Na súde nevedeli prečítať elektronické súbory. Žiadali preto odškodné pol miliardy eur

„Bez názvu“ – týždenný newsletter Adama Valčeka

Je to príbeh trestuhodnej nepripravenosti štátu na elektronickú komunikáciu, ktorá sa epizodicky pripomína dodnes, keď sa do zákonov dostanú nové elektronické povinnosti, na ktorých výkon nie sú úradníci pripravení, ale tiež sa v tomto príbehu ukazujú ochranárske sklony, keď na súdoch dôjde na ekonomické záujmy štátu.

V právnických kruhoch je preto tento príbeh relatívne známy. Verejnosti už menej, hoci na jeho konci môže štát potencionálne zaplatiť vyššie desiatky miliónov eur za spôsobenú škodu. Pred pár dňami v ňom nastal drobný posun a čochvíľa tu bude výročie, odkedy sa tento príbeh začal písať.

Žiadali pol miliardy eur. V piatok 31. marca uplynie sedemnásť rokov odkedy slovenská inkasná agentúra Lawyer Partners podala (pravdepodobne) prvý balík žalôb na vymáhanie nezaplatených koncesionárskych poplatkov. Obsahom nešlo o nič výnimočné, ohromujúce bolo množstvo. Išlo o desaťtisíce jednotlivých žalôb.

Spoločnosť ich preto poslala v elektronických balíkoch medzi rokmi 2016 a 2017 na rôzne okresné súdy elektronicky. Boli nahraté na dévedéčku a podpísané zaručeným elektronickým podpisom.

V Občianskom súdnom poriadku v tom čase už štyri roky bolo napísané, že súdy prijímajú žaloby aj elektronicky s elektronickým podpisom a je to to isté akoby prišli vytlačené na papieri a vlastnoručne podpísané.

Písal sa rok 2006 a súdy na také čosi neboli vôbec pripravené. Žaloby preto neprijímali a vysvetľovali, že ich v elektronickej forme prijať nevedia. Na ministerstve spravodlivosti si pýtali pokyny, čo ďalej. Trvalo niekoľko mesiacov, kým sa situáciu podarilo vyriešiť. Inkasnej agentúry sa to bytostne dotklo a tvrdila, že v dôsledku chybného postupu okresných súdov došlo k premlčaniu niektorých pohľadávok z nezaplatených koncesionárskych poplatkov alebo ich príslušenstva, a to tvrdí v podstate dodnes.