Tvrdé tresty v protischránkovom registri sa dostali pred Súdny dvor

„Bez názvu“ – týždenný newsletter Adama Valčeka

V roku 2016 koalícia Smer, Most-Híd a SNS schválila návrh vtedajšej ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej, aby firmy obchodujúce so štátom zverejnili svojich skutočných vlastníkov. V právnickom slovníku ide o konečných užívateľov výhod.
Táto legislatíva sa formovala v spoločenskej atmosfére, ktorú výrazne ovplyvnila reštrukturalizácia stavebnej spoločnosti Váhostav. Prostredníctvom schránkových spoločností ju ovládal oligarcha Juraj Široký.

Pretože štát nemá kapacitu, aby kontroloval údaje o skutočných vlastníkoch tisícok podnikateľských subjektov, tím okolo L. Žitňanskej vymyslel Register partnerov verejného sektora.

Register vedie a údaje v ňom kontroluje Okresný súd Žilina, no firmy tam nechávajú zapisovať rôzni právni a ekonomickí profesionáli – advokáti, notári, bankári alebo daňoví poradcovia. Tí potom ručia za to, že v registri zapísaný majiteľ je naozaj konečným užívateľom výhod konkrétnej spoločnosti, hoci by ju ovládal cez zložitú vlastnícku štruktúru zahŕňajúcu obchodné spoločnosti, nadácie alebo zverenecké fondy z rôznych krajín.

V prípade, že údaje v registri nesedia, môže sa ktokoľvek obrátiť na súd s podnetom. Ak sú pochybnosti o vlastníkovi rozumné, tak Okresný súd Žilina začne ich preverovanie.

Odradzujúce sankcie

Je to zvláštny typ súdneho konania. Nie je v ňom podstatné, kto je naozaj skutočný vlastník, ale dôležité je, či firma obchodujúca s verejným sektorom presvedčí súd, že údaje zapísané v registri sú správne. Ak sa jej to nepodarí, nasleduje výmaz z protischránkového registra. Tento výmaz znamená dvojročný dištanc od verejných zákaziek, dotácii a iných hospodárskych transakcií s verejným sektorom. Výmaz má aj ďalšie dôsledky. Napríklad zákaz činnosti pre štatutára vymazanej firmy pôsobiť v iných spoločnostiach.

V Registri partnerov verejného sektora sú aj priame peňažné sankcie, ktoré majú odradiť od zakrývania skutočných vlastníkov. Ak sa ukáže, že firma vyslovene klamala alebo niečo zamlčala, hrozí jej sankcia vo výške hospodárskeho prospechu. Zákon nespresňuje čo všetko hospodársky prospech zahŕňa a ako sa počíta. Táto sankcia nemá žiaden horný limit, teoreticky môže ísť o desiatky miliónov eur v prípade dodávateľov obrovských zákaziek.

Ak sa hospodársky prospech nedá určiť, pokutu za nepravdivé alebo neúplné údaje určí súd v intervale od 10-tisíc do jedného milióna eur. Za jej zaplatenie ručí advokát, notár alebo daňový poradca, ktorý nechal údaje zapísať do protischránkového registra.

Za sedem rokov účinnosti prešiel takto prísny koncept protischránkového registra niekoľkými konaniami na Ústavnom súde. Doteraz ani v jednom prípade potrestané firmy s ústavnou sťažnosťou neuspeli. Viaceré však boli odmietnuté pri predbežnom prerokovaní iba preto, že firmy nepodali dovolanie.

Prejudiciálne otázky

Teraz čelí koncepcia protischránkového registra ďalšej výzve.

Najvyšší súd sa obrátil na Súdny dvor Európskej únie s prejudiciálnymi otázkami, či sú takéto prísne sankcie v slovenskom protischránkovom registri v súlade s právom Únie. Najvyšší súd kritizuje aj to, že sčasti sú podľa neho nepredvídateľné.

Otázky sú zo septembra, prípad je už zverejnený v registri Súdneho dvora Únie, ale ešte bez podrobností, tie poskytol Najvyšší súd podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Rozhodnutie o otázkach proaktívne zverejnil aj v databáze súdnych rozhodnutí.

Konanie na Súdnom dvore Únie trvá v priemere šestnásť mesiacov, odpovede na prejudiciálne otázky však zvyčajne prídu do roka.

Rozhodnutie o otázkach prijal senát Najvyššieho súdu zložený zo sudkýň Andrey Moravčíkovej, Lenky Praženkovej a Ivany Nemčekovej. Senát na žiadosť o krátky rozhovor k položeným otázkam reagoval stanoviskom, že sa „k veci vyjadrí až keď bude jasné, ako k nim pristúpi Súdny dvor Únie“.

Nie zatajovanie vlastníka, ale konflikt záujmov

Otázky súvisia s prípadom potravinárskej spoločnosti Mabonex Slovakia z Piešťan a advokátskej kancelárie Ivana Dlhopolca zo Zvolena.

V tomto prípade však nejde o to, že by firma Mabonex skrývala svojho vlastníka. Firma dostala pokutu pre konflikt záujmov medzi ňou a advokátom.

V minulosti ju nechal do protischránkového registra zapísať práve advokát I. Dlhopolec, ktorý však bol istý čas spolumajiteľom a konateľom inej firmy s majiteľom a konateľom Mabonex Slovakia. Zákon o protischránkovom registri vylučuje, aby konkrétnu firmu do neho zapisoval advokát, ktorý má „akýkoľvek vzťah k firme alebo členom jej orgánov, ktorý by mohol spochybniť jeho nestrannosť“.

Okresný súd Žilina pri výklade tohto ustanovenia uplatňuje pravidlá a rozhodnutia najvyšších súdnych autorít, ktoré sa vzťahujú na posudzovanie nestrannosti sudcov. Z prejudiciálnych otázok vyplýva, že Najvyššiemu súdu sa zdá táto optika prísna.

V minulosti už pre podobný konflikt záujmov dostalo pokutu niekoľko firiem Ivana Kmotríka a s ním spolupracujúci advokáti Peter Ďurček a Juraj Bugala (podnet k tomu dali Transparency International aj autor tohto newslettra, jeho právna argumentácia k tejto téme je zhrnutá bodoch 3 až 7 napríklad tohto rozhodnutia, pozn.). Zodpovedanie prejudiciálnych otázok môže ovplyvniť aj ich prípady, pretože tiež podali dovolanie.

Okresný súd Žilina nechal vypočítať hospodársky prospech firmy Mabonex Slovakia znalca a ten vyčíslil, že je záporný. Súd jej však uložil pokutu 20-tisíc eur. Spoločnosť sa bránila, že to nie je správne, pretože súd môže takúto pokutu uložiť iba v prípade, že hospodársky prospech sa nedá určiť a nie vtedy, keď sa určiť dá, ale je ním strata.

Firma, jej konatelia aj advokát sa proti pokute odvolali, Krajský súd v Žiline odvolaniu nevyhovel a preto sa obrátili na Najvyšší súd s dovolaním, čo je mimoriadny opravný prostriedok.

Najvyšší súd vidí prísne a nejasné tresty

Práve v rámci dovolacieho konania položil Najvyšší súd sériu prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Únie. Zjednodušene sa nimi pýta, či je takáto prísna a podľa neho miestami nejasná koncepcia sankcií v protischránkovom registri v poriadku.

Pýta sa napríklad, či je v poriadku ukladanie sankcií za nedodržanie nestrannosti advokáta „bez podrobnejšieho určenia kritérií, na základe ktorých sa nestrannosť hodnotí“. Alebo či je v poriadku sankcionovanie vo výške hospodárskeho prospechu bez toho, „aby samotná právna úprava explicitne určila základné parametre pre jeho určenie“.

Najvyšší súd sa však pýta aj na to, či je v súlade s Chartou základných práv Únie, že pokuty sa firmám ukladajú „bez možnosti zohľadnenia závažnosti deliktu (nezákonného konania) a individuálnych okolností jeho spáchania“.

Nie je to celkom tak. V zákone o protischránkovom registri sa totiž píše, že „pri ukladaní pokuty súd prihliada najmä na povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti“. Najvyšší súd v tom však vidí protirečenie. Pretože na jednom mieste zákona sa píše, že závažnosť deliktu sa zohľadňuje, na inom mieste, že treba uložiť pokutu vo výške hospodárskeho prospechu.

Kritizujú aj plošnú publicitu registra

V odôvodnení rozhodnutia Najvyšší súd naznačuje aj to, že podľa neho nie je v poriadku, že identita majiteľov a podrobnosti vlastníckych štruktúr firiem sú plošne zverejňované v protischránkovom registri.

Porovnáva to s obchodným registrom, do ktorého sa zapisujú údaje o konečných užívateľoch výhod všetkých obchodných spoločností v krajine, nielen tých, ktoré obchodujú s verejným sektorom. Neexistuje však efektívny nástroj na kontrolu pravdivosti týchto údajov v obchodnom registri.

Najvyšší súd v rozhodnutí píše, že kým údaje z protischránkového registra sú plošne zverejňované, tak pri dátach o konečných vlastníkoch v obchodnom registri to tak podľa neho nie je. Ale nie je to pravda. Aj tieto údaje vidí ktokoľvek, ale pristupuje sa k nim cez webstránku Štatistického úradu.

Túto časť rozhodnutia Najvyšší súd však doslovne prekopíroval od advokátov, pretože v nej ostala formulácia „podľa nášho názoru“, ktorú používajú práve oni, súd používa pojem „podľa názoru súdu“. K samotnému plošnému zverejňovaniu údajov však Najvyšší súd prejudiciálne otázky nepoložil, táto argumentácia je uvedená iba v odôvodnení rozhodnutia.

Bez názvu je týždenný newsletter Adama Valčeka. Prináša komentovaný výber udalostí a jeho poznatkov z konkrétneho týždňa. Vychádza na adamvalcek.sk a trend.sk spravidla v nedeľu. V prípade, že máte akékoľvek pripomienky alebo námety, napíšte e-mail autorovi.