu nebojím,“ tvrdí.

Ako možní kandidáti na post predsedu strany po odchode A. Kisku sa spomínajú podpredsedovia Veronika Remišová a Juraj Šeliga.