„Bez názvu“ – týždenný newsletter Adama Valčeka
K rozhodnutiu Ústavného súdu o pozastavení účinnosti noviel trestných predpisov bolo napísané všetko dôležité (odporúčam tu, tu, tu a tu), ale aj tak skúsim tri postrehy, ktoré mi v uplynulých dňoch napadli.
Prvý, krátky. Na niekoho môže pôsobiť nekonzistentne, že Ústavný súd sa odklonil od doterajšej rozhodovacej praxe a pozastavil účinnosť zákona, ktorý ešte nebol publikovaný v Zbierke zákonov (body 72 až 75 uznesenia), ale zároveň v tom istom rozhodnutí argumentuje, že uznesenie o pozastavení účinnosti musí byť zverejnené v Zbierke zákonov, aby nadobudlo právoplatnosť, vykonateľnosť a všeobecnú záväznosť (body 139 až 145 uznesenia).
Ústavný súd teda na jednom mieste hovorí, že sa smie zaoberať aj zákonmi, ktoré ešte nie sú platné a nie sú všeobecne záväzné, ale zároveň trvá na tom, že na účinné pozastavenie takéhoto ešte neplatného zákona treba, aby rozhodnutie Ústavného súdu vyšlo v Zbierke zákonov a nadobudlo všeobecnú záväznosť.
Druhý, presahujúci tému noviel trestných predpisov. Plénum Ústavného súdu dorokovalo v stredu o 17.40 h. Prvé informácie o rozhodnutí sa začali šíriť asi do polhodiny. Z Ústavného súdu niekedy v tom čase unikol záver zápisnice zo zasadnutia pléna. Okrem prijatého rozhodnutia je v ňom zachytená aj maličká časť predchádzajúceho obsahu, píše sa nej: „(...) a najskôr dal hlasovať o inom návrhu sudcu Ivana Fiačana“.
Najpravdepodobnejšie vysvetlenie (pretože nepoznáme celý obsah zápisnice a ani ho poznať nebudeme, pretože zasadnutie pléna a hlasovanie je neverejné), že ústavný sudca I. Fiačan pripravil návrh rozhodnutia, ktoré pri konečnom hlasovaní získalo podporu nadpolovičnej väčšiny (siedmich) sudcov Ústavného súdu (prvotný návrh pripravuje spravodajca, ktorým bol v tomto prípade iný sudca, ale ktorýkoľvek z kolegov môže prísť s konkurujúcim návrhom a hlasuje sa o nich).
Ak by to bola pravda, bolo by to v súlade s klebetami, ktoré sa už niekoľko dní predtým šírili justičnými kruhmi, že I. Fiačan pripravuje návrh konkurenčného rozhodnutia k návrhu od sudcu spravodajcu Petra Straku (myslím si, že práve táto klebeta sa dostala aj k premiérovi, ale Robert Fico jej význam významne posunul, keď Ústavný súd obvinil, že neformálne komunikuje s prezidentskou kanceláriou; prezidentka Zuzana Čaputovú a Ústavný súd to odmietli).
Spravodajca prípadu ústavný sudca P. Straka k väčšinovému rozhodnutiu pripojil odlišné stanovisko. Takéto stanovisko pripojil aj ústavný sudca Robert Šorl. Obaja upozorňujú, že Ústavný súd nemal pozastaviť účinnosť celej novely Trestného zákona, pretože pri mnohých zmenách nebadať, že by boli v rozpore s Ústavou (napríklad nižšie tresty za drogy, úprava trestu prepadnutia majetku alebo ochranného liečenia).
Ak sudca spravodajca v odlišnom stanovisku píše, že si rozhodnutie predstavoval inak, znamená to, že tento jeho návrh nemal dostatočnú podporu medzi 12 ústavnými sudcami. Prečo? Rozhodnutie väčšiny pléna Ústavného súdu neponúka žiadnu zmysluplnú odpoveď k tomu, prečo došlo k pozastaveniu účinnosti celej novely Trestného zákona, hoci sú v nej aj potrebné a zmysluplné zmeny.
Mal vôbec sudca P. Straka už v stredu vytypované „tie dobré“ ustanovenia Trestného zákona, ktorých by sa pozastavenie účinnosti nemalo dotknúť? Alebo nie a jeho kolegovia mali obavu, že odkladanie prípadu o týždeň na ďalšie zasadnutie pléna by bolo riskantné a museli by inak argumentovať pri pozastavení účinnosti? Pretože 28. február bol posledný možný deň, kedy Ústavný súd musel prijať, vypracovať a ministerstvu spravodlivosti doručiť rozhodnutie o pozastavení, ak chcel docieliť, že vyjde v Zbierke zákonov do 15 dní, teda pred účinnosťou noviel trestných predpisov.
Toto sú otázky, ktoré asi navždy ostanú nezodpovedané. Ale k polemike o nich by mohlo posmeliť (i samotných ústavných sudcov, nesúhlasiacu menšinu) čosi, čo by skryté v budúcnosti ostať nemuselo.
Ide o pomer hlasov, ktorým bolo konkrétne rozhodnutie Ústavného súdu prijaté. Už v minulosti som sa k tomuto údaju snažil dostať, bolo to v súvislosti s touto kritikou senátu 5T Najvyššieho súdu. „Ústavný súd neinformuje o pomere hlasov, ktorým bolo rozhodnutie prijaté,“ odpovedala vtedy hovorkyňa súdu Martina Ferencová. Podľa zákona je totiž hlasovanie pléna neverejné.
Možno je načase debatovať o zmene, ktorá by po vzore právnej úpravy týkajúcej sa trestných káuz umožnila, aby ústavní sudcovia mohli aj spätne zverejniť, ako hlasovali.
Taká právna úprava môže byť prijatá relatívne rýchlo a stačí na to málo. V roku 2020 na to stačilo, že Denník N zverejnil klebety o zlých vzťahoch v senáte Špecializovaného trestného súdu, ktorý prvýkrát oslobodil Mariana Kočnera spod obžaloby za vraždu novinára Jána Kuciaka.
Vtedajšia ministerka spravodlivosti Mária Kolíková bezprostredne reagovala, že je za zverejňovanie hlasovania aj v trestnoprávnych kauzách a mesiac od oslobodzujúceho rozsudku bol v parlamente v tomto zmysle predložený pozmeňujúci návrh.
„O to viac je to nebezpečné, že sa šíri nejaká informácia ohľadom hlasovania, a preto je potrebná zmena právnej úpravy, aby sme to upratali. Aj v týchto vyhrotených kauzách,“ argumentovala vtedy M. Kolíková.
Vládna koalícia OĽaNO a spol. návrh schválila. Vtedy opozičný Smer bol proti.
Od 1. januára 2021 musia súdy aj v trestných kauzách uvádzať pomer hlasovania pri každom bode výroku rozhodnutia. Pri starších kauzách zas zákon umožnil, aby sa sudcovia sami rozhodli, či pomer zverejnia.
Tretí postreh, nahrávky. Naopak, pri novele Trestného poriadku uplatnil Ústavný súd prístup, ktorý opisujú ústavní sudcovia P. Straka a R. Šorl vo svojich odlišných stanoviskách – nepozastavil celú novelu Trestného poriadku, ale iba dve konkrétne zmeny.
Ide o oprávnenie ministra spravodlivosti aj spätne podať dovolanie proti právoplatne uzatvoreným dohodám o vine a treste (špekulovalo sa najmä o tom, že by to ovplyvnilo spolupracujúcich obvinených Františka Imreczeho či Bernarda Slobodníka, ktorí už majú právoplatne uzatvorené dohody k časti trestnej činnosti, ku ktorej sa priznávajú; Boris Susko však odmietol, že by mal dopredu vytypované prípady). Tento krok Ústavného súdu nie je prekvapujúci, pretože možnosť spätne otvárať dohody bola kritizovaná už v legislatívnom konaní.
Prekvapujúce je pozastavenie účinnosti druhej zmeny v Trestnom poriadku – ide o ustanovenie, podľa ktorého obvinený mohol na svoje vyvinenie použiť aj nezákonný dôkaz. O použiteľnosti nezákonných dôkazov sa debatuje na medzinárodnej úrovni dlhodobo (napr. tu alebo tu), špeciálne v situácii, že preukazujú nevinu obvineného.
K pravidlu, ktoré sa koalícia Smer, Hlas a SNS pokúsili dostať do Trestného poriadku a Ústavný súd pozastavil jeho účinnosť, sa pritom dalo dostať aj argumentáciou pri súčasnej právnej úprave voľného hodnotenia dôkazov – pri nezákonných dôkazoch o nevine totiž môže ich nepoužitie spôsobiť väčšiu nespravodlivosť než ich použitie (predstavte si napríklad obžalovaného sériového vraha, ktorý má k dispozícii nezákonné nahrávky o tom, že skutočným vrahom je niekto iný – má snáď súd obžalovaného odsúdiť iba preto, že nahrávky sú nezákonné?).
Prečo Ústavný súd pozastavil účinnosť tohto ustanovenia? Rozhodnutie k tomu neponúka hlbšie dôvody: „Aj keď je dôvod zákonodarcu na takú procesnú konštrukciu zrejmý, samotná okolnosť pripustenia významného protiprávneho prvku na účel trestného procesu, ktorý je reakciou štátu na závažnú protiprávnosť v podobe spáchania trestného činu, a jej možné konzekvencie vyvolávajú potrebu zabrániť účinnosti pred meritórnym posúdením veci,“ píše sa v rozhodnutí (bod 131).
Keď Smer, Hlas a SNS tento paragraf dávali do návrhu noviel trestných predpisov, vnímal som to v kontexte odpočúvaní policajtov okolo vyšetrovateľa NAKA Jána Čurillu. Ústavný súd momentálne posudzuje ich sťažnosti proti odpočúvaniu. Niektoré ich nahraté vyjadrenia pritom vzbudzujú pochybnosti o integrite trestných stíhaní, ktoré NAKA v tom čase viedla.
Ak by Ústavný súd rozhodol, že odpočúvanie nebolo v poriadku, pozastavenie účinnosti tohto paragrafu ovplyvní nasledujúcu debatu medzi sudcami (najmä Špecializovaného trestného súdu) o tom, či obžalovaní smú používať nahrávky (v tom čase už nezákonné) z odpočúvaní kancelárií NAKA na svoju obhajobu.
P. S. Myslím si, že práve toto je jeden z prípadov, v ktorom by verejnosť mala poznať mená poradcov jednotlivých ústavných sudcov, ktorí im pomáhali s prípravou návrhov rozhodnutí na toto zasadnutie pléna Ústavného súdu (najmä poradcov sudcu spravodajcu P. Straku a sudcu I. Fiačna, ktorý zrejem pripravil konkurenčné rozhodnutie).
Predseda Ústavného súdu však tvrdí, že mená poradcov a ich pracovné zaradenie k jednotlivým sudcom sú osobné údaje a Správny súd v Košiciach zatiaľ nerozhodol o žalobe, či v tom má pravdu (tu, tu alebo tu).
Bez názvu je týždenný newsletter Adama Valčeka. Prináša komentovaný výber udalostí a jeho poznatkov z konkrétneho týždňa. Vychádza na adamvalcek.sk a trend.sk spravidla v nedeľu. V prípade, že máte akékoľvek pripomienky alebo námety, napíšte e-mail autorovi.
