Takmer tridsať rozhodnutí o porušení ľudských práv, ktoré sa spomínajú aj pri rušení ÚŠP

V každej z najsledovanejších trestných káuz súčasnosti v nejakom momente došlo k porušeniu ľudských práv – Búrka, Očistec, Dobytkár, Mýtnik či Gorila. Vo väčšine z nich ide o vyšetrovanie podozrení z korupcie a zneužívania právomoci v ére predchádzajúcich vlád Smeru.

Premiér Robert Fico zo Smeru aj „takmer tridsiatimi“ rozhodnutiami Ústavného súdu v stredu vysvetľoval urýchlenú zmenu v trestných predpisoch a zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry. Práve tá dozoruje exponované prípady a má dohliadať na zákonnosť trestného stíhania.

Kým obsah novely trestných predpisov sa dal očakávať, návrh na zrušenie špeciálnej prokuratúry je náhly a vláda ho schválila bez predchádzajúcej debaty s Generálnou prokuratúrou a napriek kritike Rady prokurátorov.

Prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry sa bránia, že argument o „takmer tridsiatich“ rozhodnutiach Ústavného súdu nie je poctivý, pretože podľa týchto rozhodnutí nepochybili oni, ale Špecializovaný trestný súd a Najvyšší súd, a napriek tomu nikto nenavrhuje tieto inštitúcie zrušiť. 

Je to pravda, ale iba sčasti. V dvoch tretinách nájdených rozhodnutí Ústavného súdu z exponovaných káuz ide o pochybenia súdov. Väčšinou súvisia s vyšetrovacou väzbou. Prokurátor je aj pri nej kľúčovou postavou – obvineného do väzby berie súd na návrh prokurátora. 

Tretina nájdených rozhodnutí ukazuje na priamu zodpovednosť špeciálnej prokuratúry. 

Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic podľa SME uviedol, že priamo proti nim rozhodol Ústavný súd iba trikrát. Skutočnosť je trochu vyššia. Nepriamo sa ich zodpovednosť spomína aj v ďalších rozhodnutiach.

Obsah tohto článku

V tomto článku nájdete sumár 26 rozhodnutí Ústavného súdu o porušení ľudských práv v súvislosti s vyšetrovaním exponovaných prípadov, 25 z nich súvisí s prípadmi špeciálnej prokuratúry.

V rokoch 2020 a 2021 dominovalo porušovanie práva na osobnú slobodu – v tej dobe panovali obavy, či nedochádza k nadužívaniu vyšetrovacej väzby. Až vlani k tomu začali pribúdať aj tematicky iné rozhodnutia.

Nemusí ísť o všetky rozhodnutia Ústavného súdu. Spomenuté sú tu iba tie, ktoré sa dali identifikovať na základe verejne dostupných informácií o jednotlivých kauzách (napríklad spisová značka obvinenia a podobne).

Obvinení pritom nie vždy na Ústavnom súde uspeli, príklady sú uvedené na konci článku.

Spomenutých je aj niekoľko rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva a jedno odlišné stanovisko ústavného sudcu Petra Straku.

Na konci článku tiež nájdete údaje o vývoji počtu ústavných sťažností v súvislosti so špeciálnou prokuratúrou a inými prokuratúrami.

V súvislosti s kritickými rozhodnutiami Ústavného súdu a tiež Európskeho súdu pre ľudské práva sa opakuje aj argument, že žiadne z nich vyslovene nespochybňuje podstatu obvinení a špeciálna prokuratúra dosahuje výsledky merané počtom odsúdených.

Najvyššie súdne autority sa iba výnimočne priamočiaro vyjadrujú k podstate obvinení alebo vine či nevine obžalovaných. Nie je to ich úloha. Ústavný súd a Európsky súd pre ľudské práva skúmajú najmä postup, akým sa orgány činné v trestnom konaní alebo súdy dopracovali k výsledku – obvineniu, zaisteniu majetku, väzbe či odsúdeniu. 

Ak Ústavný súd rozhodol o protiprávnosti domových prehliadok, na prvý pohľad to súvisí iba s postupom vyšetrovania, ale v skutočnosti to môže viesť k oslabeniu podstaty obvinenia, pretože akékoľvek poznatky získané pri takej prehliadke sú nepoužiteľné. 

Ak počas vyšetrovacej väzby došlo podľa Ústavného súdu k nezákonnému odopretiu návštev rodinou alebo notárom, opäť platí, že to nespochybňuje podstatu obvinení, ale podnecuje to k otázkam, či boli také zákazy nevyhnutné alebo išlo o snahu motivovať obvinených k spolupráci s orgánmi presadzovania práva.

Pri výsledkoch sa zas často argumentuje virálnym sumárom štyridsiatich odsúdených zločincov. V dvoch tretinách prípadov boli odsúdení na základe dohody o vine a treste alebo po vyhlásení o vine. Znamená to, že išlo o zrýchlený proces bez dôkazov o samotnej trestnej činnosti.

Vo zvyšnej tretine išlo o odsúdenie na základe dôkazov, ale v niektorých prípadoch sa to nezaobišlo bez pochybností. Napríklad bývalého vyšetrovateľa Mariána Kučerku právoplatne odsúdil aj sudca Najvyššieho súdu Juraj Kliment, hoci podľa Ústavného súdu v kauze tohto expolicajta nebol nestranný a už to skúma Európsky súd pre ľudské práva.

Rozhodnutia sú zoradené chronologicky od najnovšieho po najstaršie.

Nepovolenie návštevy notára vo vyšetrovacej väzbe

• Kauza – Zemepán (údajná korupcia na Slovenskom pozemkovom fonde)
• 11. októbra 2023 (číslo rozhodnutia Ústavného súdu I. ÚS 106/2021)
• Zodpovednosť – špeciálna prokuratúra

Niekdajšieho dlhoročného riaditeľa popradskej pobočky Slovenského pozemkového fondu Ivana Tudaja vzal do väzby Špecializovaný trestný súd v roku 2020, stíhaný je pre podozrenie z prijímania úplatku. Pre obavu z ovplyvňovania vyšetrovania bol v najprísnejšej kolúznej väzbe. 

Počas nej žiadal, aby mu orgány činné v trestnom konaní umožnili zavolať si do väznice notára. Chcel si nechať overiť plnomocenstvo nevyhnutné pre správu vlastného majetku.

Špeciálna prokuratúra mu nevyhovela a ani mu neoznámila prečo. Ústavnému súdu vysvetlila, že takú povinnosť nemá.

Je to síce pravda, uviedol Ústavný súd, ale nepovolenie návštevy notára je podľa neho vážny zásah do práv obvineného a preto je nevyhnutné aspoň stručné zdôvodnenie zákazu. 

„K zásahu do základného práva I. Tudaja došlo bez akéhokoľvek odôvodnenia, pričom aj stručné zhrnutie dôvodov by mohlo smerovať minimálne k tomu, že by jeho ďalšej žiadosti mohlo byť vyhovené (napríklad predloženie predmetného plnomocenstva spoločne so žiadosťou, bližšia konkretizácia zamýšľaných úkonov vo vzťahu k nehnuteľnostiam a úverom a podobne),“ vysvetlil Ústavný súd.

Vláda teraz nepriamo umožní, aby v takomto prípade obvinený podal opravný prostriedok podľa európskej smernice o práve zadržanej osoby na komunikáciu s tretími osobami. Rozhodoval by o nej sudca pre prípravné konanie, ktorý teraz rozhoduje o väzbe, odposluchoch a podobne.

Zaistenie majetku, ktorý nie je možné zaistiť

• Kauza – Očistec
• 15. júna 2023 (III. ÚS 65/2023)
• Zodpovednosť – Špecializovaný trestný súd, nepriamo špeciálna prokuratúra

Špeciálna prokuratúra svojmu niekdajšiemu dlhoročnému vedúcemu Dušanovi Kováčikovi ešte v roku 2021 zaistila všetok majetok v kauze Očistec. Prípad je o podozreniach, že v ére predchádzajúcich vlád Smeru mala vplyv na políciu skupina okolo podnikateľa Norberta Bödöra.

D. Kováčik namietal, že prokuratúra mu zaistila majetok, ktorý sa nesmie zaistiť. Ide napríklad o výplatu, nemocenské alebo sociálne dávky či obnos peňazí nevyhnutný na zaistenie základných životných potrieb. 

Sudca Špecializovaného trestného súdu Igor Králik jeho sťažnosť zamietol. Podľa Ústavného súdu sa však jeho námietkami poriadne nezaoberal. Po tomto rozhodnutí aj I. Králik konštatoval, že prokuratúra pochybila: „Uznesenie prokurátora nebolo dostatočne odôvodnené v súvislosti s majetkom, ktorý nepodlieha zaisteniu,“ uviedol sudca.

Najprv rozhodovali štyri dni, potom o tom istom 16 mesiacov

• Kauza – Rapid Life
• 12. apríla 2023 (IV. ÚS 608/2022)
• Zodpovednosť – špeciálna prokuratúra

Tento prípad nemá politický kontext, preto je menej sledovaný, ale významný je počtom poškodených – 15-tisíc klientov si nárokuje od skrachovanej poisťovne Rapid Life 26 miliónov eur.

Niekdajší manažéri poisťovne sú trestne stíhaní. Špeciálna prokuratúra pristúpila k zaisteniu majetku, ktorý pred bankrotom previedli z poisťovne na personálne previazanú spoločnosť AB Real. Ide napríklad o budovu v centre Košíc.

Spoločnosť opakovane žiadala o jej odblokovanie. O prvej žiadosti rozhodol prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry do siedmich dní, o druhej dokonca do štyroch dní. Ale o tretej žiadosti rozhodol po 16 mesiacoch.

Podľa Ústavného súdu je to neprijateľné. Špeciálna prokuratúra sa bránila, že obvinení sa obrátili na Generálnu prokuratúru s návrhmi podľa paragrafu 363 Trestného poriadku a bolo tam preto treba poslať spis.

Ústavný súd s tým nesúhlasil, podľa neho mala špeciálna prokuratúra ešte pred predložením spisu Generálnej prokuratúre dostatok času, aby o žiadostiach o odblokovane majetku rozhodla: „Takáto dlhá doba rozhodovania nebola spôsobená právnou či skutkovou zložitosťou veci, ale neefektívnym postupom odporcu. Vzhľadom na uvedené dospel Ústavný súd k záveru, že postupom Úradu špeciálnej prokuratúry pri rozhodovaní o návrhu na zrušenie zaistenia nehnuteľností došlo k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.“ 

Ak je sudca vylúčený raz, platí to v každej fáze konania

• Kauza – Fatima
• 30. marca 2023 (IV. ÚS 44/2023)
• Zodpovednosť – Najvyšší súd

V tomto prípade ide o trestné stíhanie bývalej štátnej tajomníčky ministerstva spravodlivosti za Smer Moniky Jankovskej v kauze sporov o trenčiansky bar Fatima. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry M. Jankovskú v tomto prípade ešte v roku 2021 obžaloval z vydierania.

Obžalobu podal na Okresný súd Trenčín, pretože v jeho obvode malo dôjsť k spáchaniu trestného činu. Vzápätí požiadal o odňatie prípadu tomuto súdu, pretože M. Jankovská bola kedysi v Trenčíne sudkyňou. Najvyšší súd špeciálnej prokuratúre vyhovel a prípad presunul Okresnému súdu Trnava.

Ibaže na Najvyššom súde o tom rozhodovala aj sudkyňa Ivetta Macejková, ktorá podľa Ústavného súdu rozhodovať nemala – sama sa totiž namietla pre vzťahy s M. Jankovskou, keď sa v roku 2020 rozhodovalo o väzbe v sudcovskej afére Búrka. V kauze Fatima sa už I. Macejková nenamietla.

Podľa Ústavného súdu platí, že ak je raz sudca vylúčený napríklad pri rozhodovaní o väzbe, platí to aj pre akékoľvek neskoršie iné rozhodovanie v rovnakej kauze: „V prípade existencie dôvodov na vylúčenie sudcu z rozhodovania a konania vo veci právna úprava nerozlišuje, či sa daná vec týka rozhodovania v merite alebo ide o procesné rozhodnutie.“

Lovecká prehliadka v Pente

• Kauza – Gorila
• 12. januára 2023 (III. ÚS 454/2022)
• Zodpovednosť – špeciálna prokuratúra

V prípade išlo o sťažnosť trojice firiem zo skupiny Penta Investments v súvislosti s prehliadkou sídla spoločnosti v decembri 2020. Ide o známy zásah vyše šesťdesiatich kukláčov.

Prehliadku kancelárií schválil prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry. Jeho pochybenie podľa Ústavného súdu spočíva v tom, že príkaz na prehliadku bol odôvodnený chabo až to vyzeralo tak, že policajti prišli do Penty loviť akékoľvek dôkazy, čo je neprijateľné.

„Najvšeobecnejšie vymedzenie je vyjadrené slovami ‚prípadne iné veci majúce súvis s označenou trestnou činnosťou‘ a neobsahuje ani len druhovú špecifikáciu vecí. Týmto vymedzením prokurátor a vyšetrovateľ vytvorili pre vykonávateľa príkazu podklad pre lovenie akýchkoľvek dôkazov (fishing expedition), pretože vykonávateľ príkazu môže hľadať a odňať akúkoľvek vec, ktorá sa mu hodí podľa jeho vlastného uváženia bez akýchkoľvek limitov, ktoré mali byť určené v príkaze. Vágne a príliš všeobecné vymedzenie vecí, ktoré mali byť zaistené, je znakom lovenia dôkazov a je vo vzťahu k právu na ochranu súkromia ústavne neudržateľné,“ uvádza Ústavný súd.

V inom konaní Európsky súd pre ľudské práva posudzuje opodstatnenosť nasadenia policajného Lynx Commanda v sídle Penty.

V novele Trestného poriadku vláda navrhuje, aby prehliadky kancelárií, skladov, iných nebytových priestorov či pozemkov schvaľoval súd rovnako ako domové prehliadky. Aj Európsky súd pre ľudské práva sa prikláňa k tomu, že o prehliadke pracoviska s osobnými vecami by mal rozhodovať súd, nielen prokurátor alebo policajt.

Lovecká prehliadka u Branislava Zuriana

• 8. decembra 2022 (III. ÚS 455/2022)
• Zodpovednosť – Okresný súd Bratislava I, nepriamo Krajská prokuratúra Bratislava

Toto rozhodnutie ukazuje, že v exponovaných kauzách nechybuje iba špeciálna prokuratúra a Špecializovaný trestný súd. Ide o domovú prehliadku o niekdajšieho riaditeľa Národnej kriminálnej agentúry Branislava Zuriana, ktorú inicioval Úrad inšpekčnej služby a Krajská prokuratúra Bratislava v roku 2021 (B. Zurian je teraz riaditeľom inšpekcie, pozn.).

V tomto prípade Ústavný súd tiež kritizoval, že príkaz na domovú prehliadku je chabo odôvodnený a išlo lovenie dôkazov.

Lovecká prehliadka v právnickom jazyku označuje raziu, pri ktorej orgány presadzovania práva vopred poriadne nevedia, čo hľadajú, no berú takmer všetko. Vďaka tomu sa zvyčajne stáva, že nájdu niečo zaujímavé pre ďalšie vyšetrovanie a potom sa práve tým snažia prehliadku spätne ospravedlniť.

Ale správne to má byť tak, že keď chce polícia niekomu prehľadať domov alebo kanceláriu, najprv musí prokuratúre a súdu vysvetliť, čo konkrétne tam bude hľadať, prečo si myslí, že sa také čosi bude v nehnuteľnosti nachádzať, a prečo je to dôležité pre vyšetrovanie.

Je Gorila od Mariana Kočnera Gorilou od SIS? 

• Kauza – Gorila
• 10. novembra 2022 (I. ÚS 448/2021)
• Zodpovednosť – Národná kriminálna agentúra, nepriamo špeciálna prokuratúra

Národná kriminálna agentúra podľa tohto rozhodnutia Ústavného súdu porušila právo spoluzakladateľa Penty Jaroslava Haščáka na prekovanie veci bez zbytočných prieťahov. 

Od zaistenia nahrávok podobných internetovému spisu Gorila v dome Mariana Kočnera v roku 2018 otáľa s určením toho, či ide o nahrávku skutočnej spravodajskej operácie Gorila z rokov 2005 a 2006. Ak áno, nahrávky musia byť podľa iných rozhodnutí Ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva zničené, pretože odpočúvanie bolo protiprávne. 

Vyšetrovanie Gorily dozoruje Úrad špeciálnej prokuratúry, ktorý sa k sťažnosti J. Haščáka rozsiahlo vyjadroval.

Zadržiavanie korešpondencie po skončení väzby

• Kauza – Gorila
• 11. októbra 2022 (IV. ÚS 219/2022)
• Zodpovednosť – špeciálna prokuratúra, nepriamo Národná kriminálna agentúra

Aj v tomto prípade Ústavný súd konštatoval porušenie práv J. Haščáka v súvislosti s jeho vyšetrovacou väzbou v decembri 2020. Vyšetrovateľka NAKA podľa súdu desiatky dní bezdôvodne zadržiavala jeho korešpondenciu s rodinou a kolegami, a to dokonca aj po prepustení z väzby začiatkom roka 2021. Právni zástupcovia J. Haščáka vypočítali, že pri jednom z listov bolo zdržanie 74 dní.

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry sa tým odmietol zaoberať, pretože obvinenie J. Haščáka bolo medzičasom zrušené Generálnou prokuratúrou. Ústavný súd to síce nespochybnil, no nezákonnosť postupu špeciálnej prokuratúry videl v tom, že zadržiavaním korešpondencie sa nezaoberala v čase, keď obvineným bol: „Ústavne neudržateľný je v tejto súvislosti postup špeciálnej prokuratúry poznačený nedostatkom včasnosti jej rozhodovania už v období, keď J. Haščák obvineným bol.“

Ústavný súd skritizoval aj NAKA za to, že si dovolila zdržiavať a kontrolovať jeho listy aj po skončení jeho väzby.

Zaistenie majetku Dušanovi Kováčikovi

• Kauza – Očistec
• 28. júla 2022 (III. ÚS 251/2022)
• Zodpovednosť – Špecializovaný trestný súd, nepriamo špeciálna prokuratúra

Zaistenie majetku bývalému špeciálnemu prokurátorovi D. Kováčikovi posudzoval Ústavný súd dvakrát. Aj v tomto prvom prípade namietal, že špeciálna prokuratúra mu zaistila majetok, ktorý zaistiť nesmie.

Na Ústavnom súde sa sťažoval aj na to, že Špecializovaný trestný súd sa v súvislosti so zaistením neobrátil na Súdny dvor Európskej únie. Argumentoval, že nie je v súlade s európskou smernicou o konfiškácii, ak sa podozrivým osobám zmrazia aj finančné prostriedky, ktorých legálny pôvod je nepochybný (napríklad výplata).

Ústavný súd rozhodol, že Špecializovaný trestný súd porušil právo D. Kováčika na súdnu ochranu – v tomto prípade nebol dôvod neobrátiť sa na Súdny dvor EÚ.

Nadužívanie väzby 

• Kauza – Latifundista, Feudál (podozrenia z korupcie na Slovenskom pozemkovom fonde)
• 10. mája 2022 (I. ÚS 20/2022)
• Zodpovednosť – Špecializovaný trestný súd a Najvyšší súd

V úplatkárskej afére na Slovenskom pozemkovom fonde vzala sudkyňa Špecializovaného trestnéh súdu 22. mája 2021 do najprísnejšej kolúznej väzby R. K. (jeho meno je v rozhodnutiach anonymizované, pozn.). Najvyšší súd rozhodnutie potvrdil.

Z rozhodnutia Ústavného súdu vyplýva, že odôvodnenie kolúznej väzby je „neurčité, vágne“:

„Nemožno rozumne prisvedčiť úvahám všeobecných súdov, že dôvod kolúznej väzby by mohol spočívať iba v samotnom charaktere trestnej činnosti. (...)

Z totožných dôvodov, a teda z dôvodu vysokej miery abstrakcie a zovšeobecnenia, je možné odmietnuť aj argument všeobecných súdov o prokurátorom tvrdených, avšak bližšie nepreukázaných kontaktoch sťažovateľa s ostatnými spoluobvinenými. (...)

Ak by Ústavný súd pripustil záver, že akýkoľvek potenciálny kontakt obvineného so spoluobvinenými alebo svedkami je možné považovať za spôsobilý dôvod kolúznej väzby, dospel by k neprípustnému záveru, podľa ktorého by bol daný dôvod kolúznej väzby obligatórne v rámci každého trestného konania.“

Zdĺhavé rozhodnutie o väzbe bývalého sudcu Richarda Molnára

• Kauza – Búrka
• 17. marca 2022 (I. ÚS 486/2021)
• Zodpovednosť – Najvyšší súd

Najvyšší súd zdĺhavo rozhodoval o žiadosti bývalého sudcu Richarda Molnára o prepustenie z väzby. Trestne stíhaný je v sudcovskej kauze Búrka. Konanie na Najvyššom súde trvalo celkovo 38 dní. Rozhodnutie síce Najvyšší súd prijal 5. 1. 2021, ale „spisový materiál mal ďalších 22 dní, kým ho predložil Špecializovanému trestnému súdu na doručovanie R. Molnárovi“.

Obmedzenie styku Tibora Gašpara s rodinou

• Kauza – Očistec
• 10. februára 2022 (III. ÚS 456/2021)
• Zodpovednosť – Najvyšší súd, nepriamo Špecializovaný trestný súd a špeciálna prokuratúra

Niekdajší policajný prezident Tibor Gašpar (súčasný poslanec za Smer) bol v rokoch 2020 a 2021 v kauze Očistec stíhaný v kolúznej väzbe. Vyšetrovateľ NAKA mu zakázal styk s blízkymi. Odôvodnil to tak, že by prostredníctvom nich mohol ovplyvňovať svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť vyšetrovanie.

Obrátil na špeciálnu prokuratúru s „opravným prostriedkom“ podľa európskej smernice o práve zadržanej osoby na komunikáciu s tretími osobami. Prokurátor sa ním odmietol zaoberať, pretože v Trestnom poriadku o takomto opravnom prostriedku nie je zmienka.

T. Gašpar vzápätí napadol postup špeciálnej prokuratúry na Špecializovanom trestnom súde v rámci rozhodovania o jeho väzbe, ale ani tam neuspel. Podľa Ústavného súdu pochybili najmä súdy:

„Súdy nielenže nevykonali posúdenie dôvodnosti obmedzenia T. Gašpara na jeho práve na stretávanie sa s rodinnými príslušníkmi, ale aj uznali, že takýto prostriedok nápravy nevykonávajú, pričom sa vôbec nezaoberali argumentáciou právom Únie a žiadnym spôsobom nereagovali na prípadný rozpor vnútroštátneho práva s právom Únie a požiadavku predloženia prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie.“

Nadužívanie väzby 

• Kauza – Mýtnik
• 21. decembra 2021 (III. ÚS 581/2021)
• Zodpovednosť – Najvyšší súd, nepriamo Špecializovaný trestný súd

V tomto prípade ide o porušenie práva na osobnú slobodu bývalého štátneho tajomníka ministerstva financií Radka Kuruca, ktorý je trestne stíhaný v kauze Mýtnik za údajné úplatkárstvo. Argumentácia senátu 5T Najvyššieho súdu o jeho väzbe je bola podľa ústavných sudcov „vo viacerých aspektoch nezrozumiteľná, vnútorne protirečivá a nekonzistentná“.

Tiež kritizovali, že Najvyšší súd odmietol kauciu alebo domáce väzenie. „Všeobecný a bližšie nekonkretizovaný poukaz na druh a povahu vyšetrovanej trestnej činnosti, R. Kurucom zastávanú funkciu a tvrdenú výšku úplatku nepredstavuje ústavne konformné vysporiadanie sa s otázkou možností nahradenia väzby alternatívnymi prostriedkami,“ rozhodol Ústavný súd.

Chaos pri obsadzovaní senátu a porušená prezumpcia neviny

• Kauza – Dobytkár
• 16. decembra 2021 (II. ÚS 367/2021)
• Zodpovednosť – Najvyšší súd, nepriamo Špecializovaný trestný súd

Aj v tomto prípade ide vyšetrovaciu väzbu, ale rozhodnutie Ústavného súdu nepoukazuje priamo na jej nadužívanie. 

Keď podnikateľ Norbert Bödör žiadal o prepustenie v kauze Dobytkár a Špecializovaný trestný súd mu nevyhovel, tak na Najvyššom súde namietal, že žiadosť mu zamietol sudca Roman Púchovský, ale podľa rozvrhu práce mal rozhodovať iný sudca.

Námietka súvisela s  pravidlami, ktoré má Špecializovaný trestný súd prijaté pre prípad rozhodovania o skupinových kauzách, kde vystupuje početné množstvo väzobne stíhaných obvinených – čo vtedy bol aj prípad Dobytkár. Podľa Ústavného súdu na túto námietku neprišla zmysluplná odpoveď.

Okrem toho ústavní sudcovia konštatovali, že Najvyšší súd porušil prezumpciu neviny výrokom „s ohľadom na silu dôkaznej situácie je pre N. Bödöra v prípade jeho prepustenia na slobodu ‚kolúzne‘ konanie jedinou možnosťou, ako sa vyhnúť dlhoročnému trestu“.

Strýko prokurátora sa nenamietol

• 9. decembra 2021 (II. ÚS 300/2021)
• Zodpovednosť – Najvyšší súd

Senát 5T Najvyššieho súdu rozhodol o vzatí do väzby bývalého vyšetrovateľa Mariána Kučerku, ktorý bol vtedy trestne stíhaný pre korupciu (medzičasom bol právoplatne odsúdený). Senátu predsedal sudca Juraj Kliment, ktorý je strýkom prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Ondreja Repu – a ten bol podľa Ústavného súdu „činný v trestnej veci M. Kučerku“.

Jeho strýko preto nebol nestranný a nemal o M. Kučerkovi rozhodovať. J. Kliment navyše tento vzťah proaktívne neoznámil, čo podľa Ústavného súdu iba zosilňuje podozrenie, že nie je nestranným sudcom.

Prípad už posudzuje aj Európsky súd pre ľudské práva.

Nadužívanie väzby

• Kauza – tzv. takáčovci
• 2. decembra 2021 (II. ÚS 373/2021)
• Zodpovednosť – Najvyšší súd a Špecializovaný trestný súd

Ide o v poradí tretie rozhodnutie Ústavného súdu k väzbe advokáta Martina Ribára, ktorý je trestne stíhaný za údajnú pomoc zločineckej skupine takzvaných takáčovcov. Slovenská advokátska komora už skôr upozornila, že v skutočnosti ide o kriminalizáciu poskytovania právnych služieb.

V tomto prípade Ústavný súd kritizoval, že Špecializovaný trestný súd a Najvyšší súd nerozhodovali urýchlene o trvaní väzby a preventívnu väzbu zdôvodnil rovnako ako predtým, hoci Ústavný súd im to už vytkol: „Ústavný súd teda túto argumentáciu opätovne hodnotí ako nedostatočnú pre zdôvodnenie a podporenie väzby M. Ribára.“

Nadužívanie väzby

• Kauza – Mýtnik
• 12. novembra 2021 (III. ÚS 523/2021)
• Zodpovednosť – Najvyšší súd, nepriamo Špecializovaný trestný súd

Je to ďalšie zo série rozhodnutí Ústavného súdu, z ktorých vyplýva podozrenia na nadužívanie vyšetrovacej väzby v rokoch 2020 a 2021.

V tomto prípade ide o vplyvného podnikateľa z éry predchádzajúcich vlád Smeru Jozefa Brhela, ktorý je trestne stíhaný v kauze Mýtnik (súvisí s obstarávaním informačných systémov finančnou správou).

Špecializovaný trestný súd a Najvyšší súd útekovú väzbu odôvodnili tým, že J. Brhel je bohatý, ovláda cudzie jazyky, má dom v Španielsku a hrozí mu vysoký trest odňatia slobody. Po štyroch mesiacoch strávených v útekovej väzbe sa však podľa Ústavného súdu už tieto argumenty nedajú opätovne použiť. Polícia nemala žiadne indície, že by chcel utiecť a už pred vzatím do väzby sa dobrovoľne vrátil zo zahraničia a prišiel na policajný výsluch.

„Akékoľvek úvahy o možnom vyhýbaní sa trestnému stíhaniu zo strany sťažovateľa v budúcnosti nemajú logické opodstatnenie a sú len v rovine hypotéz,“ uviedol Ústavný súd. Odmietol aj argumenty s bohatstvom či znalosťou jazykov, podľa Ústavného súdu ide o „všeobecné konštrukcie, pre ktoré by boli dané dôvody útekovej väzby pri akejkoľvek inej osobe, ktorá by mala osobné a majetkové predpoklady na život v zahraničí“.

Predĺžili mu väzbu, vyjadriť sa k obvineniu nemohol

• Kauza – Dobytkár
• 14. októbra 2021 (II. ÚS 288/2021)
• Zodpovednosť – Najvyšší súd, nepriamo Národná kriminálna agentúra

Niekdajší riaditeľ sekcie na Pôdohospodárskej platobnej agentúre Ľubomír Partika bol v kauze Dobytkár tiež stíhaný väzobne. V roku 2021 mu bola väzba predĺžená po rozšírení jeho obvinenia. Ibaže v tom čase rozšírené obvinenie nebolo doručené jemu a ani jeho obhajcovi. Nemohol sa preto k nemu vyjadriť.

Nadužívanie väzby

• Kauza – Fatima
• 14. októbra 2021 (III. ÚS 347/2021)
• Zodpovednosť – Krajský súd v Trnave

Aj v prípade bývalej sudkyne a štátnej tajomníčky M. Jankovskej existuje podozrenie z nadužívania kolúznej väzby. Ide o kauzu Fatima. V tomto prípade práva M. Jankovskej porušil Krajský súd v Trnave, väzbu jej navrhoval prokurátor špeciálnej prokuratúry. Podľa Ústavného súdu krajský súd kolúznu väzbu odôvodnil nedostatočne: „Samotný záver o existencii dôvodov kolúznej väzby vyznieva nepresvedčivo, vágne, čo je (...) neakceptovateľné. Tvrdenie krajského súdu, na ktorom je založený záver o existencii osôb, ktoré by M. Jankovská mohla ovplyvňovať  má len zovšeobecňujúcu povahu.“

Nadužívanie väzby

• Kauza – tzv. takáčovci
• 30. septembra 2021 (II. ÚS 299/2021)
• Zodpovednosť – Najvyšší súd, nepriamo Špecializovaný trestný súd

Ide o v poradí druhé rozhodnutie Ústavného súdu o väzbe advokáta Martina Ribára. V tomto prípade Ústavný súd kritizoval, že súdy sa odmietli zaoberať námietkami o právnej kvalifikácii skutku, za ktorý je M. Ribár stíhaný – právna kvalifikácia je dôležitá, pretože od nej závisí výška hroziaceho trestu a tú zas prokurátori často používajú na obhájenie väzby. 

V prípade M. Ribára nechcel Najvyšší súd právnu kvalifikáciu hodnotiť a odbil to argumentom, že na to bude priestor v priebehu hlavného pojednávania. Ústavný súd to odmietol: „Ide o názor z ústavnoprávneho hľadiska neakceptovateľný. Súd, ktorý o väzbe rozhoduje, je povinný skúmať aj to, či zistené skutočnosti, teda aj dosiaľ vykonané dôkazy, nasvedčujú tomu, že sa stal skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie, a či skutok vykazuje znaky trestného činu. Skúmanie materiálnych dôvodov väzby je zákonnou podmienkou pre vzatie obvineného do väzby či pre ďalšie trvanie väzby.“

Dušana Kováčika verejne kritizoval a potom o ňom rozhodoval

• 22. júna 2021 (III. ÚS 39/2021)
• Zodpovednosť – Najvyšší súd

Ústavný súd vyčítal Najvyššiemu súdu, že Dušanovi Kováčikovi neoznámil finálne zloženie senátu, ktorý rozhodoval o jeho sťažnosti proti predĺženiu väzby. Zloženie sa totiž odchýlilo od bežnej zostavy, o predĺžení väzby D. Kováčika nakoniec rozhodoval aj sudca Juraj Kliment – pre denník Pravda sa však kriticky vyjadril na adresu D. Kováčika a návrh na jeho prvotné vzatie do väzby ako zastupujúci prokurátor podával jeho synovec prokurátor O. Repa.

Nadužívanie väzby

• Kauza – tzv. takáčovci
• 13. mája 2021 (III. ÚS 33/2021)
• Zodpovednosť – Najvyšší súd, nepriamo Špecializovaný trestný súd

Bolo to v poradí prvé rozhodnutie Ústavného súdu o väzbe advokáta Martina Ribára. Ústavný súd nariadil, aby ho po vyše dvadsiatich mesiacoch v nezákonnej väzbe prepustili na slobodu.

„Orgány činné v trestnom konaní, respektíve súdy musia byť schopné po deviatich mesiacoch trvania kolúznej väzby uviesť mená konkrétnych osôb, proti ktorým by mohlo smerovať kolúzne správanie sťažovateľa,“ píše sa v rozhodnutí.

Najvyššiemu súdu vyčítal, že M. Ribára drží v najprísnejšom type väzby iba preto, že je stíhaný za údajné kolúzne správanie – navádzanie na krivé svedectvo. „Ak by Ústavný súd pripustil, že na kolúznu väzbu postačuje samotný fakt, že kolúzne správanie je obsiahnuté v skutku, potom by bol daný kolúzny dôvod väzby pri takýchto druhoch trestných činov vždy, a to bez ohľadu na štádium trestného konania a bez ohľadu na to, že neexistujú žiadni svedkovia, voči ktorým by sa mohol sťažovateľ dopustiť kolúzneho správania. Takýto výklad by znamenal možnosť držať osoby obvinené z konkrétnych druhov trestných činov vo väzbe po akokoľvek dlhý čas a bez akýchkoľvek, na takýto osamotený dôvod, nadväzujúcich skutočností odvodňujúcich kolúznu väzbu.“

Neoznámili zloženie senátu, tak rozhodoval kritik

• Kauza – Búrka
• 14. apríla 2021 (I. ÚS 32/2021)
• Zodpovednosť – Najvyšší súd

V sudcovskej kauze Búrka je stíhaný aj bývalý sudca Okresného súdu Bratislava III a v súčasnosti advokát Dávid Lindtner, na jej začiatku bol aj on stíhaný vo väzbe. O sťažnosti proti tomu rozhodoval Najvyšší súd so zastupujúcimi sudcami Jurajom Klimentom a Petrom Štiftom, ale D. Lindtnerovi to neoznámili a nemohol ich preto namietnuť. J. Kliment sa o stíhaných sudcoch v Búrke verejne kriticky vyjadroval, P. Štift sa zas s D. Lindtner pozná.

Nadužívanie väzby

• Kauza – Rezervy
• 30. marca 2021 (I. ÚS 452/2020)
• Zodpovednosť – Najvyšší súd, nepriamo Špecializovaný trestný súd

V súvislosti s obstarávaniami na Správe štátnych hmotných rezerv bol väzobne trestne stíhaný aj podnikateľ Marián Goga. Tiež bol v najprísnejšej kolúznej väzbe, ale podľa Ústavného súdu ju Najvyšší súd zdôvodnil „nadmieru neurčito“.

Obídenie obvineného pri námietke zaujatosti

• Kauza – Búrka
• 28. januára 2021 (II. ÚS 428/2020)
• Zodpovednosť – Najvyšší súd

V tomto prípade ide opäť o rozhodovanie o väzbe bývalého sudcu Richarda Molnára. Predseda senátu 5T Najvyššieho súdu Juraj Kliment odmietol konať o námietke zaujatosti obvineného s vysvetlením, že o obsahovo podobnej námietke už Najvyšší súd rozhodol na základe vlastnej námietky samotného sudcu.

Podľa Ústavného súdu takto porušil právo R. Molnára na zákonného sudcu.

Medzi námietkou obvineného a vlastnou námietkou sudcu je podstatný rozdiel, hoci môžu byť obsahovo totožné. Ak podá vlastnú námietku sudca a Najvyšší súd ju zamietne, obvinený proti tomu nemôže podať sťažnosť. Ak takú istú námietku podá obvinený a Najvyšší súd ju zamietne, dá sa proti tomu brániť.

Nejasné pravidlá nahrádzania sudcov

• Kauza – tzv. takáčovci
• 28. januára 2021 (III. ÚS 287/2020)
• Zodpovednosť – Najvyšší súd

Najvyšší súd rozhodoval o väzbe trestne stíhaného Patrika Vidašiča v nezákonnom zložení, pretože sa nepodarilo vypátrať, ako sa do senátu dostala sudkyňa Dana Wänkeová. Pravdepodobnou príčinou je zložitý rozvrh práce Najvyššieho súdu.

„Ani z vyjadrenia predsedu Najvyššieho súdu a ani z úradného záznamu doručeného advokátom P. Vidašiča nie je možné zistiť, na základe čoho sa stala tretím členom. Vyjadrenie predsedu Najvyššieho súdu je formulované iba vo všeobecnej rovine a iba okrajovo sa vyjadruje ku konkrétnej veci P. Vidašiča a ku obsahu ústavnej sťažnosti,“ uviedol Ústavný súd.

Zdroj: OpenAI/DALLE

Spolupracujúci obvinení a otváranie nespravodlivých dohôd

Aj z rozhodnutí ESĽP vyplýva, že by sme mali byť pri spolupracujúcich svedkoch opatrnejší.

V uplynulých štyroch rokoch boli proti Slovensku vyhlásené aj tri rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré vystríhajú pred nekritickým hodnotením vierohodnosti spolupracujúcich obvinených. 

Rozsudky v prípade bratov Branislava a Erika Adamčovcov tiež vyvracajú populárny argument, že v trestných procesoch po roku 2000 kajúcnikov spochybňovala už takzvaná hrubokrká mafia, ale nikto to vtedy nebral vážne a tému začali politici riešiť až potom, čo začalo trestné stíhanie proti osobám s veľkým ekonomickým a spoločenským vplyvom. 

Adamčovci boli odsúdení za mafiánske vraždy z 90. rokov a áno, ich kritiku spolupracujúcich svedkov málokto bral vážne. Pravdepodobne preto, že boli odsúdení za obzvlášť zavrhnutiahodné činy. No problém, na ktorý poukazovali nezmizol a váhu mu dal po rokoch práve Európsky súd pre ľudské práva

Napríklad v prípade Branislav Adamčo proti Slovensku ESĽP si všíma, že benefity boli spolupracujúcemu svedkovi poskytnuté prokurátorom bez toho, aby to mali pod kontrolou súdy.

V prípade Erik Adamčo proti Slovensku zas ESĽP upozorňuje na nekritický prístup súdov pri hodnotení dôkazov vrátane svedectva spolupracujúceho obvineného. ESĽP v tomto rozsudku pripomenul, že rozpory vo výpovediach nezvyšujú ich vierohodnosť a miera opatrnosti pri hodnotení výpovedí spolupracujúcich obvinených by mala zodpovedať rozsahu benefitov, ktoré si dohodli výmenou za usvedčovanie komplicov.

V prípade Vasaráb a Paulus proti Slovensku zas ESĽP kritizoval, že orgány činné v trestnom konaní si presadzovali svoju vyšetrovaciu verziu a aktívne sa odmietali zaoberať alternatívnou, ktorú ponúkla obhajoba.

V reakcii na tieto rozhodnutia chce vláda novelizovať Trestný poriadok tak, že orgány činné v trestnom konaní budú musieť spisovať podrobný zoznam benefitov, ktoré poskytujú spolupracujúcim obvineným a benefitom bude aj „opomenutie“ – ide o situáciu, že orgány činné v trestnom konaní sú slepé a hluché k menej závažnej trestnej činnosti kajúcnika alebo mu nezaistia peniaze, hoci majú podozrenie, že ide o výnos z trestnej činnosti.

O podmienečnom zastavení trestného stíhania už nebudú rozhodovať prokurátori, ale sudcovia.

Hodnotenie vierohodnosti spolupracujúcich svedkov ostane na sudcoch, ktorí rozhodujú o vine a treste, ale už budú musieť zohľadniť oficiálny zoznam benefitov.

Novela Trestného poriadku tiež umožní, aby minister spravodlivosti podal dovolanie v prípade schválenie dohody o vine a treste, „ktorá nie je so zreteľom na závažné porušenie hmotnoprávnych ustanovení primeraná alebo spravodlivá“.

Tento rok boli takto kritizované dohody s bývalým prezidentom finančnej správy Františkom Imreczem v kauze Mýtnik a niekdajšou sudkyňou Miriam Repákovou v kauze Búrka.

Vlani neuspel s návrhom na obnovu konania bývalý námestník riaditeľa SIS Boris Beňa, ktorý žiadal otvorenie dohody potom, čo jeho nespolupracujúci kumpáni dostali v riadnom súdnom procese výrazne nižšie tresty.

Najvyšší súd totiž ten istý skutok pri nich dvoch posúdil ako miernejšiu nepriamu korupciu, nie ako vážnejšie prijímanie úplatku. B. Beňa sa neskôr obrátil aj na Ústavný súd, ten jeho sťažnosť odmietol, ale ústavný sudca Peter Straka k tomu pripojil odlišný stanovisko (III. ÚS 619/2022). Priklonil sa v ňom k tomu, že by nespravodlivé dohody o vine a treste mali byť preskúmateľné:

„V rozhodovacej činnosti súdov nemožno absolútne vylúčiť nesprávne právne kvalifikácie skutkov pretavené do dohôd o vine a treste ako ani to, že si takto sprocesované tresty jednotlivci aj fakticky odpykajú, rovnako ako nemožno vylúčiť existenciu justičných omylov,“ vysvetlil. 

Úspech na Ústavnom súde je skôr výnimočný

Zdroj: NMH/MF

Ešte začiatkom leta mi Kancelária Ústavného súdu poskytla prehľad sťažností proti prokuratúre – sú medzi nimi aj sťažnosti proti tej špeciálnej. Dáta ukazujú, že vlani prišlo Ústavnému súdu najviac sťažností na prokuratúru – 71. Naposledy sa ich počet k tomu blížil v roku 2015. Ide o všetky sťažnosti, teda aj také, ktoré sú odmietnuté, ešte nerozhodnuté alebo odložené bez rozhodnutia. 

V tretine zo 71 vlaňajších sťažnostiach sa spomínal Úrad špeciálnej prokuratúry. Podobne to bolo aj v roku 2021.

Štruktúru sťažností som analyzoval iba tri roky dozadu, pretože na to bolo treba prejsť vyše sto rozhodnutí Ústavného súdu.

Napríklad v roku 2020 žiadne podanie nesúviselo so systémovou zaujatosťou špeciálnej prokuratúry. V roku 2021 už prišlo päť sťažností na ňu a vlani ďalšie dve, ktoré poukazovali, že úrad sa pod vedením bývalého politika Daniela Lipšica nezdá nestranný. Ústavný súd všetky odmietol – pretože ani v takomto prípade zákon neumožňuje prípad presunúť na inú prokuratúru.

Vlani najvyšší počet sťažností proti prokuratúre prišiel od obvinených, ktorí boli nespokojní, že Generálna prokuratúra nevyhovela ich návrhom podľa paragrafu 363 Trestného poriadku. Aj v tomto prípade väčšina (16 ks.) súvisela s inými prokuratúrami, so špeciálnou súviselo deväť prípadov. Všetky Ústavný súd odmietol. 

Koľko ústavných sťažností prišlo v súvislosti s exponovanými prípadmi na špeciálnej prokuratúre a koľkým Ústavný súd vyhovel, resp. nevyhovel, nie je ľahké zodpovedať. Rozhodnutia sú totiž anonymizované, spravidla v nich nie sú opísané ani trestne stíhané skutky a jedinou nápoveďou sú spisové značky.

A nejde iba o to. Ani odmietnutie sťažnosti neznamená, že je neopodstatnená, niekedy tak môže Ústavný súd rozhodnúť preto, že prišla predčasne. Ale na to treba jednotlivé rozhodnutie podrobne analyzovať.

Napríklad spisová značka obvinenia v kauze Očistec sa spomína v šiestich rozhodnutiach Ústavného súdu. V dvoch z nich konštatoval porušenie práv obvinených. Jedným zo štyroch zvyšných rozhodnutí bola odmietnutá sťažnosť D. Kováčika proti právoplatnému odsúdeniu – nie preto, že by jeho argumenty boli nesprávne, k nim sa Ústavným súd ani nevyjadroval, ale odkázal mu, že najprv musí podať mimoriadny opravný prostriedok (dovolanie) na Najvyšší súd.

Obvinenie v kauze Mýtnik sa spomína v dvanástich rozhodnutiach Ústavného súdu. V dvoch z nich konštatoval porušenie práv obvinených. V Dobytkárovi je to sedem rozhodnutí a iba v jednom Ústavný súd konštatoval porušenie práv obvineného.

Ostatné sťažnosti v týchto kauzách súd odmietol najčastejšie preto, že obvinení majú svoju obhajobu najprv riešiť v trestnom konaní a pred všeobecnými súdmi.