Odôvodnenie trestného stíhania troch niekdajších vyšetrovateľov Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) a prokurátora bývalej špeciálnej prokuratúry vyzerá ako dosiaľ najkonkrétnejší opis podozrení z manipulácie vyšetrovaní veľkých protikorupčných káuz v roku 2021.
Vychádza z odposluchov kancelárií NAKA, ktoré práve v tom čase odpočúvala policajná inšpekcia so súhlasom súdu. Svedkami v inšpekčnom prípade sú viacerí policajti a tiež takzvaní kajúcnici z exponovaných prípadov Michal Suchoba, Bernard Slobodník alebo Daniel Čech.
Ústrednou témou obvinenia je „technický spis“ číslo 80, ktorého existencia je známa od začiatku tohto roka. Vyšetrovatelia NAKA do neho nanečisto vypočúvali najmä spolupracujúcich svedkov.
Zmyslom technického spisu podľa policajnej inšpekcie nebolo objasnenie žiadnej konkrétnej trestnej činnosti, ale „zisťovanie skutočností, o ktorých by mohli vybrané osoby vypovedať a selektívne využívanie ich obsahu v úmysle privodiť trestné stíhanie doposiaľ nestotožneným osobám“.
Obhajcovia obvinených v kauzách Mýtnik, Očistec alebo Judáš však nemali poňatie, že takzvaní kajúcnici o nich vypovedajú v technickom spise. S ich svedectvami sa preto nemohli oboznámiť a preto sa nevedeli pýtať napríklad na prípadné rozpory vo výpovediach.
Vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby Kevin Dlabaj to vyhodnotil ako zneužitie právomoci. Obvinil zaň Jána Čurillu, Pavla Ďurku a Ľubomíra Daňka.
Prokurátora Michala Šúreka obvinil preto, že „vedel o trestnom stíhaní v rozpore s Trestným poriadkom, ale úmyselne neuplatnil oprávnenie prokurátorského dozoru zrušiť nezákonné alebo neopodstatnené rozhodnutie policajta“.
J. Čurilla a P. Ďurka sú naďalej príslušníci Policajného zboru, sú však suspendovaní pre predchádzajúce obvinenie. Ľ. Daňko z polície odišiel, momentálne pracuje v Nadácii Zastavme korupciu.
Prokurátor M. Šúrek v roku 2021 pôsobil na vtedajšom Úrade špeciálnej prokuratúry, po jeho zrušení ho generálny prokurátor pridelil na novovytvorený referát väzenstva. Po obvinení za technický spis číslo 80 mu Maroš Žilinka dočasne pozastavil výkon prokurátorskej funkcie.
Všetci štyria obvinenie odmietajú.
Prístup médií pri informovaní o tomto prípade sa líši. SME, Denník N alebo Markíza tvrdia, že niekdajší vyšetrovatelia NAKA sú stíhaní za „nesprávny procesný postup“, respektíve „nesprávne evidovanie svedeckých výpovedí“. Markíza dokonca tvrdí, že obvinenie „nespomína manipuláciu svedkov“.
Obvinenie pritom v súvislosti s technickým spisom vyslovene spomína „prípravu osôb na výsluch v iných trestných konaniach“. „Technický spis číslo 80 bol vedený aj za účelom, aby svedkovia v riadnych konaniach, za prítomnosti obhajcov, nevypovedali o neželanej trestnej činnosti rôznych osôb,“ vysvetľuje inšpekčný vyšetrovateľ K. Dlabaj.
Napríklad kajúcnik Michal Suchoba na inšpekcii vyslovene poprel, že by zápisnice v technickom spise zachytávali jeho spontánne výpovede z leta 2021.
Naproti tomu Aktuality.sk alebo Hospodárske noviny o obvinení informujú zdržanlivejšie.
Doteraz neboli publikované všetky podrobnosti obvinenia, ktoré má dokopy 38 strán.
1. „V nezistenom čase, neznámi páchatelia...“
Trestné stíhanie v technickom spise číslo 80 začal v marci 2021 Pavol Ďurka pre podozrenie zo zločinu založenia a podporovania zločineckej skupiny, a pre údajné korupčné trestné činy, no opis samotných podozrení vyzerá chabo.
P. Ďurka v uznesení o začatí trestného stíhania v spise číslo 80 ani nepriamo nespresnil kto je podozrivý. Do stíhania zahrnul obdobie deviatich rokov. Špecifikoval iba to, že táto nespresnená zločinecká skupina vraj presadzovala svoj vplyv medzi významnými verejnými funkcionármi, korumpovala, neoprávnene získavala informácie a uprednostňovala svoje podnikateľské záujmy. Kto, ako, kedy, kde – nič z toho vyšetrovateľ ani nepriamo neuviedol.
Policajná inšpekcia vníma toto podozrenie ako príliš nekonkrétne a tvrdí, že stíhanie bolo vykonštruované, aby vyšetrovatelia NAKA mali spis na výsluchy kajúcnikov bez toho, aby do nich videli obvinení a ich obhajcovia.
Inšpekčný vyšetrovateľ K. Dlabaj navyše vyčíta P. Ďurkovi aj to, že celý tento nekonkrétny skutok v technickom spise číslo 80 si vymyslel: „Napriek tomu, že nedisponoval žiadnymi objektívnymi a reálnymi podkladmi, ktoré by odôvodňovali začatie trestného stíhania, začal fabulované trestné stíhanie pre nejednoznačne identifikovaný a zameniteľným spôsobom popísaný skutok,“ tvrdí.
Obvinených policajtov podľa inšpekcie usvedčujú zo zlých úmyslov nahrávky z odpočúvania ich kancelárií. Napríklad Ján Čurilla v telefonáte s prokurátorom Michalom Šúrekom 21. mája 2021 rozpráva, že technický spis číslo 80 sa „nejakým spôsobom potom preruší alebo čo“.
Znamená to, že už vtedy vedel, že vyšetrovanie nepovedie k žiadnemu obvineniu, ale napriek tomu v ňom s kolegami pokračovali. Ďalší priebeh trestného konania v spise číslo 80 to potvrdzuje – 22. augusta 2021 ho vyšetrovateľ Milan Sabota prerušil, pretože sa nepodarilo zistiť nič, za čo by bolo možné obviniť určitú osobu.
Obhajca obvinených policajtov Peter Kubina argumentuje podobne ako bývalý špeciálny prokurátor Daniel Lipšic, že technické spisy boli bežnou súčasťou vyšetrovacej taktiky pri vyšetrovaní všetkých zločineckých skupín – aby sa obvinení predčasne nedostali k informáciám, ktoré polícia preveruje.
P. Kubina tvrdí, že sama policajná inšpekcia podľa neho mala takýto spis pre stíhanie jeho klientov čurillovcov. Ide o spis číslo 171, v ktorom sa realizovali aj odposluchy kancelárií NAKA. Ani v inšpekčnom spise číslo 171 nie je nikto obvinený a skutok je podľa P. Kubinu tiež veľmi nekonkrétny. Má pravdu, uznesenie o začatí inšpekčného stíhania v spise číslo 171 je len o málo konkrétnejšie než v technickom spise číslo 80.
Samotný P. Kubina predvlani inšpekčný spis 171 kritizoval práve preto, že takýto prístup k vyšetrovaniu je netransparentný: „Zaručujem vám, že v tomto spise nebude nikdy nikto stíhaný, pretože tam sústreďujú informácie, ktoré nechcú, aby sa dostali von. Keby niekoho obvinili, už to má k dispozícii obvinený, obhajoba, už je to vonku. Či je to štandardné, na to sa ma nepýtajte,“ povedal vtedy pre Aktuality.sk.
Argument, že technické spisy sa používali v minulosti alebo podobný vedie aj sama inšpekcia nepotvrdzuje, že by ich vytváranie bolo v súlade so zákonom.
Dôležité sú tiež niektoré detaily, ktoré ukazujú, že porovnávanie technického spisu číslo 80 s inšpekčným spisom číslo 171 sedí iba sčasti.
Inšpekcia totiž pracovala so spisom číslo 171 tak, že z neho vylúčila konkrétne podozrenie proti čurillovcom, vznikol z toho nový spis a doň už mali obvinený prístup. V tomto novom spise bolo priznané, že niektoré podklady pochádzajú zo spisu 171. V minulosti to potvrdil aj P. Kubina. „Z útržkovitých informácií, ktoré mám z nášho spisu, sa domnievam, že je to (spis 171, pozn. autora) asi ten prvý spis, kde začali stíhanie vo veci, zbierali dôkazy a realizovali odposluchy,“ uviedol.
NAKA pracovala s technickým spisom číslo 80 inak. Obvinení a ich obhajcovia o sa o existencii takéhoto spisu nedozvedeli.
Ilustrovať sa to dá na výpovediach kajúcnika Michala Suchobu v kauze Mýtnik o korupcii na finančnej správe a údajne predražených IT zákazkách. O týchto podozreniach vypovedal aj v technickom spise číslo 80. Tieto jeho výpovede sa však nikdy nedostali do riadneho spisu ku kauze Mýtnik, ale NAKA práve vďaka ním napríklad dopredu detailne vedela, čo bude M. Suchoba vypovedať naostro.
Našla sa v ňom aj jeho výpoveď z 13. mája 2021. Práve nasledujúci deň 14. mája vypovedal oficiálne – do riadneho spisu v kauze Mýtnik. Bol to jeho prvý výsluch po príchode zo Spojených arabských emirátov na Slovensko, predtým vypovedal iba na diaľku cez telemost.
Takéto zatajovanie výpovedí vyčíta inšpekcia policajtom aj v obvinení: „Týmto konaním si taktiež zabezpečili výhodu oproti obhajobe, ktorá spočívala v tom, že už vopred vedeli, o čom sú [spolupracujúci obvinení] schopní vypovedať, čo im počas výsluchov v riadnych konaniach umožňovalo takticky klásť otázky, respektíve nepýtať sa na skutočnosti, ktoré nechceli, aby sa vo výpovediach nachádzali, prípadne ktoré by vypovedajúceho spochybňovali alebo inak diskreditovali.“
Ak by podobne k svedkom pristupovali advokáti obvinených, je pravdepodobné, že niekto by v tom videl takzvané kolúzne správanie – teda snahu ovplyvňovať trestné konanie.
Samotní vyšetrovatelia NAKA si uvedomovali, že technický spis číslo 80 je chúlostivý. Vyplýva to z nahratého konferenčného hovoru J. Čurillu s kolegami potom, čo im v lete 2021 prišla policajná inšpekcia zaistiť vyšetrovacie spisy:
„Určite sa im to vráti, toto nemôže ostať len tak bez povšimnutia, že oni si prídu pre živé veci. Aj keď brali len veci, ktoré sú už známe, ktoré sú už obvinené, kde už majú prístup aj iní ľudia. Horšie by bolo, keby brali veci, že si prídu vypýtať nejakú osemdesiatku alebo taký spis, kde máš kopec informácií ešte na podozrivé osoby. To by už bol úplný nonsens,“ predniesol J. Čurilla.
2. Zrejme antedatovali uznesenie a prokuratúra to prikryla
Úrad inšpekčnej služby viní J. Čurillu, P. Ďurku, Ľ. Daňka a M. Šúreka aj za to, že sa vraj podieľali na antedatovaní uznesenia o začatí trestného stíhania v technickom spise číslo 80.
Ján Čurilla totiž podľa odposluchov asi dva mesiace po otvorení spisu zistil, že jeho kolega P. Ďurka vydal toto uznesenia bez toho, aby v ňom bolo poučenie. Je to podstatná náležitosť takéhoto policajného rozhodnutia, bez neho je nezákonné.
„Uznesenie o začatí neobsahuje poučenie. Je tam len podpisová doložka. Ako by sme to... Či to nevieme nejako vymeniť u vás? To je len pracovný spis, ktorý sa nakoniec aj tak preruší, len nech je to tam, už sa tam vypočúva vo veľkom, aby to potom nestroskotalo na tom,“ telefonuje J. Čurilla prokurátorovi Michalovi Šúrekovi.
Inšpekcia zistila, že sa to takto pravdepodobne aj stalo. V dozornom spise prokurátora totiž našla aj prvé nezákonné uznesenie o začatí stíhania bez poučenia, ale v technickom spise bola založená už verzia s poučením akoby tam bola od začiatku trestného stíhania.
„M. Šúrek počas celej doby, kedy bol povinný vykonávať dozor prokurátora ho nielen nevykonával, ale aj takto protiprávne začaté a vedené trestné stíhanie, ako aj úkony v ňom vykonávané, schvaľoval, mal o ňom vedomosť a súhlasil s ním,“ tvrdí o prokurátorovi inšpekčný vyšetrovateľ K. Dlabaj.
Advokát a bývalý prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Matúš Harkabus na sociálnej sieti tvrdí, že jeho niekdajší kolega je trestne stíhaný nedôvodne. „Je stíhaný za niečo, čo môže byť maximálne nesprávnym úradným postupom, bez úmyslu spôsobiť škodu alebo privodiť niekomu prospech, teda nejde o trestný čin. O zneužití právomoci ani nechyrovať...,“ uviedol na Facebooku.
Ako vyšetrili podozrenie z korupcie na ÚŠP? Prokurátorov nevypočuli, hotovosť prehliadli
3. „Vyšetrovateľka sa ho snažila usmerniť...“
Odpočúvanie kancelárií NAKA asi najlepšie ukazuje, čo si kto predstavuje pod výsluchmi nanečisto, hoci práve túto nahrávku policajná inšpekcia v obvinení necituje – pretože môže, ale nemusí súvisieť s technickým spisom číslo 80.
Ide o debatu medzi vyšetrovateľmi Štefanom Mašinom a Ľubomírom Daňkom, v ktorej Š. Mašin s počudovaním v hlase prerozprával údajnú debatu s kolegom o výsluchu spolupracujúceho obvineného v kauze zločineckej skupiny sátorovcov:
„Však doteraz mám pred očami ako chceli toho [...] vypočúvať. Na nečisto. Hovorím a to ako na nečisto? No vypočujem ho normálne bez obhajcov a keď nebude ten výsluch k ničomu, tak ho nezopakujem, je procesne nepoužiteľný a keď bude k niečomu, tak ho zopakujeme za prítomnosti obhajcov. To vy tak robíte? No.“
Kým v hlase Š. Mašina cítiť počudovanie, Ľ. Daňko pri zmienke o výsluchoch nanečisto bez zaváhania reagoval, že „to mal potom u Betky“. Môže ísť o narážku na technický spis číslo 80, pretože sa v ňom činila aj vyšetrovateľka Alžbeta Farkašová.
Nahrávka teda naznačuje, že prinajmenšom časť vyšetrovateľov NAKA rozumela výsluchom nanečisto tak, že ide o neoficiálne výpovede svedkov, ktoré sa oficiálne zopakujú podľa toho, či sa im bude ich obsah hodiť alebo nie.
O tomto podozrení hovorí aj samotné obvinenie v súvislosti s technickým spisom číslo 80.
Vyšetrovateľ Jaroslav Vereščák z východoslovenskej pobočky NAKA vypovedal na inšpekcii, že s kolegom ho zavolal do Bratislavy Ľubomír Daňko, aby prišli vypočuť kajúcnika Michala Suchobu. Prišli napriek tomu, že na výsluchu bola nakoniec podľa viacerých svedectiev prítomná aj vyšetrovateľka kauzy Mýtnik Monika Barčáková.
„Za jej prítomnosti pán Suchoba chcel rozprávať o nejakej trestnej činnosti na Jiřího Žežulku, kde sa ho snažila usmerniť, že toto nie je podstatné, na čom som sa ohradil, že keď chce pán Suchoba spolupracovať, tak musí rozprávať o všetkej trestnej činnosti a je jedno o akej strane. Napokon som ho k tomu podozreniu vypočul,“ vypovedal J. Vereščák.
Jiří Žežulka bol prezidentom finančnej správy v ére ministrov financií Eduarda Hegera (vtedy OĽaNO, neskôr Demokrati) a Igora Matoviča (OĽaNO). Podozrenie proti nemu vtedy vyšetrené nebolo.
Policajt J. Vereščák vypovedá, že nadriadení ho vyslovene požiadali, „aby niektoré časti výsluchu boli vynechané“ – vraj mu to odôvodnili snahou predísť únikom informácií. „Určite mi bolo povedané, ktoré pasáže je potrebné vynechať,“ tvrdí.
Policajná inšpekcia opisuje aj ďalšie podozrenia zo selekcie pri vyšetrovaní jednotlivých podozrení, o ktorých kajúcnik M. Suchoba vypovedal. V technickom spise číslo 80 sa našli zápisnice o štyroch jeho výsluchoch – z 13., 18. a 19. mája 2021, a z 1. júna 2021.
Nasledujúci deň 2. júna 2021 začal vyšetrovateľ Ľubomír Daňko nové trestné stíhanie pre podozrenie zo zosnovania novej zločineckej skupiny, ktoré súvisí s údajnými machináciami pri verejnom obstarávaní informačno-komunikačných technológií. Trestné stíhanie dostalo spisové číslo 154. Vyšetrovateľ policajnej inšpekcie Kevin Dlabaj sa domnieva, že aj v tomto prípade ide o technický spis. Aj toto trestné konanie bolo nakoniec bezvýsledne prerušené.
Ešte v ten deň, 2. júna 2021, bol do spisu číslo 154 vypočutý M. Suchoba. Zápisnica z tohto výsluchu je však iba upraveným kompilátom jeho výsluchov z technického spisu číslo 80.
Policajná inšpekcia preto pochybuje o zmysluplnosti takéhoto postupu. „Za dôvod začatia takéhoto trestného stíhania považujem to, že mali byť zámerne vynechané určité pasáže o trestnej činnosti určitých osôb, čo zároveň považujem aj za selektívne zabezpečovanie dôkazných prostriedkov využívaných v trestnom konaní,“ tvrdí K. Dlabaj.
Už len zbežné porovnanie výsluchov M. Suchobu z technického spisu číslo 80 s jeho výpoveďou zo spisu číslo 154 ukazuje, o čom konkrétne inšpekčný vyšetrovateľ hovorí:
V novej výpovedi M. Suchobu chýba časť o údajnej trestnej činnosti bývalého prezidenta finančnej správy v ére ministrov financií za OĽaNO.
Tiež chýba časť o údajných podvodoch s DPH telekomunikačnej firmy Swan, ktorej daňovou poradkyňou bola Renáta Bláhová – neskoršia poradkyňa ministra financií Eduarda Hegera (vtedy OĽaNO, dnes Demokrati); keď sa E. Heger stal v apríli 2021 premiérom, jeho vláda vymenovala R. Bláhovú za predsedníčku Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Toto podozrenie zo selekcie je vážnejšie o to viac, že M. Suchoba popiera, že by bol na takomto výsluchu. „Vôbec si nepamätám, že by som takúto výpoveď mal uskutočniť. Som na 99 percent presvedčený, že žiadna výpoveď 2. júna 2021 nebola realizovaná,“ opakovane odpovedal. Inšpekčný vyšetrovateľ mu preto dal zápisnicu k nahliadnutiu – spoznal podpisy aj parafy podobné svojim, no tvrdí, že túto zápisnicu „určite“ nepodpisoval.
Týždeň predtým odpočúvanie v kanceláriách NAKA zachytilo nezrozumiteľnú debatu medzi J. Čurillom a Ľ. Daňkom, z ktorej je rozumieť iba útržky – oni dvaja sa totiž rozprávajú v pozadí, v popredí nejakí ich kolegovia riešia prácu s počítačom a k tomu všetkému je v miestnosti zapnuté rádio. Napriek tomu cez to rozumieť, ako jeden z nich hovorí, že „napíšeme to kvázi na Suchobu“, „že to Suchobovi povedali“ a jeden sa pýta druhého, či čítal jeho výpovede.
Pretože nahrávka je nezrozumiteľná, samotný inšpekčný vyšetrovateľ je pri jej interpretácii zdržanlivý a nevyvodzuje z nej žiadne závery, do obvinenia napísal iba toľko, že „toto vyjadrenie je viac než znepokojujúce“.
Výsluchy v technickom spise číslo 80 sú zvláštne aj tým, že kajúcnikom na ich začiatku nepovedali k akej veci sa majú vyjadrovať, hoci to vyplýva priamo z Trestného poriadku. Povedali im, že majú vypovedať všetko.
Polícia vyšetruje podozrenie z manipulácie posudku v kauze Mýtnik, nesedia podklady
4. V dome pod lesom bez kontroly vstupu
Vyšetrovanie Úradu inšpekčnej služby definitívne potvrdilo, že NAKA v roku 2021 vypočúvala viacerých spolupracujúcich obvinených v neoznačenej budove na okraji hlavného mesta. Ide o budovu na adrese Cesta na Klanec 52 pod obľúbenou mestskou lesnou lokalitou Železná studnička v Malých Karpatoch v mestskej časti Lamač.
Budovu síce vlastní ministerstvo vnútra, ale nejde o oficiálne pracovisko Policajného zboru. Podľa Trestného poriadku „úkony vykonávajú orgány činné v trestnom konaní zásadne v úradných miestnostiach“.
„Neviem odpovedať, kto rozhodol, že sa tie úkony vykonajú v tomto objekte. Neviem, či ide o oficiálny objekt Policajného zboru. Aspoň ja som bola v tom, že áno. Ja si naozaj nepamätám, kedy som tam bola prvýkrát. Nepamätám si, v koľkých prípadoch som tam bola. Možno tri- či štyrikrát. Podľa mňa sa to dá dohľadať,“ vypovedala vyšetrovateľka Mýtnika Monika Barčáková už vo februári na Špecializovanom trestnom súde.
Na inšpekcii vypovedal policajt J. Vereščák, že to bol prokurátor kauzy Mýtnik Ondrej Repa a vyšetrovateľ J. Čurilla, ktorí zaisťovali dom v Lamači na výsluchy.
Niekdajšia špeciálna prokuratúra medzičasom informovala súd, že výsluchy sa tam realizovali preto, aby sa zamedzilo únikom informácií a tiež preto, že ich bolo v tom čase toľko, že nestačili kapacity miestností na vypočúvanie svedkov v budove NAKA na Račianskej ulici v Bratislave.
Prečo však z tých istých dôvodov vyšetrovatelia radšej nevyužívali oficiálne výsluchové miestnosti na ktoromkoľvek bratislavskom obvodnom policajnom oddelení, dodnes nikto nevysvetlil.
Kto ide na výsluch na NAKA, musí prejsť bezpečnostnou kontrolou a jeho údaje sa zapisujú do elektronického systému. Spätne sa preto dá dohľadať kto, kedy a za kým išiel. Dom v Lamači žiadnu takúto evidenciu vstupu nemá.
Práve informácie z nej by pritom boli dôležité, ak by existovali, čo ukazujú priebežné výsledky inšpekčného vyšetrovania. Kajúcnik Michal Suchoba totiž tvrdí, že v dome v Lamači bol viac než päťkrát, čo je počet nateraz nájdených zápisníc z technických spisov číslo 80 a 154. Kde je zvyšok, nie je známe.
Tiež vypovedá, že pri výsluchu z 12. mája 2021 boli aj prokurátori Ondrej Repa a Vasil Špirko, zápisnica z toho dátumu sa však v technických spisoch nenašla.
Na iných výsluchoch v Lamači mala byť prítomná aj vyšetrovateľka Mýtnika Monika Barčáková, na čom sa zhoduje M. Suchoba s policajtami, ktorí tam boli tiež. Ani ona však na dosiaľ nájdených zápisniciach uvedená nie je.
Ak by sa toto všetko dialo v budove NAKA, dalo sa podľa mien dohľadať kedy a za kým títo ľudia prišli.
Z dôkazu zmizol dátum, kajúcnikov vypočúvali pod lesom. Mýtnik nabral nečakaný vývoj
5. „Toto určite nie sú moje spontánne výpovede.“
Policajná inšpekcia dosiaľ zaistila zápisnice o piatich výsluchoch kajúcnika M. Suchobu z technických spisov 80 a 154. Všetky vyzerajú ako poznámky, nie ako jeho spontánna výpoveď. Sú štruktúrované, tematické bloky majú nadpis, pri niektorých sú dokonca nakopírované odkazy na internetové stránky.
Inšpekcia preto tieto zápisnice predložila M. Suchobovi a ten bez zaváhania poprel, že by išlo o jeho spontánne výpovede. Priznal, že text vyzerá ako jeho poznámky, ktoré si spísal pri príprave na výsluch. Ako sa však dostali k policajtom a do zápisnice? Nevie.
„Na žiadnom dátovom nosiči som nič nepriniesol,“ povedal. Tvrdí, že poznámky mal iba on a jeho obhajcovia. „Netuším, ako sa to tam dostalo,“ vyhlásil. „Podpisoval som svoje spontánne výpovede, ale toto určite nie,“ dodal. Priznal však, že podpisy aj parafy na zápisniciach vyzerajú ako jeho.
Toto jeho svedectvo je však nateraz v rozpore s výpoveďou iného svedka – policajta Jaroslava Vereščáka, ktorý M. Suchobu vypočúval. Ten priznal, že kajúcnik si doniesol listinné alebo elektronické poznámky a v zápisnici sa z nich čerpalo: „Pokiaľ si dobre pamätám, som o tom presvedčený, tak táto iniciatíva prišla z jeho strany, aby sme si nejako uľahčili prácu a ušetrili čas.“
M. Suchoba inšpekcii vydal originál dátového súboru s poznámkami z roku 2021 aj s metadátami.
„Text je do maximálnej miery totožný s textom spontánnej výpovede svedka Michala Suchobu a to na úrovni poradia slov, viet a vetných skladieb. Je teda evidentné, že tento text bol buď prepísaný alebo skopírovaný a označený ako jeho spontánna výpoveď,“ tvrdí vyšetrovateľ K. Dlabaj.
Nie je celkom pravda, že text jeho poznámok je „do maximálnej miery totožný“ so zápisnicami. Podrobné porovnanie dokumentov ukazuje, že niekto poznámky M. Suchobu editoval predtým ako z nich urobil zápisnicu – a opäť to boli zmeny, ktoré ukazujú na podozrenie z manipulácie.
V poznámkach mal M. Suchoba kapitolu o údajných úplatkoch pre odchádzajúcich funkcionárov finančnej správy, ide o takzvané odchodné. Pre svojich kolegov ho vraj vyžiadal vtedajší prezident finančnej správy a kamarát M. Suchobu František Imrecze. „Druhý deň mi doniesol taký lístok, kde bolo napísané približne nasledovné delenie,“ napísal do svojich poznámok. Slovo „približne“ však pri ich kopírovaní do zápisnice o výsluchu niekto vymazal.
Kažimíra odsúdili, opäť stačil jeden svedok. K rozporom sa sudca napriek sľubom nevyjadril
V technickom spise číslo 80 je zápisnica, podľa ktorej M. Suchoba vypovedal aj o údajnej korupcii vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni pri dohadovaní platieb pre laboratóriá. Túto kapitolu má aj vo svojich poznámkach a píše v nej, že provízie sú vraj 20 percent z dohodnutých nadlimitných platieb z poisťovne.
No pri kopírovaní to niekto zdramatizoval a napísal, že „každý súkromný poskytovateľ, ktorý má vo VšZP ku koncu roka dodatok na navýšenie objemu svojich výkonov si našiel cestičku k lobistovi a zaplatil za to uvedených 20 percent z navýšenia“ – takáto veta v poznámkach M. Suchobu nie je.
Do kapitoly o údajnej korupcii na ministerstve školstva zas ktosi pri kopírovaní poznámok dopísal, že podnikateľ, ktorého M. Suchoba zmieňuje v súvislosti s ovplyvňovaním prideľovania eurofondov na výskum a vývoj, ich vyslovene „manažoval, čo znamená, že on spravoval plachtu víťazných projektov“. Nič také v poznámkach nemal.
Podobné podozrenie vyplýva aj zo svedectva kajúcnika Bernarda Slobodníka. Ten policajnej inšpekcii priznal, že príslušníci NAKA prekopírovali jeho trestné oznámenia do zápisníc o výsluchu svedka.
„Ten už bol predchystaný vyšetrovateľkou (Alžbetou) Farkašovou. Myslím tým, že bol nachystaný a vytlačený, ja som ho len podpísal. Nikdy som nečítal to, čo bolo protokolované, veril som vyšetrovateľovi, že to napíše tak, ako som veci hovoril,“ vypovedal B. Slobodník.
Odpočúvanie kancelárií NAKA zachytilo pravdepodobne súvisiacu debatu vyšetrovateľov. J. Čurilla totiž hovorí A. Farkašovej, aby neposielala trestné oznámenia B. Slobodníka e-mailom a to čo už poslala, nech si vymaže aj ona, „aby náhodou niekde, že aha, tu je TO-čko (trestné oznámenie, pozn.) a tu je to isté“.
6. Protiprávne nasadenie Lynx Commanda
Čurillovci sú trestne stíhaní aj za údajne protiprávne nasadenie policajného Útvaru osobitného určenia proti podnikateľovi Petrovi Koščovi, ktorý má prezývku Pán X a je známy najmä kontaktmi v bezpečnostnej a spravodajskej komunite.
P. Košč je ešte od roku 2021 tresne stíhaný za korupciu. Dôležitá je však presná právna kvalifikácia – ide o prečin podplácania. Je to menej závažný typ trestného činu. Ibaže podľa zákona o Policajnom zbore sa dá Lynx Commando nasadiť proti teroristom, únoscom a „nebezpečným páchateľom organizovanej trestnej činnosti a páchateľom úmyselných trestných činov“. Prečin podplácania do tejto definície nespadá.
„Tak to dajme, do p**i, pod tú osemdesiatku. Pod ten technický, tam je začaté za zločineckú, a čo do p**i... Dali sme to preto, lebo proste to nikto iný urobiť nevie,“ cituje policajná inšpekcia odposluch, ktorý v súvislosti s nasadením Lynx Commanda proti P. Koščovi zachytilo vyjadrenie Jána Čurillu.
Tak sa aj stalo – cez technický spis číslo 80 požiadali o nasadenie Útvaru osobitného určenia, aby to vyzeralo tak, že ide zasiahnuť proti „nebezpečnému páchateľovi organizovanej trestnej činnosti“ a nie proti obvinenému z prečinu podplácania.
Aj toto hodnotí inšpekčný vyšetrovateľ K. Dlabaj ako zneužitie právomoci vyšetrovateľov NAKA.
Táto časť obvinenia nakoniec môže mať oveľa širšie súvislosti, pretože roky 2019 až 2020 boli poznačené demonštráciou policajnej sily a okázalými zásahmi.
Dva z nich už skúma Európsky súd pre ľudské práva – ide o zásah v dome brata podnikateľa Jozefa Brhela Petra, pri ktorom bola zranená jeho dcéra Barbora a zásah v sídle investičnej skupiny Penta.
V oboch prípadoch ide o podozrenie, že nasadenie kukláčov nebolo nevyhnutné. So šesťdesiatimi kukláčmi v Pente je navyše spojené podozrenie, že vyšetrovateľka nemala povolenie na ich nasadenie.
