Nešťastné ekonomické prognózy pre Európu
Nie je tajomstvom, že pandémia nového koronavírusu najviac zasiahla európsky kontinent. Napriek rýchlej reakcií väčšiny členskych štátov ekonómovia už rátajú straty.
Dnešná jarná hospodárska prognóza Európskej komisie poukazuje na historický prepad všetkých európskych ekonomík až o 7,5 percenta. Napriek pozitívnym predpovediam 6-percentného rastu v roku 2021 sa mnohí obávajú o schopnosť adaptácie jednotlivých členských krajín.
Zatiaľ čo v Poľsku sa medziročný pokles ekonomiky odhaduje na viac ako 4,2 percenta, v Grécku táto hodnota osciluje pri úrovni 10 percent. Najväčšie obavy ekonómov sú spojené práve s procesom revitalizácie a uniknutia dlhovej špirále najmä v prípade južných krajín ako Grécko, Taliansko alebo Španielsko.
Slovenské HDP by malo v roku 2020 zažiť pokles o 6,75 percenta. Pri úspešnej realizácii plánu oživovania ekonomiky by potom v ďalšom roku malo narásť o 6 percent. Výroba tovarov určených na export by sa mala začať normalizovať v druhom polroku.
Nadradenosť európskeho práva ďalej v defenzíve
Dôveru v nadradenosť európskeho práva nad tým národným spochybnila ďalšia členská krajina. Po Poľsku, ktoré ho dlhodobo spochybňuje v oblasti reforiem justície, ukázalo svoj nesúhlas aj Nemecko.
Včerajšie rozhodnutie nemeckého ústavného súdu o pozastavení nákupu vládnych dlhopisov nemeckou centrálnou bankou v rámci Programu nákupu cenných papierov verejného sektora vyvolalo výrazne pobúrenie v sídle Európskej komisie v Bruseli.
Komisár pre hospodárske a finančné záležitosti Paolo Gentiloni vo svojom stanovisku tvrdo zdôraznil nadradenosť európskych zákonov nad nemeckými a zároveň vyjadril podporu pre Európsku centrálnu banku (ECB) a jej implementáciu menovej politiky.
Rozhodnutie nemeckého ústavného súdu je súčasťou dlhodobého sporu medzi Berlínom a Bruselom, ktorý sa mal oficiálne skončiť rozhodnutím Európskeho súdneho dvora z mája 2018, ktorý potvrdil právoplatnosť a súlad programu nákupu dlhopisov s právom EÚ.
Dovolenka pri slovenskom mori?
Pozitívnou správou pre letných dovolenkárov je vývoj epidemiologickej situácie v populárnych letoviskách. Hlavný epidemiológ Chorvátska Krunoslav Capak dnes na tlačovej konferencií vyhlásil, že jeho krajina sprístupní jadranské pobrežie pre turistov. Vzhľadom na riziko druhej vlny nákazy však zdôraznil nevyhnutnosť bezpečnostných opatrení.
Hlavným rozdielom oproti minulým sezónam bude dohľad na prijaté normy spoločenského odstupu v ubytovacích, stravovacích a rekreačných zariadeniach. Prioritou má byť zamedzenie veľkej koncentrácie turistov na plážach, na ktoré bude dozerať polícia.
Otvorenie svojich brán pre zahraničných turistov avizujú aj ďalšie známe a obľúbené dovolenkové destinácie ako Grécko alebo Španielsko.
Čína nepodporí vyšetrovanie koronavírusu
Zatiaľ čo v Číne sa život postupne vracia do normálnych koľají, hlasy zo zahraničia – najmä z Austrálie a Spojených štátov – vyzývajú na medzinárodné vyšetrovanie pôvodu koronavírusu.
Čínsky veľvyslanec pri OSN v Ženeve Čchen Sü sa počas videokonferencie jasne vyjadril, že pokiaľ pandémia nebude kompletne porazená, Čína nepodporí medzinárodne vyšetrovanie o jej pôvode.
Pochybnosti voči transparentnosti Číny v otázke úvodnej fázy šírenia vírusu ďalej rastú. Najväčším kritikom čínskeho prístupu je americký prezident Donald Trump, podľa ktorého koronavírus unikol z čínskeho virologického laboratória v meste Wu-Chan.
Otáznym je aj priebeh šírenia vírusu najmä po včerajšom prelome vo Francúzsku, ktorý potvrdzuje prvý prípad nákazy už koncom decembra, tri dni pred čínskou správou o novom respiračnom ochorení pre Svetovú zdravotnícku organizáciu (WHO).
Všeobecná zdravotná poisťovňa má nové vedenie
Personálne zmeny novej Matovičovej vlády zasiahli dnes aj vedenie Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP). Minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO) sa po odvolaní riaditeľky Ľubice Hlinkovej pustil do výmeny riaditeľa a členov predstavenstva štátnej poisťovne.
Minister Krajčí dnes oznámil, že poisťovňu povedie Richard Strapko, ktorý v minulosti pôsobil v súkromnej poisťovni Dôvera a zastával aj post generálneho riaditeľa poisťovne Aegon. Novými členmi predstavenstva sa taktiež stáli Beata Havelková a Ľubomír Kováčik.
Nové vedenie VšZP bude mať pred sebou ťažkú úlohu, najmä v prípade, ak sa vláda rozhodne uberať smerom k centralizácii zdravotných poisťovní, o čom sa zmieňuje Programové vyhlásenie vlády.
