Dlhodobým cieľom Európskej komisie (EK) je nastavenie kontrolných mechanizmov online obchodov s cieľom väčšej ochrany spotrebiteľa. Aby boli efektívne nastavené, európska sieť CPC, zahŕňajúca vnútroštátne orgány zodpovedné za presadzovanie ochrany spotrebiteľa, vykonala kontrolu 399 internetových obchodov, ktoré ponúkali rôzny tovar od textilných výrobkov až po spotrebnú elektroniku.
Sústredila sa na tri hlavné manipulatívne praktiky. Jednou z nich je takzvaný fake countdown (stránka upozorňuje, že ide o posledný kus tovaru, alebo zľava trvá už len 10 minúť a pod.). Za druhú nekalú praktiku možno považovať dizajn stránky, ktorý vedie zákazníka k predraženej kúpe, predplateniu alebo iným voľbám (napríklad výrazné tlačidlá, ktorými si zákazník zakúpi drahší tovar alebo dopravu). Treťou je skrývanie informácií.
Až 148 z kontrolovaných 399 stránok obsahovalo aspoň jednu z týchto manipulatívnych taktík. Z toho 42 stránok využívalo fake countdowns, 54 navádzalo zákazníkov k predraženiu svojich nákupov a až 70 stránok skrývalo informácie pred svojimi zákazníkmi – informácie ako napríklad cena za dopravu, či zloženie produktov.
Vnútroštátne orgány teraz podniknú kroky k náprave spomínaných praktík u zistených predajcov, prípadne budú podnikať ďalšie kroky, ak to bude nutné.
Komisia prijala program na podporu slovenskej ekonomiky
Európska komisia schválila 600-miliónový program pre Slovensko na podporu jeho ekonomiky v kontexte ruskej vojny proti Ukrajine. Túto pomoc schválili 31. januára podľa dočasného krízového rámca štátnej pomoci, ktorý Komisia prijala 23. marca 2022. Táto pomoc bude mať formu priamych grantov pre firmy zasiahnuté vysokými cenami zemného plynu a elektriny.
Schválené pravidlá obsahuje podmienky, podľa ktorých individuálna pomoc nepresiahne 50 percent oprávnených nákladov a má maximálny strop štyri milióny eur. Spoločnostiam, ktoré spadajú do kategórie energeticky náročných podnikov, sa táto pomoc zvyšuje na 80 percent oprávnených nákladov alebo maximálny strop 150 miliónov eur. Granty majú byť poskytnuté najneskôr do 31. decembra 2023
ECB oznámila pokračovanie v reštriktívnej politike
Rada guvernérov rozhodla, že Európska centrálna banka (ECB) bude pokračovať vo významne reštriktívnej politike stabilného zvyšovania úrokových sadzieb, aby dosiahla strednodobý cieľ inflácie na úrovni dvoch percent. Oznámila taktiež úmysel ďalšieho zvyšovania úrokových sadzieb po jej plánovanom zasadnutí v marci tohto roka.
Rada guvernérov rozhodla o zdvihnutí troch kľúčových úrokových sadzieb ECB o 50 bázických bodov. Úrokové sadzby pre hlavné refinančné operácie, jednodňové refinančné operácie a jednodňové sterilizačné operácie sa preto s účinnosťou od 8. februára tohto roku zvýšili na 3 percentá, 3,25 percenta a 2,50 percenta.
Europarlament zbavil poslancov Cozzolina a Tarabellu imunity
Poslanci Európskeho parlamentu Andrea Cozzolino (Taliansko) a Marc Tarabella (Belgicko) boli po hlasovaní zbavení na žiadosť belgických orgánov činných v trestnom konaní, imunity. Stalo sa tak v súvislosti s vyšetrovaním korupčného škandálu v Európskom parlamente.
Prípad zo Súdneho dvora EÚ: Verejná súťaž vo Vilniuse
V roku 2016 uverejnilo hlavné mesto Litvy, Vilnius, verejné obstarávanie na výstavbu zdravotného strediska za bezmála 22 miliónov eur. Kvôli účasti na tejto súťaži uzatvorili firmy Active Construction Management, HSC Baltic, Mitnija, Montuotojas a „Axis Power“ UAB zmluvu o spoločnej činnosti. Firmu Active Construction Management určili za vedúceho partnera a zodpovedala za 65 percent príspevkov na spoločnú činnosť.
Skupina zákazku od mesta Vilnius vysúťažila v roku 2017 a dostala lehotu 18 mesiacov na dokončenie prác. Lehotu sa im však splniť nepodarilo, preto dostali predĺženie o ďalší rok a pol, do mája 2020. V roku 2019 však spoločnosť Active Construction Management vyhlásila konkurzné konanie. Krajský súd vo Vilniuse následne informoval zvyšok skupiny, ako aj hlavné mesto, o tom, že firma nebude pokračovať v plnení zákazky.
Začiatkom roka 2020 mesto Vilnius informovalo zvyšné partnerské firmy, že zákazku ukončuje a zapísalo všetky zúčastnené firmy do registra nespoľahlivých dodávateľov do centrálneho portálu pre verejné obstarávanie. Tieto firmy sa obrátili na Krajský súd Vilnius so žalobou, že takéto konanie bolo nezákonné. Súd však rozhodol, že konanie bolo v súlade s právnym poriadkom Litvy. Následné odvolania na vyššie súdne inštancie boli taktiež zamietnuté, tak sa prípad dostal až na najvyšší súd. Ten sa obrátil s otázkami na Súdny dvor EÚ.
Súdny dvor na tri otázky litovského najvyššieho súdu v zásade odpovedal tak, že štát nesmie dopustiť, aby sa v prípade posudzovania nespoľahlivosti verejného dodávateľa rozhodlo bez náležitého preskúmania každého z členov skupiny (ako to bolo v tomto prípade).
Taktiež rozhodol, že v prípade, že sú členovia takejto skupiny vylúčení z procesu verejného obstarávania, musí sa im poskytnúť možnosť využitia opravných prostriedkov. (Súdny dvor referoval na zamietnutia žalôb zvyšných členov skupiny ako aj neexistenciu priamych opravných prostriedkov v litovskom práve).
