Celá noc odvolávania – ten istý premiér

Opozícia po 15-hodinovej diskusií v parlamentnom pléne neuspela s pokusom odvolať premiéra Igora Matoviča. Jej návrh na vyslovenie nedôvery podporilo iba 47 zo 125 prítomných poslancov. Proti bolo 78 poslancov, nikto sa nezdržal. I. Matovič čelil odvolávaniu pre kauzu jeho diplomovej práce, ale aj pre jeho pôsobenie v kresle premiéra na domácej, aj zahraničnej scéne.

Podľa slov samotného premiéra, ktorý na svoju obhajobu rečnil viac ako jeden a pol hodiny, opozícia nebola dobre pripravená na jeho odvolanie. I. Matovič sa následne poďakoval koaličným partnerom, že ho podržali, napriek jeho vlastnej výzve, aby hlasovali podľa svojho svedomia. Predsedníčka parlamentného klubu SaS Anna Zemanová dodala, že kauza je pre nich hlasovaním uzavretá a môžu sa venovať reformám.

„Budeme od zajtra pracovať na tom, aby sme pomohli ľuďom na Slovensku,“ dodal šéf klubu OĽaNO Michal Šipoš s tým, že treba ísť ďalej a orientovať sa na to podstatné.

Remišová a Matovič chcú štátny softvérhaus v Košiciach

Podľa premiéra Igora Matoviča a ministerky informatizácie Veroniky Remišovej, vláda chce vytvoriť štátnu spoločnosť so sídlom v Košiciach zameranú na informačné technológie a riešenie IT projektov. Avizovaná spoločnosť má pracovať pre potreby štátu s cieľom šetrenia peňazí a zlepšenia služieb pre občanov.

„Máme úmysel založiť štátny softvérový dom alebo software house s cieľom, aby pre štát robili tí najlepší z programátorov, akí na Slovensku sú k dispozícii,“ uviedol Igor Matovič.

Spolu s V. Remišovou sa v piatok stretol so zamestnancami IT firmy Wirecard Slovakia. Tá sa dostala do problémov potom, ako jej materská spoločnosť Wirecard sídliaca v Mníchove v júni oznámila insolventnosť a požiadala súd o ochranu pred veriteľmi.

Predstavitelia slovenskej vlády ponúkli zhruba 300 zamestnancom košickej firmy prechod do štátnych služieb. Ich reakcie označil Igor Matovič za veľmi optimistické. Štátny IT subjekt by pritom podľa neho mohol ďalej zvyšovať počet odborníkov vo svojich radoch.

Ambiciózne plány modernizácie školstva

Hlavnými prioritami rezortu školstva pri dodatočných financiách vyčlenených v rámci európskych štrukturálnych fondov pre programové obdobie 2021 – 2027 bude podpora kvalitného inkluzívneho vzdelávania, masívna výstavba materských škôl, obnova základných škôl, digitalizácia či platy učiteľov. Vyhlásil to v piatok minister školstva Branislav Gröhling (SaS).

„Školstvo bolo prioritou všetkých vládnych strán, preto dúfame, že to tak bude pokračovať. Preto chceme dať návrh, aby sme získali čo najväčší balík peňazí, ktoré majú prísť v najbližších rokoch,“ uviedol.

„Chceli by sme začať veľký program, čo sa týka podpory inkluzívneho vzdelávania a podporných tímov, kde by sme zabezpečovali logopédov, asistentov a ostatných pracovníkov, aby sme vedeli vyrovnávať veľké nerovnosti medzi žiakmi,“ dodal.

Rezort školstva v nasledujúcich rokoch chce sa zamerať aj na digitalizáciu školstva formou digitálneho príspevku pre školy.

„Aby sme mohli každému jednému žiakovi od druhého stupňa a pre stredoškolákov zabezpečiť notebook alebo nejaké zariadenia a následne, aby sme vedeli zabezpečiť alebo vytvoriť aj pozíciu správcu siete,“ doplnil. Šéf rezortu zároveň poukázal na to, že v budúcnosti štandardom by mohli byť aj digitálne maturity.

Riešenie pandémie (ne)existujúcou vakcínou

Hlavný hygienik Ján Mikas po piatkovom rokovaní pandemickej komisie uviedol, že účinná a bezpečná vakcína môže zohrať významnú rolu v boji s ochorením Covid-19. Šéf rezortu zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO) pripomenul, že komisia zatiaľ neschválila pandemický plán a potrebuje do neho zapracovať viaceré pripomienky.

„Naozaj vidíme možnosť, ak bude dostupná bezpečná a účinná vakcína, tak táto vakcína môže zohrať významnú úlohu pri potlačení tejto pandémie,“ uviedol hlavný hygienik. Marek Krajčí doplnil, že v súvislosti s pandemickým plánom vznikli štyri pracovné skupiny. Slovensko má podľa slov ministra záujem o m-RNA vakcínu.

Rezort zdravotníctva v tejto súvislosti „intenzívne“ komunikuje najmä s Európskou komisiou. Slovensko plánuje objednať zhruba tri milióny dávok m-RNA vakcíny.

Turecko sa vracia k osmanským koreňom

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan sa v piatok pridal k tisícom moslimských veriacich, ktorí sa zišli v Hagii Sofii zaradenej na zoznam Svetového dedičstva UNESCO. Pamiatka svetového dedičstva sa z múzea opäť premenila na mešitu.

Istanbulský guvernér Ali Yerlikaya uviedol, že po tom, čo sa davy ľudí prichádzajúce k Hagii Sofii zväčšovali, tamojší predstavitelia prestali ľudí púšťať do tejto oblasti pre obavy zo šírenia koronavírusu.

Turecký najvyšší správny súd zrušil 10. júla vládny dekrét, na základe ktorého sa Hagia Sofia stala v roku 1934 múzeom. R. Erdogan zmenu štatútu pamiatky na mešitu odobril. Ešte vlani vyhlásil, že premeniť Hagiu Sofiu na múzeum bolo „veľmi veľkou chybou“. Rozhodnutie kritizovali kresťanské cirkvi po celom svete vrátane pápeža Františka.

Krok najvyššieho správneho súdu je označovaný za ďalšiu súčasť tureckého revizionizmu, ktorý sa snaží odrezať od sekulárneho štátu založeného po konci prvej svetovej vojny prezidentom Mustafom Kemalom.