Tajnosti okolo Dankovej nehody a prerušenie stíhania Slotu

„Bez názvu“ – týždenný newsletter Adama Valčeka

Prečo priestupok a nie trestný čin? Polícia rozhodnutie z Dankovej nehody neposkytla

Polícia v piatok zverejnila video z  dopravnej nehody podpredsedu parlamentu Andreja Danka (SNS) z 11. januára tohto roka. Záznam pochádza z električky a je nekvalitný, no je z neho evidentné, že vozidlo odchádza z miesta nehody pár sekúnd po náraze do semaforu v bratislavskej mestskej časti Dúbravka.

A. Danko zároveň informoval, že v súvislosti s nehodou mu dopravný inšpektorát vymeral 900-eurovú pokutu a dvojročný zákaz viesť motorové vozidlo. Ak ide o jeho prvý takýto zákaz za desať rokov, po roku bude môcť požiadať o upustenie od jeho zvyšku.

V piatok mi prišlo rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, že verejnosti neposkytne uznesenie o postúpení veci v súvislosti s nehodou A. Danka. V uznesení sú dôvody, pre ktoré polícia vyhodnotila, že nejde o trestný čin, ale iba priestupok. 

Krajský policajný riaditeľ Viliam Adamec v sedemstranovom rozhodnutí vysvetľuje, že uznesenie nemôže sprístupniť, pretože pochádza z prípravného konania, ktoré je neverejné. Samotný zákon o slobodnom prístupe k informáciám pritom vyslovene hovorí, že „rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku“ sa sprístupňujú a uznesenie o postúpení veci patrí práve pod túto časť Trestného poriadku.

Podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám je možné takéto uznesenie nesprístupniť iba v prípade, že sprístupnenie „ohrozuje práva alebo právom chránené záujmy“. Krajský policajný riaditeľ V. Adamec konkrétne nevysvetlil, čo by ohrozilo poskytnutie dôvodov, pre ktoré polícia poškodenie semaforu a útek z miesta nehody nevyhodnotila ako trestný čin. Jeho argumentáciu v tomto prípade zoslabuje, že konanie o priestupku je už ukončené, prípad je uzatvorený a sama polícia nemala problém zverejniť na sociálnej sieti jeden z dôkazov.

Zmätočné, zhodnotil minister dôvody neposkytnutia kriminalistického štandard

Ešte chvíľku ostanem v okruhu zákona o slobodnom prístupe k informáciám. 

V stredu mi totiž prišlo odvolacie rozhodnutie ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas), ktorým zrušil prvostupňové rozhodnutie o nesprístupnení kriminalistického štandardu skúmania zvukových záznamov. Písal som o ňom v newslettri zo 17. marca. 

„Odhliadnuc od (...) nesprávneho právneho posúdenia, uvádzam, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia považujem za nedostatočné a do značnej miery zmätočné,“ uviedol v odvolacom rozhodnutí M. Šutaj Eštok.

Kriminalistický štandard skúmania zvukových záznamov je pracovný postup, podľa ktorého Kriminalisticko-expertízny ústav skúmal aj nahrávku stretnutia medzi prokurátormi Úradu špeciálnej prokuratúry a medzičasom právoplatne odsúdeným expolicajtom Mariánom Kučerkom (o jeho vine právoplatne rozhodol sudca, ktorý podľa Ústavného súdu nebol nestranný a väzobnú časť prípadu už preveruje Európsky súd pre ľudské práva).

Časť médií tvrdí, že kriminalistická analýza dokázala obsahovú manipuláciu nahrávky. Nie je to pravda, detailne som o tom písal vlani v decembri. No obsah kriminalistického štandardu by laickej verejnosti ešte viac pomohol zorientovať sa v interpretácii odborného vyjadrenia o nahrávke.

Najvyšší súd neposkytne zatykače na Mariána Kučerku

Do tretice a naposledy ešte v okruhu zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

Vedúca Kancelárie Najvyššieho súdu Ľubica Karvayová zamietla odvolanie proti neposkytnutiu medzinárodných a európskych zatýkacích rozkazov, ktoré vydal sudca Najvyššieho súdu Juraj Kliment na odsúdeného bývalého vyšetrovateľa Mariána Kučerku.

Ľ. Karvayová tvrdí, že „označenie ‚medzinárodný zatýkací rozkaz‘ nie je oficiálnym názvom, ale len legislatívnou skratkou“ a v skutočnosti podľa nej ide o príkaz a nie rozkaz, a podľa zákona o súdoch sa príkazy z trestných konaní verejnosti neposkytujú.

S takouto interpretáciou pravidiel slobodného prístupu k súdnym rozhodnutiam nesúhlasím, no v rozumnom čase sa s tým už nedá nič urobiť – Správny súd v Bratislave by o žalobe proti neposkytnutiu informácií rozhodoval niekoľko rokov.

Ide o prvý prípad za vyše 15 rokov, kedy mi niektorí zo súdov neposkytol európske a medzinárodné zatýkacie rozkazy.

V prípade M. Kučerku môže byť podstatný obsah najmä posledného zatýkacieho rozkazu, ktorý bol vydaný po jeho odsúdení. Podľa Trestného poriadku sa totiž v takomto rozkaze okrem všeobecných náležitostí uvedú aj „údaje o spôsobe zabezpečenia práv obhajoby obvineného“.

Väzobná časť prípadu M. Kučerku je už na Európskom súde pre ľudské práva a porušovaním práva na obhajobu argumentuje aj v azylovom konaní v Bosne a Hercegovine, kde sa usadil.

Sudcov rozdeľuje názor na prerušovanie trestných stíhaní 

Špecializovaný trestný súd v piatok prerušil trestné stíhanie bývalého predsedu Slovenskej národnej strany Jána Slotu v prípade obžaloby za údajnú korupciu. Prokuratúra tvrdí, že sa podieľal na prijatí a odovzdaní úplatku sudcovi Krajského súdu v Žiline, aby došlo k zmierneniu trestu pre vinníka smrteľnej dopravnej nehody z roku 2010.

Už vlani súd J. Slotu oslobodil spod obžaloby za korupciu, Najvyšší súd rozsudok neskôr zrušil a prípad sa preto začal pojednávať odznova.

Vládna koalícia medzičasom schválila novelu Trestného zákona, ktorá znižuje tresty odňatia slobody aj za korupciu. J. Slotovi v prípade dokázania viny hrozí podľa súčasného znenia zákona väzenie na päť až dvanásť rokov, podľa novely by to bolo tri až osem rokov.

Ústavný súd pozastavil jej účinnosť a práve to je dôvod, pre ktorý sudca Špecializovaného trestného súdu Michal Truban v piatok rozhodol o prerušení trestného stíhania J. Slotu. Stíhanie sa totiž podľa zákona preruší, „ak Ústavný súd pozastavil účinnosť právneho predpisu, ktorého použitie je rozhodujúce pre konanie alebo rozhodnutie“.

Písomné odôvodnenie rozhodnutia bude verejne známe do dvoch týždňov. Prerušenie stíhania nie je definitívne, pretože prokurátor s ním nesúhlasí a podal proti nemu sťažnosť. Rozhodne o nej Najvyšší súd.

Prerušenie neznamená koniec trestného stíhania, ale doslova iba prerušenie – po rozhodnutí Ústavného súdu o novele Trestného zákona by stíhanie ďalej pokračovalo. 

Polemika. Rozhodnutie o prerušení trestného stíhania z dôvodu, že Ústavný súd pozastavil účinnosť novely Trestného zákona síce nie je ojedinelé, ale zároveň nejde ani o prevládajúci názor medzi slovenskými sudcami.

Naopak, ide o tému, ktorá medzi nimi vyvoláva polemiku, čo ukazujú aj protichodné príspevky zverejnené na webe Právne listy v priebehu marca a apríla.

Samotní obvinení a obžalovaní sa začali domáhať, aby im orgány presadzujúce právo prerušili trestné stíhanie. Argumentujú, že schválená novela zmierňuje tresty odňatia slobody a skracuje premlčacie lehoty. Ak by to prešlo cez Ústavný súd, tak podľa Ústavy by sa takéto priaznivejšie pravidlá používali aj spätne.

Trestný poriadok pritom jasne hovorí, že ak Ústavný súd pozastaví účinnosť zákona, ktorý je „rozhodujúci“ pre samotné trestné konanie alebo konečné rozhodnutie, tak stíhanie treba prerušiť. Argumentačný spor medzi sudcami, prokurátormi a obhajcami spočíva v tom, či sa tým treba riadiť aj v prípade, že Ústavný súd pozastavil účinnosť novely Trestného zákona pred jej zverejnením v Zbierke zákonov – teda k pozastaveniu jej účinnosti došlo skôr než mala nadobudnúť účinnosť podľa úmyslu parlamentu.

Žilinský advokát Adam Aštary ešte 12. marca publikoval na Právnych listoch príspevok, že áno. „Zo znenia tohto ustanovenia nemožno usúdiť, že by sa vzťahovalo iba na právny predpis alebo jeho časť, ktorý bol pred pozastavením účinnosti už určitý čas účinný, a nie aj taký právny predpis alebo jeho časť, ktorý pred zásahom Ústavného súdu ešte len ‚mal‘ nadobudnúť účinnosť, čiže u ktorého došlo preventívne k faktickému ‚pozastaveniu možnosti nadobudnúť účinnosť‘ ako v prípade novely,“ píše. Odhadol, že „množina trestných stíhaní, v ktorých prichádza do úvahy (prerušenie) je rozsiahla“. 

Bezprostredne na to reagoval predseda trestnoprávneho kolégia Krajského súdu v Bratislave sudca Peter Šamko, ktorý s A. Aštarym nesúhlasí. Argumentuje, že podľa Trestného poriadku je možné stíhanie prerušiť iba v prípade, že Ústavný súd pozastavil účinnosť zákona, ktorého „použitie je rozhodujúce“ pre konkrétne trestné konanie. 

„Použiteľné“ je podľa P. Šamka iba to, čo bolo aspoň na okamih účinné, čo nie je prípad novely Trestného zákona, pretože Ústavný súd jej účinnosť pozastavil skôr než sa stala použiteľnou: „Novela Trestného zákona doposiaľ nenadobudla účinnosť, nakoľko jej účinnosť bola pozastavená uznesením Ústavného súdu a preto nie je aplikovateľná (použiteľná) na žiadne trestné veci. Jej ustanovenia teda nie sú nateraz rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej v žiadnej trestnej veci a preto v tejto situácii nie je možné aplikovať ustanovenie o prerušení trestného stínania. (...) Bol by to postup zjavne v rozpore so zákonom,“ napísal v príspevku na Právnych listoch.

Do polemiky sa následne zapojil bývalý sudca Krajského súdu v Trenčíne Ondrej Samaš, podľa ktorého je názor A. Aštaryho správny a stíhania treba prerušovať.

Ústavný súd pri novele trestných predpisov síce prvýkrát v histórii vyložil svoju právomoc tak, že môže pozastaviť účinnosť aj takého zákona, ktorý ešte nebol publikovaný v Zbierke zákonov, no kľúčové je podľa O. Samaša znenie výroku takéhoto rozhodnutia. V ňom sa vyslovene píše, že Ústavný súd „pozastavuje účinnosť“ novely Trestného zákona a práve „pozastavenie“ je doslovnou podmienkou na prerušenie trestného stíhania podľa Trestného poriadku.

„Z pohľadu splnenia tejto podmienky pre (prerušenie stíhania) je irelevantné, či sa ‚pozastavenie‘ vzťahuje na už účinný právny predpis alebo právny predpis, ktorý v určitý deň nenadobudol účinnosť práve len v dôsledku ‚dočasného‘ rozhodnutia Ústavného súdu,“ dodal bývalý sudca.

P. Šamko po jeho publikovaní zverejnil príspevok, že trvá na tom, že prerušovanie trestných stíhaní nie je správne.

Ústavný súd pomlčal. Rozhodnutie Najvyššieho súdu v korupčnej kauze J. Slotu teda pravdepodobne ovplyvní stovky až tisíce iných káuz, kde sa obvinení a obžalovaní domáajú prerušenia stíhania. Najvyšší súd nemá na rozhodnutie lehotu, zvyčajne mu to trvá niekoľko (nie málo) týždňov. 

Sčasti ide aj o spoločensky citlivú otázku. Ak totiž polícia, prokuratúra alebo súdy prerušia trestné stíhanie, znamená to, že obvinení, ktorí boli v konkrétnej kauze dovtedy stíhaní vo väzbe, idú automaticky na slobodu bez toho, aby dostali elektronický náramok alebo zložili kauciu. Pred dvomi týždňami o prvých takto prepustených obvinených informoval Denník N.

Iba pred niekoľkými dňami mal Ústavný súd príležitosť vyjadriť sa k celej téme, ale nevyužil to. Prvý obžalovaný sa totiž sťažoval, že súd nevyhovel jeho žiadosti o prerušenie stíhania. Išlo o drogový prípad na Okresnom súde Dunajská Streda. Ústavní sudcovia Robert Šorl, Ivan Fiačan a Martin Vernarský sa k samotnému prerušovaniu stíhaní ani okrajovo nevyjadrili, ústavnú sťažnosť odmietli ako podanú predčasne (rozhodnutie je dostupné na webe Ústavného súdu pod číslom III. ÚS 201/2024).

Samotný Ústavný súd môže eliminovať dopyt obvinených a obžalovaných po prerušovaní trestných stíhaní tak, že v dohľadnej dobe rozhodne, či je alebo nie je novela Trestného zákona v súlade s Ústavou.

Denník SME tento týždeň informoval, že súd má k tomu už asi všetky nevyhnutné vyjadrenia. Ak sa 12-členné plénum Ústavného súdu nezíde mimoriadne, tak pre sviatky najbližšie riadne zasadnutie bude až 15. mája, píše SME. 

Rýchle rozhodnutie v tomto prípade už skôr avizoval spravodajca prípadu ústavný sudca Peter Straka: „Budeme pracovať tak, že budeme merať čas skôr v týždňoch ako mesiacoch.“

Expresne rýchla korekcia z Najvyššieho súdu

Najvyšší súd nezvyčajne rýchlo prijal rozhodnutie v kauze obvinených bratov – dvojičiek Dominika a Dávida Krátkych, ktorí čelia obžalobe za nedovolené ozbrojovanie, drogovú trestnú činnosť aj úkladnú vraždu.

Môže to súvisieť s tým, že Špecializovaný trestný súd v tomto prípade neskrývane vzdoroval rozhodnutiu Európskeho súdu pre ľudské práva v prípade jedného z bratov a tiež dovolaciemu rozhodnutiu Najvyššieho súdu, ktoré sa týkalo oboch. Tento vzdor bol prekvapujúci. Podrobnosti nájdete v článku zo 16. apríla.

Bratia Krátki uspeli s dovolaním, pretože v pôvodnom trestnom konaní ich vinu konštatovali a na doživotie odsúdili sudcovia, ktorí predtým schvaľovali dohody o vine a treste so zvyškom ich údajnej zločineckej skupiny. Ibaže v rozsudkoch ľahkovážne zmienili aj samotné dvojičky, ktorých účasť na trestnej činnosti vtedy nebola preukázaná. V rozsudkoch sa dokonca písalo o zločineckej skupine Dvojičky, ktorej existencia vtedy nebola preukázaná. 

Po zrušení odsúdenia a doživotných trestov musí Špecializovaný trestný súd prejsť prípadom nanovo. No predsedníčkou senátu v novom konaní bola sudkyňa Ružena Sabová, ktorá sa v roku 2018 podieľala na schvaľovaní dohôd s údajnými kumpánmi Krátkych a v rozsudky ich vyslovene zmieňujú, že dvojičky spoločne a nerozdielne riadili svoju zločineckú skupinu – nič také vtedy nebolo dokázané. R. Sabová napriek tomu nevidela dôvod, aby sa z ich prípadu namietla.

Trojčlenný senát Najvyššieho súdu zložený zo sudcov Martina Bargela, Patrika Príbelského a Emila Klemaniča konštatoval, že necitlivá formulácia rozsudkov z roku 2018 narúša pohľad na nestrannosť a objektivitu R. Sabovej, pretože to vyzerá akoby si už dopredu urobila názor na vinu dvojičiek. Najvyšší súd pripomenul, že v rozsudkoch vôbec nie je zmienené, že Krátki boli v tom čase iba údajnými členmi zločineckej skupiny, boli stíhaní v samostatnom konaní a ich vina v tom čase nebola právoplatne preukázaná. R. Sabovú preto z prípadu vylúčil.

Ak by rozsudky boli formulované citlivejšie, podľa Najvyššieho súdu by nedošlo k porušeniu prezumpcie neviny Krátkych a neexistovali by pochybnosti o nestrannosti R. Sabovej.

Senát Najvyššieho súdu rozhodol 24. apríla, čo je štyri až šesť pracovných dní potom, čo dostal spis zo Špecializovaného trestného súdu.

Rozhodnutie je súčasťou polemiky medzi sudcami, prokurátormi a obhajcami o tom, za akých podmienok sa môžu na súdení nepriznávajúcich sa obžalovaných podieľať sudcovia, ktorí predtým schvaľovali dohody o vine a treste s ich priznávajúcimi sa údajnými komplicmi.

Pred rokom sa Ján Mazák vyjadroval inak

Ján Mazák sa v uplynulých dňoch prvýkrát obsiahlejšie vyjadril k podozreniam, že nechal lustrovať sudcov aj na základe anonymov. Odmieta, že by porušil zákon a zdôrazňuje, že predseda Súdnej rady môže zisťovať informácie aj od polície, ak ich potrebuje pre vyhodnotenie disciplinárnej zodpovednosti sudcu.

Viaceré jeho vysvetlenia nesedia s jeho predchádzajúcimi stanoviskami alebo dostupnými faktami.

J. Mazák odmietol moje pozvanie do videopodcastu.

Odmietol aj pozvanie Hospodárskych novín do debatného duelu s členom Súdnej rady sudcom Petrom Šamkom, ale podľa vyjadrenia šéfredaktorky každý z nich poskytne novinám individuálny rozhovor.

V utorok 23. apríla podal J. Mazák ústavnú sťažnosť proti svojmu odvolaniu z funkcie predsedu Súdnej rady. Týždeň predtým odišiel z rokovania Súdnej rady o návrhu na svoje odvolanie s vysvetlením, že nemal dostatok času na prípravu obhajobnej argumentácie.

Navrhovatelia mu preto ponúkli, že prerokovanie návrhu sa posunie o päť pracovných dní – na utorok 23. apríla. Reagoval, že nevie, či by sa dovtedy stihol pripraviť a navrhoval, aby tento bod presunuli až na začiatok mája.

Súčasťou jeho ústavnej sťažnosti je aj návrh, aby Ústavný súd nariadil Súdnej rade zdržať sa voľby nového predsedu. Voľba je pravdepodobná už na najbližšom zasadnutí 14. mája. Nateraz je známe, že o funkciu sa bude uchádzať sudkyňa Marcela Kosová.

J. Mazáka pred Ústavným súdom zastupuje advokátska kancelária Dentons. Jeho sťažnosť prerokuje senát zložený z ústavných sudcov Robert Šorla, Ivana Fiačana a Martina Vernarského – za predpokladu, že nikto nebude z rozhodovania vylúčený, čo je nepravdepodobné. Už v minulosti sa J. Mazák pokúšal v inom prípade namietať ústavných sudcov, pretože sa ako poradca prezidenta Andreja Kisku podieľal na ich výbere, ale s námietkou vtedy neuspel (rozhodnutie je dostupné na webe súdu pod číslom I. ÚS 351/2023).

J. Mazák vo verejných vystúpeniach zdôrazňoval, že mal právo pýtať si informácie o sudcoch od polície. „Vždy to boli skutočnosti, ktoré som dal preveriť so zreteľom na moju všeobecnú disciplinárnu právomoc,“ povedal v rozhovore pre Postoj.sk J. Mazák. No napríklad majetkové pomery sudcov podľa zákona smú preverovať iba kontrolné komisie Súdnej rady a kolegovia J. Mazákovi vyčítali, že práve toto oprávnenie si prisvojil.

Niekdajší predseda Súdnej rady nevysvetľuje, prečo v priebehu posledného roka zmenil názor na vybavovanie podnetov proti sudcom, ktoré mu ako predsedovi prišli. Pred rokom vysvetľoval, že s nimi nič nerobí a rovno ich postupuje predsedom príslušných súdov, pretože sú sudcom najbližšie a dokážu ich lepšie vyhodnotiť, prípadne rovno ich preposiela na vybavenie polícii. Vznikol k tomu aj oficiálny dokument.

„Ja som okolo toho vôbec nič neurobil, iba to, čo je v manuáli, ktorý som predložil verejnosti. Takéto podania okamžite postupujem orgánom činným v trestnom konaní, pretože my nemáme možnosť vôbec toto vyšetrovať,“ reagoval vlani v debate o podnete proti sudkyni Špecializovaného trestného súdu Pamele Záleskej.

J. Mazák sa pre Postoj.sk vyjadril aj k podozreniam z lustrácie sudcu a člena Súdnej rady Petra Šamka. Povedal k tomu, že mu anonymne prišla kópia trestného oznámenia bližšie nespresnenej advokátky na sudcu Richarda Molnára a spomínal sa v ňom aj P. Šamko, tak si k nemu vyžiadal informácie od polície. J. Mazák tvrdí, že úloha P. Šamka v celom príbehu nebola bezvýznamná, čo samotný sudca pre Denník N odmietol.

„Ono to mohlo skončiť tak (preverovanie, pozn. autora), že by bola vypočutá advokátka, sudca P. Šamko, bývalý sudca R. Molnár, ďalšie dôkazy a zistilo by sa, že to, čo je obsahom trestného oznámenia, by sa nepotvrdilo. Ako disciplinárny orgán by som celý prípad odložil,“ povedal k tomu J. Mazák pre Postoj.sk.

Pred rokom vyslovene hovoril, že takéto preverovanie nesmie robiť: „Neurobme takú chybu, že by sme začali vyšetrovať skutky, ktoré sú spôsobilé naplniť skutkovú podstatu trestného činu. To je veľmi krehká pôda. Aký skutkový základ bude kontrolná komisia zbierať? Príde pani sudkyňa, povie, že to neurobila a my povieme čo? Od koho sa dozvieme, že to urobila? Potrebujete mať vyšetrovací orgán. Operatívcov, vyšetrovateľov, prokurátorov. Nie je asi veľmi dobrá cesta, aby sa kontrolná komisia vôbec zaoberala podaniami, ktoré sú vo svojej podstate trestným oznámením.“

V rozhovore pre RTVS zas J. Mazák uviedol, že k „všetkým údajným pochybeniam malo dôjsť pred 14. decembrom 2023“ – práve vtedy Súdna rada prerokovala prvý návrh na jeho odvolanie, neprešiel o jeden hlas. „Pýtam sa, prečo návrh na odvolanie teda nepodali na zasadnutie v tomto dátume?“ položil rečnícku otázku.

Podľa údajov v návrhu na odvolanie dal pokyn na preverenie sudcu P. Šamka 16. januára 2024 – vyplýva to aj zo samotnej ústavnej sťažnosti J. Mazáka.

Kontrola elektronickej podateľne

Aktuality.sk zverejnili obsiahle stanovisko predsedu Špecializovaného trestného súdu Jána Hrubalu, v ktorom vysvetľuje, že ministerstvo spravodlivosti je oprávnené kontrolovať elektronickú podateľňu a nahliadať preto aj do spisov. „Predpokladám, že kontrolné právomoci ministerstva spravodlivosti voči Najvyššiemu súdu, ktorý má svoju samostatnú rozpočtovú kapitolu, nemusia byť a ani nie sú totožné s kontrolnými právomocami voči ostatným súdom,“ upozorňuje J. Hrubala.

Práve to môže byť dôvod, pre ktorý predseda Najvyššieho súdu Ján Šikuta žiadosti kontrolnej skupiny z ministerstva spravodlivosti nevyhovel. Zatiaľ nie je presne známe, aké konkrétne údaje ministerstvo od súdov chcelo.

Z jednotlivých vyjadrení vyplýva, že nešlo iba o logy elektronickej podateľne (zjednodušene, ide o tabuľku, ktorá pri každom náhodnom výbere sudcu zaznamená, ktoré súdne oddelenia boli v danom momente k dispozícii a z ktorých teda systém náhodne vyberal, a ktoré oddelenia boli vypnuté – spätne sa preto dajú zisťovať, prečo boli konkrétne oddelenia vypnuté a systém s nimi pri výbere sudcu nepočítal), ale aj nejaké informácie zo systému, ktorý sa volá Súdny manažment – v ňom sú uložené aj elektronické verzie súdnych rozhodnutí či zápisníc, ale nie samotné listinné dôkazy, ktoré sa vykonávajú na hlavnom pojednávaní (nie je to elektronický súdny spis).