Účel nesvätí prostriedky, zhodol sa Najvyšší súd, ale iba tesne

„Bez názvu“ – týždenný newsletter Adama Valčeka

Bývalá vyššia súdna úradníčka Špecializovaného trestného súdu Erika Krutková na Právnych listoch upozornila na dovolací rozsudok v jednom z prvých politicky citlivých korupčných prípadov v histórii krajiny, ktorého začiatok siaha do roku 2004.

Trestne stíhaný v ňom bol aj niekdajší viceprimátor Košíc a vysoký funkcionár vtedajšej SDKÚ Eugen Čuňo, preto sa preň vžil názov kauza Čuňo.

E. Čuňo zomrel v roku 2021. Dovolanie podal iný z trojice obžalovaných – advokát L. P. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. V tomto prípade o ňom rozhodoval päťčlenný dovolací senát Najvyššieho súdu. Dovolací rozsudok vyhlásil ešte vlani v apríli, ale doteraz sa mu nikto nevenoval a upozornila naň až E. Krutková.

Nezákonné odpočúvanie. Trojica obžalovaných vrátane E. Čuňa bola pôvodne právoplatne odsúdená za nepriamu korupciu rozsudkom Najvyššieho súdu z roku 2019 – prijal ho senát 5T zložený zo sudcov Juraja Klimenta, Petra Hatalu a Petra Szaba.

Odôvodnenie tohto rozsudku sa niekoľko rokov šírilo odborným aj laickým diskurzom, pretože senát J. Klimenta prišiel s invenčným výkladom, že použiteľné sú aj nahrávky z nezákonného odpočúvania.

Jedným z kľúčových dôkazov v kauze Čuňo sú totiž nahrávky z odpočúvania telefónov, ale tiež obrazovo-zvukové záznamy stretnutí, podľa ktorých si obvinení odovzdávali peniaze a antedatujú dokumenty k údajnej pôžičke. 

Nahrávanie schválil ešte v roku 2004 Krajský súd v Bratislave. Príkazy na vyhotovovanie obrazovo-zvukových záznamov však neobsahovali žiadne odôvodnenie a preto sú nezákonné.

J. Kliment s dvomi kolegami tvrdili, že to automaticky neznamená, že nahrávky z nezákonného odpočúvania sú nepoužiteľné. Zvážiť podľa nich treba (str. 23 a nasledujúce zverejneného rozsudku), či v konkrétnom prípade neprevažuje verejný záujem na potrestaní určitého činu nad individuálnym záujmom na ochranu súkromia. Senát 5T ospravedlňoval použitie záznamov z nezákonného nahrávania aj tým, že sa nimi potvrdila políciou predpokladaná trestná činnosť.

Odmietli aj doktrínu plodov z otráveného stromu ako čosi cudzie, čo je prirodzené skôr angloamerickému právnemu systému.

„Odvolací senát 5T (...) zastáva názor, že ‚plody z otráveného stromu môžu byť zdravé‘!“ uvádza sa v zrušenom rozsudku senátu J. Klimenta.

Krátko potom Nadácia Zastavme korupciu aj vtedajší advokát a neskorší špeciálny prokurátor Daniel Lipšicpráve rozhodnutie senátu 5T v kauze Čuňo spomínali ako návod na použitie nahrávok zo spravodajskej operácie Gorila, ktoré sú podľa Ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva nezákonné, a musia byť zničené.

Päťčlenný dovolací senát Najvyššieho súdu rozsudok senátu 5T zrušil a potvrdil, že účel nesvätí prostriedky.