10-miliónová Georgia v utorok rozhodne o budúcnosti politiky nového amerického prezidenta

Nikdy v histórii sa to nestalo, a pravdepodobne sa nikdy ani nestane – hovoria politológovia o dvojitom druhom kole volieb do senátu v americkom štáte Georgia, ktorý rozhodne o osude politiky Joa Bidena.

Pre plný a plynulý výkon moci amerického prezidenta je potrebné, aby jeho strana ovládala obe komory kongresu – snemovňu reprezentantov aj senát. Tak, ako sa to pred štyrmi rokmi podarilo Donaldovi Trumpovi.

V posledných voľbách v novembri 2020 si demokrati tesne udržali snemovňu, no boj o senát vrcholí práve v utorok v Georgii.

Republikáni stratili Georgiu 

Georgia je typicky republikánsky štát. Ako kandidát na prezidenta v ňom pred J. Bidenom naposledy vyhral Bill Clinton v roku 1992. Práve bolestná strata tohto južanského štátu primäla Donalda Trumpa k nedávnemu telefonátu, ktorého snahou bolo presvedčiť štátne orgány, aby našli chýbajúcich 11 780 hlasov na víťazstvo republikánov.

V americkom senáte je každý štát zastúpený dvomi senátormi. Spolu ich je pri 50 amerických štátoch 100. Momentálne v ňom majú prevahu republikáni v pomere 52:48 voči demokratom. O svoje kreslá však v utorok budú bojovať obaja senátori z južanského štátu. A obaja ich môžu stratiť – tendencia, ktorá sa ukázala v novembri prezidentských voľbách.

Ak by sa skutočne stalo, že o miesto prídu obaja republikáni, ostane pomer v senáte 50:50. V takomto prípade o výsledku nerozhodného hlasovania bude rozhodovať nový viceprezident – demokratka Kamala Harrisová, čím by senát pripadol de facto do rúk demokratom.

Nový prezident by tak získal podporu oboch komôr senátu a mohol by bez väčších problémov presadzovať svoje reformy. Išlo by o veľké infraštruktúrne výdaje, zdravotnícku reformu či veľké zelené investície. Ak by demokrati senát nezískali, museli by sa minimálne v celom roku 2021 o všetkých väčších reformách a investíciách handrkovať s republikánmi.

Hra o bilióny