„Bez názvu“ – týždenný newsletter Adama Valčeka

Pri tomto štýle trestných stíhaní sa nám čoskoro minú nestranní sudcovia

„V § 31 sa vypúšťa odsek 3.“ Za touto krátkou vetou v novele Trestného poriadku z 8. februára sa skrýva významná zmena. V nasledujúcich týždňoch a mesiacoch vyvolá medzi sudcami, prokurátormi a obhajcami polemiku, ktorá pravdepodobne odsunie aj niektoré pojednávania v exponovaných kauzách. Táto polemika bude mať totiž podobu námietok zaujatosti, vyjadrení k nim a konečného rozhodovania nadriadených súdov o nich.

Táto novelizačná veta spôsobí, že z Trestného poriadku po vyše piatich rokoch zmizne toto ustanovenie: „Dôvodom vylúčenia sudcu alebo senátu nie je skoršie rozhodnutie sudcu alebo senátu o obvinenom, spoluobvinenom alebo o iných obvinených, ktorých trestné činy spolu súvisia.“ Novelizačná veta bude účinná od piatka 15. marca, Ústavný súd jej účinnosť nepozastavil.

Na menších súdoch sa v prípade káuz s väčším počtom obvinených môžu postupne minúť nestranní sudcovia, ak bude prokuratúra obvinených stavať pred súd postupne a nie naraz alebo vo väčších celkoch. Týka sa to aj Špecializovaného trestného súdu, kde je momentálne trinásť sudcov.

Dopady sa dajú ilustrovať na konkrétnom prípade z minulosti.

V roku 2020 senát Špecializovaného trestného súdu zložení z predsedu sudcu Emila Klemaniča a členov sudcov Pamely Záleskej a Jána Buvalu odsúdil Mariana Kočnera a Pavla Ruska za falšovanie zmeniek televízie Markíza. Ten istý senát v roku 2021 odsúdil v samostatnom trestnom konaní ich komplica Štefana Agha, ktorý sa na ich falšovaní tiež podieľal.

Ak by vtedy bola účinná aktuálna novela Trestného poriadku, nebol by takýto postup samozrejmý a Š. Agh by sa mohol dožadovať, aby ho súdili iní sudcovia – senát E. Klemaniča, P. Záleskej a J. Buvalu by mohol byť z rozhodovania vylúčený pre nedostatok nestrannosti, pretože už skôr rozhodol o vine M. Kočnera pre ten istý skutok.

Uzatvorené kauzy však táto zmena Trestného poriadku už neovplyvní, staršie neuzatvorené rozpojednávané prípady áno.

Aké vážne budú dopady na trestné konania, závisí od výsledkov polemiky medzi sudcami, prokurátormi a obhajcami. Rozhodujúce slovo v nej bude mať Najvyšší súd. Práve on nakoniec nakreslí (napíše) hranicu, do ktorej bude platiť predpoklad, že sudcovia sú nestranní, hoci v samostatných trestných konaniach rozhodovali o súvisiacich trestných činoch alebo vine spoluobvinených.

Pred siedmimi rokmi Najvyššiemu súdu stanovenie takejto hranice nevyšlo. Jednoduché to nebude mať ani teraz.

Nevraciame sa späť, pretože diškurz je ďalej. V tomto prípade sa oplatí obzrieť do minulosti. Ukazuje totiž, že právna úprava sa občas príjme, aby sme oddialili skutočné riešenie problému, ktoré je nepopulárne (v tomto prípade zaistenie férového procesu mafiánom aj s rizikom, že budú oslobodení alebo prepustení na slobodu).

Tento pohľad zároveň ukazuje, že jednoduchý návrat k pravidlám spred piatich rokoch nie je možný, pretože medzičasom došlo k podstatnej zmene (významnému rozsudku ESĽP).

Ustanovenie, ktoré Smer, Hlas a SNS teraz vyškrtli z Trestného poriadku je účinné vyše päť rokov a do zákona sa dostalo na návrh ministerstva spravodlivosti pod vedením Gábora Gála (Most-Híd) v roku 2018, keď bola pri moci koalícia strán Smer, Most-Híd a SNS. Ministerstvo vtedy túto zmenu odôvodňovalo snahou o zamedzenie „účelových námietok“ zaujatosti proti sudcom.

Začali sa totiž objavovať výhrady, že o vine nespolupracujúcich obvinených nemôžu rozhodovať sudcovia, ktorí predtým schválili dohodu o vine a treste ich spoluobvineným, ktorí sa k trestnej činnosti priznali – jednoducho preto, že pri posudzovaní si robia názor aj na vinu spoluobvinených, ktorí sa k trestnej činnosti nepriznávajú.

Najvyšší súd mal iný názor a v roku 2017 k tomu prijal zjednocujúce stanovisko, že títo sudcovia môžu súdiť aj prípady nespolupracujúcich obvinených. Ministerstvo to následne v roku 2018 natvrdo napísalo do Trestného poriadku, aby sa už justičný systém nezaťažoval „účelovými námietkami“. 

Už vtedy to bola polarizujúca téma. Opačný názor totiž prezentoval vtedajší sudca Najvyššieho súdu a bývalý minister spravodlivosti za HZDS v prvej vláde Roberta Fica Štefan Harabin, ktorého senát preto opakovane zrušil odsudzujúce rozhodnutia v kauze mafiána Róberta Lališa.

Medzi trestnými právnikmi však už vtedy existovala nie malá skupina, ktorá hovorila, že zjednotený prístup Najvyššieho súdu a ministerstva je len odďaľovaním skutočného riešenia. No v tej dobe neexistoval širší priestor klásť takéto otázky, pretože by to bolo stotožňované so snahou obhajovať zločincov a verejnej debate vtedy dominoval dopyt po očiste spoločnosti za akúkoľvek cenu, ktorý akcelerovala vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice (málokto by sa chcel v tej dobe ocitnúť na rovnakej strane argumentácie ako Š. Harabin).

O necelé dva roky však začalo byť zrejmé, že postoj Najvyššieho súdu a ministerstva nebol správny. Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v decembri 2020 oznámil, že sa bude zaoberať sťažnosťou Pavla Muchu. Poukazoval v nej, že za členstvo v mafiánskej skupine a ďalšie trestné činy bol odsúdený senátom, ktorý predtým schvaľoval dohodu s jeho komplicmi, ktorí sa k trestnej činnosti priznávali. V roku 2021 ESĽP rozhodol, že to nebolo v poriadku a títo sudcovia neboli nestranní. 

Odvtedy sa súdy podobným situáciám snažia predchádzať napríklad citlivejšie formulovanými rozsudkami o schválení dohody o vine a treste.

Reagujú najmä na dohody, ale bude to všetko? Práve rozsudkom Mucha proti Slovenskej republike vysvetľuje ministerstvo spravodlivosti pod vedením Borisa Suska zo Smeru vyškrtnutie tohto ustanovenia z Trestného poriadku. 

Do praxe to môže priniesť napríklad to, že nebude stačiť už len citlivejšie formulovaný rozsudok, ale sudcovia, ktorí schvaľovali dohody obvineným, ktorí sa priznávajú, nebudú môcť súdiť obvinených, ktorí sa nepriznávajú. Konečné slovo bude mať Najvyšší súd. 

Európsky súd pre ľudské práva má už od 90. rokov rezervovaný postoj k posudzovaniu nestrannosti sudcov, ktorí už skôr rozhodovali o vine spoluobvinených – podľa ESĽP to nie je problém, ak sú pri odvodnení svojich rozhodnutí zdržanliví a nevyjadrujú sa k vine ostatných stíhaných osôb.

Obhajcovia sa môžu pokúsiť zájsť ďalej a argumentačne nadviazať na právnu úpravu spred roka 2003. O obžalobe podľa nej nesmel rozhodovať sudca, ktorý pri vyšetrovaní toho istého skutku bral obvineného do väzby alebo nariadil domovú prehliadku. 

Je isté, že paušálne by takýto argument neuspel. Európsky súd pre ľudské práva totiž od začiatku 90. rokov rozhoduje, že nie je problém, ak o obžalobe rozhoduje sudca, ktorý predtým schvaľoval domovú prehliadku alebo rozhodoval o väzbe (napríklad tu alebo tu, ale ide o tému, ktorá desaťročia delí aj štrasburských sudcov, k obom linkovaným rozhodnutiam sú totiž pripojené odlišné stanoviská). Ani podľa ESĽP to neplatí univerzálne a v ojedinelých prípadoch by s takouto námietkou obvinený uspieť mohol – napríklad v situácii, že sudca pri rozhodovaní o väzbe zvolí necitlivý slovník pri hodnotení dôkaznej situácie a zasiahne do prezumpcie neviny obvineného.

Nová právna úprava ovplyvní aj kauzy, v ktorých nejde o dohody, ale ten istý senát alebo sudca rozhodujú v rôznych samostatných konaniach o vine niekoľkých spoluobvinených pre ten istý alebo súvisiaci trestný čin. 

Pôjde napríklad o kauzu údajnej zločineckej skupiny takzvaných takáčovcov. Členkou senátu Špecializovaného trestného súdu je v tomto prípade sudkyňa P. Záleská. Tá však v inom konaní odsúdila za podporu tejto údajnej zločineckej skupiny bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika.

Súčasný štýl trestných stíhaní. Celá téma je teraz vypuklejšia pre štýl trestných stíhaní, ktorý bol viditeľný v exponovaných kauzách v posledných rokoch. Trestné stíhania sa v nich totiž rôzne delili na menšie konania a preto za ten istý skutok sú rôzne osoby stíhané v dvoch či troch samotných trestných konaniach. Aj na súdy preto prichádzajú v rôznom čase.

Napríklad v kauzách Očistec alebo Mýtnik už majú niektorí spolupracujúci obvinení schválené dohody o vine a treste. Podľa novej právnej úpravy to znamená, že sudcovia, ktorí im tieto dohody schvaľovali, by neskôr nemali rozhodovať o vine obžalovaných, ktorí sa k trestnej činnosti nepriznávajú. 

Toto delenie trestných stíhaní má aj druhú vážnu medzeru. Ak spolupracujúci obvinený proti údajným komplicom vypovedá najprv v spoločnom trestnom konaní, ale neskôr je vylúčený na samostatné stíhanie, tak zvyšní spoluobvinení v pôvodnom stíhaní nesmú poukazovať na nezrovnalosti v jeho prvotnej výpovedi, hoci by sa aj výrazne líšila od jeho aktuálnych vyjadrení.

Sudcovia vyvracajú vládnu brožúru. Naštartuje to preverovanie správ policajtov? 

Súdna rada má na utorok 19. marca naplánované rokovanie aj o dvoch podnetoch od sudcov Špecializovaného trestného súdu. Milan Cisarik a Ružena Sabová v nich kritizujú vládnu brožúru Únos spravodlivosti.

Obaja majú obavu, že kritika sudcov v brožúre je neprípustným zásahom vlády do rozhodovacej činnosti súdov; autori publikácie sú neznámi, ale vydali ju Ministerstvo spravodlivosti SR a Úrad vlády SR a kritizujú v nej aj rozhodnutia M. Cisarika a R. Sabovej.

Sudca M. Cisarik v podnete píše, že brožúra nie je sumárom faktov, ako to tvrdili predstavitelia vlády, ale v skutočnosti ide o hodnotiace úsudky jej autorov. Ilustruje to na príklade neprávoplatne odsúdených bývalých funkcionárok finančnej správy, ktoré odsúdil napriek rozporom vo výpovediach spolupracujúcich obvinených (samo osebe to nie je problém, no sudca v tomto prípade v písomnom rozsudku dostatočne nevysvetlil, prečo im napriek rozporom verí) – brožúra to kritizuje, no M. Cisarik pripomína, že prípad nie je právoplatne skončený. Najvyšší súd momentálne rozhoduje o podaných odvolaniach.

Podnet sudkyne R. Sabovej je rozsiahlejší a k tvrdeniam v brožúre spísala vecnú faktografickú kritiku. Jej list je zaujímavý aj preto, že už v roku 2022 prvýkrát reagovala na informácie, ktoré sa teraz dostali do vládnej brožúry.

Predstavitelia vtedy opozičného Smeru citovali na tlačovej konferencii z komunikácie vyšetrovateľov Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) okolo Jána Čurillu, v ktorej R. Sabovú policajti označili ako „štedrú Ruženu“. Pravdepodobne v narážke na jej údajnú ochotu ukladať dlhoročné nepodmienečné tresty odňatia slobody. R. Sabová vtedy podala na Roberta Fica trestné oznámenie. 

„Štedrosť“ trestov odmieta. „V oblasti trestnej justície pracujem takmer 37 rokov. (...) ovplyvňovanie mojej rozhodovacej činnosti, v zmysle autormi proklamovanej ochoty ukladať dlhoročné nepodmienečné tresty odňatia slobody, je vylúčená,“ píše v podnete R. Sabová.

Vyvracia aj ďalšie konkrétne body vládnej brožúry. V kauze Judáš R. Sabová odsúdila bývalého príslušníka SIS Petra Gašparoviča a niekdajšieho policajta Ladislava Vičana na 11 a 10 rokov. Najvyšší súd v odvolacom konaní ich konanie posúdil ako miernejšiu nepriamu korupciu a tresty im výrazne znížil – na 22, resp. 20 mesiacov. Brožúra tento prípad uvádza ako príklad zbytočne prísnej právnej kvalifikácie skutkov (takzvanej nadkvalifikácie).

R. Sabová v podnete pre Súdnu radu píše, že autori vládnej brožúry zabudli dodať, že 5-členný dovolací senát toto miernejšie rozhodnutie zrušil. Brožúra vyšla 1. februára, dovolací senát rozhodol 18. januára.

R. Sabová poukazuje aj na to, že autori brožúry zamlčali podľa nej dôležitú informáciu aj pri opise väzobného stíhania podnikateľa Jozefa Brhela st., ktorý v ére predchádzajúcich vlád Smeru patril k vplyvným oligarchom. „Autori publikácie (...) pri jednej z obvinených osôb poukazujú na nezákonnosť jej väzby, avšak pritom nezmieňujú rozhodnutie Ústavného súdu (...), ktorým bola ustálená dôvodnosť jej väzobného trestného stíhania,“ píše sudkyňa.

J. Brhela st. vzala do väzby 5. februára 2021 a následne rozhodovala o každej jeho žiadosti o prepustenie. Obvinený ju môže podať každý mesiac. J. Brhel st. jednu takúto žiadosť podal 30. apríla, R. Sabová ju zamietla, podnikateľ sa preto obrátil na Najvyšší súd a neskôr Ústavný súd. Počas týchto konaní si podal ďalšiu žiadosť o prepustenie, bolo to v júli 2021 a aj tú mu R. Sabová zamietla. Opäť nasledovali sťažnosti na Najvyšší súd a neskôr Ústavný súd.

R. Sabová v podnete pre Súdnu radu argumentuje, že Ústavný súd J. Brhelovi vyhovel a konštatoval vágne odôvodnenú väzbu pri skoršej žiadosti o prepustenie z apríla. No sťažnosť proti rozhodnutiu o neskoršej žiadosti o prepustenie z väzby mu Ústavný súd odmietol, čo už autori brožúry nespomínajú. V oboch prípadoch rozhodovala R. Sabová.

Kto a v akom kontexte napísal „štedrá Ružena“. Sudkyňa v podnete píše, že „pejoratívne označenie môjho mena (...) malo vyplynúť z komunikácie konkrétne neuvedených policajtov“. Ani Smer v roku 2022 nezverejnil podrobnosti komunikácie, dnes sú vyšetrovania už ďalej a detaily sú preto známe širšej skupine ľudí.

Celá komunikácia policajtov R. Sabovú pritom nevykresľuje negatívne.

Ide o správy, ktoré si posielali vyšetrovatelia J. Čurilla a Pavol Ďurka s kolegami cez šifrovaciu mobilnú apku Signal. V komunikačnej skupine bol s nimi aj niekdajší policajt Ján Kaľavský, ktorý tvrdí, že jeho kolegovia manipulovali trestné stíhania, svoj mobil odovzdal policajnej inšpekcii a tá v nej túto komunikáciu zaistila. J. Kaľavský je na Slovensku neprávoplatne odsúdený za korupciu a ďalšie trestné činy. V Bosne a Hercegovine medzičasom požiadal o politický azyl.

Operatívec Branislav Dunčko v spoločnej skupine 13. októbra 2020 píše, ktorí sudcovia majú v najbližších týždňoch pohotovostné služby. Práve oni rozhodujú o väzbách, odpočúvaniach alebo domových prehliadkach.

„Títo budú mať službu. Rastislav Stieranka, Pamela Záleská, Ján Buvala, Roman Púchovský, Peter Pulman, Igor Králik, Ján Hrubala a Ružena Sabová. Žiaden Giertli (Ján Giertli, tiež sudca ŠTS, pozn.),“ napísal B. Dunčko.

„Štedrá Ružena a Hrubala to istia,“ reagoval na to P. Ďurka.

„No neviem ako sa Ružena postaví k domovkám alebo ITP-kám (odpočúvania, pozn.) na takých ľudí, akých chceme,“ dodal ďalší operatívec Róbert Magula.

„Chlapci moji, domovky a ITP nebudú už, už len na kokota na vstup,“ uzavrel debatu P. Ďurka. Z komunikácie sa nedá vyčítať, čo tým myslel.

Z predchádzajúcej ani neskoršej komunikácie nie je zrejmé ani to, prečo policajti práve 13. októbra 2020 riešili, kto má na Špecializovanom trestnom súde službu (o týždeň neskôr obvinili a zadržali bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika).

Ich debata môže súvisieť s tým, že od 12. októbra bol zostavený nový rozpis služieb až do začiatku roka 2021. Tento rozpis bol zverejnený na webe súdu týždeň predtým (6. októbra 2020). Poradie sudcov v ňom síce korešponduje so správou od B. Dunčka, ale nie úplne - jedinou výnimkou je práve R. Sabová. V rozpise na posledný štvrťrok 2020 nie je uvedená a najbližšiu službu mala až vo februári 2021.

Ak to policajti už v októbri vedeli, museli vychádzať z neverejných informácií, pretože rozpis služieb s R. Sabovou bol zverejnený až o dva mesiace neskôr (15. decembra 2020). 

Keď už, tak už. Ak by Súdna rada chcela, tak v súvislosti s podnetom od R. Sabovej by sa mohla zaoberať aj samotnou komunikáciou vyšetrovateľov cez Signal. Precedens už existuje.

V roku 2019 vznikla komisia, ktorá preverovala podozrenia proti sudcom, ktoré vyplynuli z komunikácie Mariana Kočnera cez šifrovaciu apku Threema. Odporučila aj niekoľko konkrétnych disciplinárnych stíhaní.

Ak ktokoľvek obsah odpočúvaní vyšetrovateľov NAKA alebo ich komunikáciu cez Signal interpretuje tak, že na Špecializovanom trestnom súde pôsobia aj sudcovia, ktorých policajti vnímali tak, že sú ochotnejší vidieť veci rovnako ako oni (tak to interpretuje vládna brožúra), práve takéto preverovanie by mohlo toto podozrenie definitívne vyvrátiť alebo potvrdiť.

Podnet sudkyne R. Sabovej môže byť iba začiatkom tohto procesu. Z komunikácie vyšetrovateľov totiž vyplýva závažnejšie podozrenie vo vzťahu k jej kolegom na Špecializovanom trestnom súde. Ide o prípad Patrika Vidašiča, ktorého sudcovia po dohode s prokurátormi Úradu špeciálnej prokuratúry a policajtami nechali 16 dní vo väzbe, hoci vedeli, že by ho mali okamžite prepustiť (podrobnosti tu alebo tu).

Otázka je, či sa v Súdnej rade nájde dostatok hlasov, aby takéto detailné preverovanie všetkých podozrení z komunikácie vyšetrovateľov NAKA začalo. Debata o tom nebude ľahká, pretože kritici takéto snahy budú vnímať ako perzekúciu a diskreditáciu tých „lepších“ sudcov.

Čo znamená rozsudok v kauze Kočner vs. Europol

Súdny dvor v utorok 5. marca vyhlásil rozsudok v súvislosti so sporom medzi odsúdeným Marianom Kočnerom a európskou agentúrou pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva Europol. V kauze ide o extrakciu dát z mobilných telefónov M. Kočnera, ktorú vykonal Europol a údaje následne odovzdal Národnej kriminálnej agentúre. Našla sa medzi nimi aj Threema, ktorá viedla k sérii rôznorodých trestných stíhaní. 

M. Kočner sa na súdoch v Luxemburgu usiloval dokázať, že nie je zachovaná integrita údajov, pretože Europol a NAKA nevedia detailne zdokladovať, čo sa s dátami dialo, kto ich mal k dispozícii a podobne. Viedlo to podľa M. Kočnera k tomu, že Europol alebo NAKA údaje sprístupnili nevedno komu a následne sa dostali na verejnosť. Ešte v roku 2021 Všeobecný súd (prvostupňový administratívny súd Európskej únie) jeho žalobu zamietol. Podal preto odvolanie, ktorému Súdny dvor EÚ tento týždeň sčasti vyhovel.

Sčasti, pretože prípad nevrátil Všeobecnému súdu na ďalšie konanie, hoci to M. Kočner žiadal. Na európskej úrovni sa preto už nebude skúmať, čo sa reálne dialo s jeho mobilmi a odkiaľ údaje unikli (isté je, že M. Kočner sa po rozsudku pokúsi takéto preverovanie iniciovať na Slovensku).

Pre obhajobu M. Kočnera ide napriek tomu o  úspech, pretože rozsudok bude interpretovať tak, že integrita údajov je narušená. Súdny dvor totiž v rozsudku (body 124 a nasledujúce) uznal, že došlo k neoprávnenému spracúvaniu osobných údajov M. Kočnera. „Nezákonné spracúvanie údajov, ktoré malo formu sprístupnenia údajov týkajúcich sa intímnej komunikácie medzi [M. Kočnerom] a jeho priateľkou (Miriam Hatinovou, pozn. autora) neoprávneným osobám, viedlo k ich sprístupneniu verejnosti,“ konštatuje Súdny dvor EÚ.

Je pravdepodobné, že obhajoba bude rozsudkom argumentovať, aby spochybnila integritu komunikácie cez Threemu, ktorá je dôležitým dôkazom aj v kauze falšovania zmeniek televízie Markíza – ide o dosiaľ jediný prípad, v ktorom bol M. Kočner právoplatne odsúdený. Či uspeje, ťažko odhadovať.

Pred niekoľkými dňami M. Kočner podal v kauze falšovania zmeniek dovolanie, čo je mimoriadny opravný prostriedok. Rozhodovať o ňom bude 5-členný senát Najvyššieho súdu. Môže to trvať roky.

Dovolanie sa podľa zákona podáva na prvostupňovom súde, čo bol v tomto prípade Špecializovaný trestný súd. Jeho spracovanie teraz odďaľuje vyriešenie zaujatosti sudkyne Pamely Záleskej. V kauze falšovania zmeniek je ďalej činná ako predsedníčka senátu a mala by preto dovolanie spracovať a poslať Najvyššiemu súdu.

M. Kočner namieta, že je zaujatá – jej partnerkou je novinárka Monika Tódová a M. Kočner je obžalovaný, že si objednal sledovanie novinárov vrátane M. Tódovej (v kauze sledovania vystupuje ako poškodený aj autor tohto newslettra, ktorý mal byť tiež sledovaný, pozn.). O vlastnej nestrannosti v kauze zmeniek najprv musí rozhodnúť sama a neskôr sa k tomu vyjadrí Najvyšší súd.

Ad: Tri postrehy k hlasovaniu Ústavného súdu

Ústavný súd cez týždeň reagoval tlačovým brífingom na kritiku rozhodnutia o pozastavení účinnosti ešte nepublikovanej novely trestných predpisov. Niektoré vyjadrenia predsedu Ivana Fiačana, podpredsedu súdu Ľuboša Szigetiho a sudcu spravodajcu Petra Straku dopĺňajú minulotýždňové vydanie newslettra Bez názvu, tak tu sú postrehy tak, ako som si ich zaznamenal počas brífingu:

  • Tak alebo inak. Podľa I. Fiačana sú ešte nepublikované novely trestných predpisov „spôsobilým predmetom konania“ na to, aby Ústavný súd pozastavil ich účinnosť a prijal na ďalšie konanie návrhy na posúdenie ich ústavnosti, ale s ich meritórnym prieskum podľa I. Fiačana treba čakať na publikovanie noviel v Zbierke zákonov. Na tom istom tlačovom brífingu však I. Fiačan oznámil, že parlamentu už poslali žiadosť o vyjadrenie k argumentom prezidentky a poslancov, čo vypovedá skôr o tom, že Ústavný súd s konaním nečakaná na zverejnenie zákona v Zbierke zákonov.
  • Už sme v zóne odďaľovania. Tento týždeň sa vláda aj podľa merateľných kritérií dostala do fázy, že nepublikovanie noviel trestných predpisov je možné hodnotiť ako neštandardné a neobvyklé. Ani v nedeľu 10. marca neboli v Zbierke zákonov zverejnené. Ministerstvo spravodlivosti v piatok 8. marca večer zverejnilo facebookový príspevok, že novely aj rozhodnutie Ústavného súdu o čiastočnom pozastavení ich účinnosti riadne zverejní. Oddaľovanie nevysvetlilo.
  • Pripravený na zúženie rozsahu pozastavenia. Sudca spravodajca P. Straka povedal, že čas rozhodovania v tomto prípade budú s kolegami merať „skôr v týždňoch než mesiacoch“. Ak by to nebolo reálne, avizuje, že je pripravený navrhnúť zúženie rozsahu pozastavenia účinnosti novely Trestného zákona. Ústavný súd ju pozastavil celú a nevytriedil jej ustanovenia na dobré a sporné, čo P. Straka a ústavný sudca Robert Šorl vo svojich odlišných stanoviskách kritizovali. Toto stanovisko P. Straku naznačuje, že ako sudca spravodajca už má konkrétnu predstavu, ktoré ustanovenia novely Trestného zákona sú tie dobré. Je možné, že v stredu 28. februára ešte tento zoznam neexistoval, pretože z tlačového brífingu vyplynulo, že k pozastaveniu celej novely Trestného zákona došlo práve preto, že sudcovia nemali na takéto triedenie dostatok času (išlo o obavu, o ktorej som písal, že ak by nerozhodli 28. februára, tak vláda by nemusela rozhodnutie o pozastavení účinnosti zverejniť do 15. marca a stratilo by to zmysel, zákonná lehota na zverejnenie rozhodnutia je totiž 15 dní a končí vo štvrtok 14. marca).

Zaujímavé čítanie

„Pri neohlásenej návšteve nedokážu nič rýchlo napraviť alebo zahladiť. Nemôžu sa ľuďom v cele vyhrážať, dať im inštrukcie, zakázať im niečo povedať. Nemôžu ich premiestniť alebo schovať. Cez individuálny rozhovor, pri ktorom nikto nemôže byť, len ombudsman a osoba obmedzená na slobode, sa dozviete všetko. A keď prídem bez ohlásenia, potom sa už osobe obmedzenej na slobode nemôžu policajti mstiť, nemôžu ju nijako postihnúť za to, čo mi povedala, pretože by to už bolo v ich neprospech. Čo už raz spravili, je zdokumentované a ak to zdokumentované nie je, vytknem im to.“

Ombudsman Róbert Dobrovodský v rozhovore s novinárkou Kristínou Kúdelovou vysvetľuje aj to, prečo preferuje neohlásené nočné kontroly vo väzniciach.

Bez názvu je týždenný newsletter Adama Valčeka. Prináša komentovaný výber udalostí a jeho poznatkov z konkrétneho týždňa. Vychádza na adamvalcek.sk a trend.sk spravidla v nedeľu. V prípade, že máte akékoľvek pripomienky alebo námety, napíšte e-mail autorovi.