Matovič predstavil sociálny balík za pol miliardy

Vládna koalícia v stredu predstavila balíček sociálnych opatrení v objeme 500 miliónov eur. Od budúceho roka sa v rámci neho zavádza napríklad tehotenský príspevok vo výške 200 eur mesačne od štvrtého mesiaca tehotenstva.

Študenti, dôchodcovia a ťažko zdravotne postihnutí sa budú môcť okrem vlakov bezplatne odviezť aj v MHD a diaľkových autobusoch. Premiér Igor Matovič tým chce dosiahnuť spravodlivosť pre ľudí v regiónoch, kde vlaky nemajú.

Hnutie Sme Rodina do balíka presadilo zrušenie doplatkov za lieky pre deti do 6 rokov, dôchodcov a ťažko zdravotne postihnutých, čo bola jedna z ich programových priorít. Vypočuté bolo tiež volanie zo strany SaS, aby sa zrušili obedy zadarmo. Tie budú po novom nahradené dvojnásobným daňovým bonusom na deti do 15 rokov.

Do balíka sa dostala aj upravená podoba 13. dôchodkov, Boris Kollár tiež avizoval, že sa legislatívne pripravuje riešenie nájomných bytov. Na balíček nechce vláda minúť žiadne dodatočné peniaze z rozpočtu, potrebný objem plánuje nájsť vo vlastných rezervách.

„Táto vláda pôjde do vlastného vrecka, bude šetriť sama na sebe. Preto sme sa dohodli, že budeme znižovať náklady na tovary, služby a personál. V každej skupine o 10 percent,“ vysvetlil minister financií Eduard Heger (OĽaNO) s tým, že opravujú poškodené základy Slovenska po predošlej vláde.

Štát neodkúpi Národný futbalový štadión

Premiér Igor Matovič v stredu oznámil, že štát neodkúpi od majiteľa Slovana Ivana Kmotríka staršieho Národný futbalový štadión za 91 miliónov eur. Naopak, od spoločnosti žiada vrátenie 27-miliónovej dotácie, ktorú jej štát vyplatil ešte počas vlády Roberta Fica.

„Pri zmluve o poskytnutí dotácie zo dňa 21. 11. 2013 sme presvedčení, že je neplatná a nevyvoláva žiadne právne následky,“ uviedol vicepremiér pre legislatívu a strategické plánovanie Štefan Holý. Dodal, že vláde odporučil podať trestné oznámenie, keďže mohlo prísť k naplneniu skutkov trestného činu machinácie pri verejnej dražbe a zneužívania postavenia verejného činiteľa.

Ministerka Veronika Remišová (OĽaNO) uviedla, že v kauze v súčasnosti koná aj prokuratúra. „V priebehu dvoch-troch týždňov by mal byť známy výsledok. Pevne verím, že orgány činné v trestnom konaní to riadne vyšetria. Ľudia si zaslúžia národný futbalový štadión. Zaslúžia si ale, aby nebol predražený,“ uviedla.

Matovič za kauzu obvinil členov bývalých vlád Petra Plavčana, Martinu Lubyovú, Roberta Fica či Petra Pellegriniho. Zároveň je podľa neho logické, že druhá strana sa bude po právnej stránke brániť. „Očakávame rôzne útoky zo všetkých strán, pretože ideme dráždiť hada bosou nohou,“ uviedol s tým, že sa tohto „honu na čarodejnice“ neboja.

Apple nemusí Írsku doplatiť miliardy na daniach

Všeobecný súd Európskej únie anuloval rozhodnutie Európskej komisie (EK), podľa ktorého mal technologický gigant doplatiť írskej vláde 13 miliárd eur na daniach. Komisia to nariadila v roku 2016, pretože podľa nej Dublin poskytol koncernu ilegálnu daňovú úľavu.

Apple má totiž svoju pobočku pre Európu, Blízky východ a Afriku registrovanú v Írsku, ktoré má jednu z najnižších daní z príjmov právnických osôb. Írska vláda aj samotná firma sa proti nariadeniu EK odvolali. Obhajovali sa tým, že nešlo o narušenie konkurencie, pretože Apple nedostal iné podmienky ako zvyšok firiem. Krajine vraj výhodné prostredie pre firmy stojí za znížené daňové príjmy.

Súd námietku uznal, keďže podľa neho Komisia dostatočne nedokázala, že firma dostala ilegálne štátne výhody alebo inak aktívne znižovala svoje dane. Proti rozhodnutiu sa obidve strany môžu do 14 dní odvolať na Súdnom dvore Európskej únie, najvyššom súde EÚ.

Eurokomisárka Margarethe Vestagerová uviedla, že EK si naštuduje rozsudok a zváži ďalšie kroky. „Mnohí írski občania si teraz pomyslia: prečo je tu firma, ktorá platí 0,005-percentnú daň? V takom prípade platím vyššiu daň ako Apple. Mnohí ľudia platia vyššie dane,“ uviedol na margo rozsudku holandský europoslanec Paul Tang.

Krajniak navrhol minimálnu mzdu na budúci rok

Minister práce Milan Krajniak (Sme Rodina) navrhuje, aby výška minimálnej mzdy na budúci rok bola 620 eur, čo by predstavovalo nárast o 40 eur. „Dnes vypršal termín na rokovanie sociálnych partnerov, aby sa dohodli na tom, ako bude vyzerať minimálna mzda. Ak chceme stihnúť legislatívny proces, musím vstúpiť do rokovaní s návrhom, o ktorom je možné rokovať do 31. augusta,“ uviedol Krajniak na stredajšom brífingu.

Rezort práce návrh v tejto podobe predkladá do medzirezortného pripomienkového konania. Čistá minimálna mzda podľa neho narastie o 30 eur na 506 eur a bude sa týkať 121 600 ľudí. Minister považuje celkové prilepšenie ľuďom, ktorí sa snažia počas krízy starať o svoje rodiny, o 360 eur ročne za veľkú pomoc.

Krajniak zároveň oznámil zavedenie tzv. štartovacej mzdy vo výške 75 percent minimálnej mzdy. Pre rok 2021 to predstavuje 404 eur v čistom. Poberať ju budú môcť dlhodobo nezamestnaní s tým, že po roku práce za štartovaciu mzdu by prešli na minimálnu mzdu. Poukázal tiež na to, že vláda spolu s novou minimálnou mzdou zavedie aj zvýšený daňový bonus na dieťa medzi 7. a 15. rokom.

Trump zrušil špeciálny vzťah s Hongkongom

Americký prezident Donald Trump zrušil špeciálny vzťah Spojených štátov s Hongkongom, odteraz s ním bude jednať ako s časťou pevninskej Číny. Špeciálny status v minulosti garantoval ostrovu niekoľko výhod, vrátane oslobodenia od niektorých taríf.

Rozhodnutie Bieleho domu prišlo z dôvodu prijatia zákona o národnej bezpečnosti Hongkongu čínskou vládou. Legislatíva značne ohrozuje pozíciu Hongkongu ako finančného centra. V minulých týždňoch niekoľko technologických korporácií oznámilo, že sa z krajiny sťahujú, noviny The New York Times v utorok oznámili, že presídlia časť zamestnancov do Soulu. Americký krok by mohol situáciu ešte zhoršiť.

Okrem ukončenia špeciálnych vzťahov USA uvalili sankcie na fyzické a právnické osoby, ktoré prispievajú k narúšaniu autonómie Hongkongu. Čína v reakcii na Trumpovo vyhlásenie prisľúbila vlastné sankcie na americké firmy a úradníkov. Zatiaľ ich však uvalila len na americkú firmu vyrábajúcu pokročilú technológiu Lockheed Martin za predávanie bojového vybavenia Taiwanu.