O tri týždne začne v EÚ platiť zákaz dovozov nafty po mori od jej najväčšieho dodávateľa – Ruska, píše agentúra Bloomberg.
Kto zaplní túto obrovskú medzeru v dodávkach? Bude to stačiť? Mieri blok rovno do palivovej krízy?
EÚ v roku 2022 doviezla z Ruska zhruba 220 miliónov barelov naftových produktov, vyplýva z údajov spoločnosti Vortexa. Toto palivo je dôležitou súčasťou mnohých odvetví, keďže sa využíva na pohon áut, kamiónov, lodí či výrobných strojov.
Od 5. februára bude dovoz ruskej nafty do EÚ zakázaný v nádeji, že tento krok bude Moskve trestom za jej inváziu na Ukrajinu. Nahradiť toto veľké množstvo paliva však nebude ľahkou úlohou. Predstavte si 14 tisíc olympijských bazénov naplnených po okraj naftou a získate predstavu o veľkosti výzvy, ktorá blok s príchodom zákazu čaká.
Kto zaplní medzeru?
EÚ sa už v roku 2022 podarilo urobiť prvé kroky k zmierneniu následkov zákazu. Viac ako polovica dovozov po mori do EÚ a Spojeného kráľovstva pochádzala v roku 2021 z Ruska. Minulý december však tento podiel klesol na zhruba 40 percent, a to najmä vďaka nárastu dodávok zo Saudskej Arábie a Indie.
Viera v to, že blok bude schopný nahradiť chýbajúce ruské barely z iných zdrojov, teda má svoje opodstatnenie. „Stratené ruské dodávky sa nahradia,“ povedal Eugene Lindell z poradenskej spoločnosti Facts Global Energy, ktorý tu šéfuje oddeleniu pre rafinované produkty.
Je nad slnko jasnejšie, odkiaľ by Európa mohla získať viac nafty – od krajín Blízkeho Východu. India a Spojené štáty už palivo do EÚ dovážajú dlhodobo a v priebehu posledných pár týždňov sa im podarilo zvýšiť objem dodávok. Existuje predpoklad, že americké rafinérie tento rok vyprodukujú rekordný objem destilátov vrátane nafty používanej na pohon áut a kamiónov.
Najvýznamnejší potenciálny – aj keď nepriamy – dodávateľ sa však môže vykľuť z Číny. Vývozy nafty z tejto krajiny by mohli v prvej polovici roka 2023 dosiahnuť úroveň štyristo- až šesťstotisíc barelov za deň. To je skoro toľko, o koľko EÚ a Spojené kráľovstvo zákazom dovozu ruskej ropy po mori prídu.
Netreba však zabudnúť na to, že Čína niekedy radšej uprednostňuje svoje životné prostredie pred ziskom z vývozu palív.
Potenciálne problémy
Zatiaľ čo EÚ a Spojené kráľovstvo majú k dispozícií možnosti, ktorými budú vedieť chýbajúce dodávky nahradiť, obavy vyvoláva ďalšia otázka. Môžu európske sankcie spôsobiť, že ruské barely úplne zmiznú zo svetového trhu?
Ak Rusko nebude schopné nájsť pre svoje palivá dostatok nových neeurópskych kupcov, tak čo potom? V prípade, že budú ruské rafinérie musieť neustále znižovať výrobu, by mohlo dôjsť k poklesu svetových dodávok a následnému zdvihnutiu cien.
Ďalšou otázkou je, aký silný bude dopyt. Nezvyčajne teplá zima Európe v tomto smere nepochybne pomohla a pravdepodobne znížila spotrebu vykurovacieho oleja i cenu zemného plynu. Teoreticky vďaka tomu môžu ropné rafinérie vyrábať vysokokvalitnú naftu lacnejšie. Okrem toho došlo k zmierneniu tlaku na spoločnosti, aby namiesto ropy na výrobu elektrinu používali plyn.
Ešte je tu Turecko
Úlohu potenciálnych sprostredkovateľských krajín takisto neradno podceniť, keďže môžu zmierniť vplyv zákazu EÚ a súvisiaceho cenového stropu.
Napríklad také Turecko, ktoré nie je členom EÚ, by mohlo dovážať veľký objem ruskej nafty a následne ňou zásobovať domáci trh. Neruskú naftu vyrobenú jej vlastnými rafinériami by tým pádom mohlo predávať EÚ, no za možno oveľa vyššie ceny.
Ďalšie dôležité správy
