„Bez názvu“ – týždenný newsletter Adama Valčeka
Špecializovaný trestný súd má za sebou prvú sériu rozhodnutí podľa tej časti novely Trestného poriadku, ktorej zmyslom bolo dostať pod súdnu kontrolu výhody, ktoré orgány činné v trestnom konaní dávajú spolupracujúcim obvineným výmenou za ich usvedčujúce svedectvá. Účinná je od 15. marca. Ústavný súd ju nepozastavil.
Ani v jednom z dostupných rozhodnutí sudcovia nevyhodnotili, či je zoznam benefitov pre spolupracujúcich obvinených – ktorí sú častokrát korunnými svedkami – kompletný a obsahuje iba zákonné výhody. Práve takúto kontrolu chcela koalícia Smeru, Hlasu a SNS priniesť aj do rozpojednávaných káuz.
Sudcovia Špecializovaného trestného súdu tvrdia, že takáto povinnosť z novely vyslovene nevyplýva a podľa nich stačí, aby prokurátor súdu doplnil zoznam benefitov a to, či v ňom niečo chýba alebo nebodaj niektorá z výhod je protiprávna, rozhodnú neskôr podľa dôkazov v konkrétnom prípade.
Tento názor Špecializovaného trestného súdu nemusí byť správny, ale definitívnu odpoveď na to dá v najbližších týždňoch Najvyšší súd. Práve v týchto dňoch sa tam dostanú prvé sťažnosti obžalovaných.
Nudné, ale dôležité. Môže sa zdať, že ide o nudnú otázku, ktorá súvisí iba s procesnými pravidlami trestného konania. V skutočnosti ide o dôležitý argumentačný súboj – právne aj politicky.
Ak totiž Najvyšší súd skoriguje názor kolegov zo Špecializovaného trestného súdu, znamená to, že veľké kauzy ako Dobytkár alebo Mýtnik sa môžu vrátiť na začiatok, hoci v priebehu dvoch rokov v nich súd pojednával už niekoľko desiatok dní.
Ak by totiž Špecializovaný trestný pristúpil k vyhodnoteniu benefitov a konštatoval, že orgány činné v trestnom konaní boli k spolupracujúcim svedkom láskavé a v rozpore so zákonom nestíhali niektorú ich vlastnú trestnú činnosť alebo boli pri jej stíhaní vleklé, podľa novely Trestného poriadku by súd musel obžalobu odmietnuť a prípad by sa tak vrátil do prípravného konania.
Naopak, ak Najvyšší súd názor kolegov zo Špecializovaného trestného súdu potvrdí, bude to mať najmä politický význam. Táto časť novely by sa totiž stala pre rozpojednávané kauzy bezvýznamná a tie by napredovali podľa doterajšieho tempa a pravidiel. Parlamentná opozícia by také rozhodnutie Najvyššieho súdu asi interpretovala ako dôkaz, že unáhlený postup ministerstva spravodlivosti pri príprave noviel trestných predpisov zapríčinil, že ich text správne nezachytil ani samotnou vládou formulované ciele.
Ministerstvo spravodlivosti od stredy nereagovalo na otázky k tejto téme.
Kde je problém. Prokurátori podľa paragrafu 567t novelizovaného Trestného poriadku mali desať dní na to, aby v rozpojednávaných kauzách doplnili k obžalobe zoznam výhod pre spolupracujúcich svedkov. Táto lehota uplynula 25. marca.
V novele sa ďalej píše, že po doplnení „súd bezodkladne rozhodne o tom, či obžaloba spĺňa zákonné náležitosti“. Špecializovaný trestný súd túto vetu interpretuje tak, že podľa nej stačí rozhodnúť o tom, že po doplnení zoznamu benefitov je obžaloba kompletná.
Ibaže hneď za citovanou vetou nasleduje ďalšia, podľa ktorej sa pri rozhodovaní o splnení zákonných náležitostí obžaloby „primerane postupuje“ podľa paragrafov 241 a 244 Trestného poriadku. Ide o ustanovenia o predbežnom preskúmaní obžaloby.
Práve tie oprávňujú súd odmietnuť obžalobu v prípade závažných procesných chýb alebo porušenia práva na obhajobu. Po novele sa práve v paragrafe 244 píše, že „súd pri predbežnom prejednaní obžalobu odmietne, ak zistí (...), že spolupracujúcej osobe boli poskytnuté nezákonné benefity“.
Ak teda novela pri doplnení zoznamu benefitov v rozpojednávaných kauzách odkazuje práve na paragraf, podľa ktorého treba zisťovať, či boli spolupracujúcemu svedkovi poskytnuté nezákonné benefity, ako Špecializovaný trestný súd dospel k tomu, že to robiť netreba?
Napríklad z rozhodnutia senátu predsedu sudcu Jána Giertliho a členov sudcov Jána Hrubalu a sudkyne Beaty Medveďovej v kauze Dobytkár o údajnej korupcii pri čerpaní pôdohospodárskych dotácií vyplýva, že trestné konanie je už vo fáze hlavného pojednávania a slovné spojenie „primerane postupuje“ v novele Trestného poriadku neznamená, že by sa teraz nakrátko vrátilo do fázy predbežného prejednanie obžaloby, aby mohli rozhodnúť o zákonnosti benefitov.
„Súd v tomto štádiu konania nevykonáva (...) predbežné prejednanie obžaloby. Gramatický výklad ustanovenia § 567t Trestného poriadku súdu neukladá povinnosť v tomto štádiu konania vyhodnocovať zákonnosť či primeranosť poskytnutých benefitov. Jediné, čo je v ustanovení § 567t [vyslovene] uvedené, je to, že prokurátor má povinnosť doplniť náležitosti obžaloby podľa tohto zákona v lehote desať dní od účinnosti tohto zákona, pričom následne má súd za povinnosť bezodkladne rozhodnúť o tom, či obžaloba spĺňa zákonné náležitosti. (...) V tejto fáze súdneho konania neprislúcha súdu hodnotiť skutočnosť, či spolupracujúcim osobám boli poskytnuté zákonné alebo nezákonné benefity a skúma len to, či prokurátor doplnil obžalobu o jej náležitosti podľa zákona v jeho novom znení. Vyhodnotenie prípadnej nezákonnosti, ale i neprimeranosti poskytnutých benefitov bude predmetom hodnotenia výsledkov dokazovania na hlavnom pojednávaní a akýkoľvek záver súdu by bol prezumovaním skutočnosti, na ktoré súd v tomto štádiu konania nie je povolaný,“ vysvetľuje trojčlenný senát.
Rovnako argumentuje podobný senát (dvaja z troch členov sú totožní) Špecializovaného trestného súd v kauze Mýtnik o údajne nevýhodných nákupoch informačných systémov finančnou správou. Ale v kauze Mýtnik je v odôvodnení tento argument navyše: „Gramatický i logický výklad ustanovenia § 567t Trestného poriadku – i keď aj ustanovenia § 244 Trestného poriadku sa použijú primerane – [súd] nenúti v tomto štádiu konania vyhodnocovať zákonnosť, či nebodaj primeranosť alebo akúsi ucelenosť benefitov.“
V akých kauzách už rozhodli. V prvých dňoch po doručení zoznamov benefitov vydal Špecializovaný trestný súd celkovo trinásť rozhodnutí, že prokurátori doplnili obžalobu. V stredu 3. apríla ich anonymizované verzie sprístupnil podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám.
Okrem káuz Dobytkár a Mýtnik sa dotýkajú prípadu podnikateľa Miroslava Výboha, bývalých sudkýň Jarmily Urbancovej a Otílie Dolákovej, údajnej korupcie pri dohľade nad bývalou poisťovňou Rapid Life a ďalších, ktoré sa mi nepodarilo z dôvodu ich anonymizácie identifikovať.
Dokopy trinásť rozhodnutí vydalo v rôznom formáte (samosudcovskom alebo senátnom) dvanásť zo šestnástich sudcov Špecializovaného trestného súdu. Je pravdepodobné, že k téme sa postupne vyjadria aj zvyšní štyria, pretože aj oni majú prípady, v ktorých vystupujú spolupracujúci svedkovia.
Medzi prvou sériou sprístupnených rozhodnutí napríklad nie je rozhodnutie sudcu Milana Cisarika v súvislosti s benefitmi pre Františka Imreczeho, ktorý vypovedá proti guvernérovi Národnej banky Slovenska Petrovi Kažimírovi. V kauze údajnej mafiánskej skupiny takzvaných takáčovcov sa zas čaká na vyriešenie námietky zaujatosti proti sudkyni Pamela Záleskej. Medzi sprístupnenými rozhodnutiami nie je ani prípad vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice či kauzy niekdajších policajtov a policajných funkcionárov Judáš a Očistec.
Protirečenia a slabé miesta. V kauzách, ktoré sa pojednávajú desiatky dní, blížia sa ku koncu, senát si už neformálne formuluje napríklad oslobodzujúci rozsudok a teraz by to všetko malo vyjsť navnivoč, lebo po posúdení benefitov by hrozilo vrátenie prípadu na začiatok do prípravného konania, sa dá rozumieť rozčarovaniu sudcov a z neho vyplývajúcej neochote skúmať výhody pre spolupracujúcich svedkov.
No v prístupe Špecializovaného trestného súdu už na prvý pohľad vidieť, že nemusí byť správny a korektnejšie by bolo ihneď vyhodnotiť ich zákonnosť a podľa toho pokračovať v pojednávaní alebo vrátiť obžalobu do prípravného konania.
Napríklad v kauzách Dobytkár a Mýtnik súd konštatuje, že nie je jeho povinnosťou doplnenie obžaloby doručovať stranám trestného konania, ale je to veľkorysá interpretácia práva na obhajobu zo strany súdu. Zoznam benefitov je však „doplnením náležitostí obžaloby“, podľa Trestného poriadku je súd povinný obžalobu doručiť a Špecializovaný trestný súd v odôvodneniach jednotlivých rozhodnutí nevysvetľuje, prečo by sa to nemalo vzťahovať na doplnenie jej náležitostí.
Zvláštne pôsobí aj to, že Špecializovaný trestný súd tvrdí, že benefity skúmať nemôže, pretože teraz nie je vo fáze „predbežného prejednania obžaloby“, ale zároveň uznáva, že obžalovaní proti rozhodnutiam smú podať sťažnosť akoby išlo o rozhodnutie z predbežného prejednania obžaloby.
Najprv povláčiť po súde, potom rozhodnúť, že výhoda daná svedkovi je nezákonná? Ale podstatu rozhodnutí Špecializovaného trestného súdu spochybňujú dve iné argumenty – úmysel zákonodarcu a pravidlá trestného konania.
Legislatívne konanie o novelách trestných predpisov síce bolo živelné, ale to, že jedným z cieľov novelizácie Trestného poriadku je snaha dostať výhody pre spolupracujúcich obvinených pod riadnu súdnu kontrolu v ňom zaznelo jasne a opakovane.
Navyše, ak by to v rozpojednávaných kauzách stačilo robiť iba formálne, že prokurátor spíše zoznam výhod a súd jeho doloženie iba vezme na vedomie, nebolo na to treba robiť žiadnu novelu. Aj predseda Špecializovaného trestného súdu Ján Hrubala totiž opakovane poznamenal, že sudcovia tohto súdu si také zoznamy bežne pýtali už v minulosti. Išlo najmä o reakciu na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva.
Ak by súd konkrétnu výhodu pre spolupracujúceho svedka vyhodnotil ako neprimeranú alebo nezákonnú, práve vrátením obžaloby do prípravného konania dáva prokuratúre príležitosť, aby nedostatok odstránila a poskytnutie sporného benefitu prehodnotila. Je to podobné ako v prípade porušenia práva na obhajobu, čo bolo aj doteraz dôvodom na odmietnutie obžaloby.
Ak zákon súdu dáva príležitosť posúdiť výhody aj v rozpojednávanej kauze, ťažko si predstaviť, že by jej nevyužitie bolo hospodárne (konanie by nemalo trvať dlhšie než je nevyhnutné a ak už súd teraz vie, že benefit je nezákonný, mal by to vyriešiť hneď a nie konanie zbytočne naťahovať a rozhodnúť o tom neskôr, čo v konečnom dôsledku zaťažuje súdny systém) a v súlade s minimalizáciou zásahu do práv (ak už súd teraz vie, že obžaloba je vystavaná aj na nezákonnom benefite, mal by to vyriešiť hneď a nie trvať na ďalšom prejednávaní pochybnej obžaloby, čo je samo osebe zásahom do práv obžalovaných).
Obhajca vystupujúci v kauze Mýtnik Michal Mandzák to vo videopodcaste ilustruje na tomto absurdnom príklade:„Je to rovnaká situácia akoby v konkrétnej trestnej veci bolo priznanie vynútené mučením a súd by rozhodol, že najprv si také svedectvo treba vypočuť a potom sa zariadi, či teda je alebo nie je nezákonné. Je to hlúposť. Pretože mučením získané priznanie je nepochybne porušením práva na obhajobu a bez akejkoľvek debaty by také čosi viedlo k odmietnutiu obžaloby. Žiaden sudca by netvrdil, že sa to bude riešiť neskôr. S nezákonnými benefitmi je to podľa novely Trestného poriadku rovnako,“ povedal.
Začiatok polemiky? Nezávisle od rozhodnutí Špecializovaného trestného súdu na túto tému vo štvrtok upozornil sudca Okresného súdu Michalovce Daniel Petričko. Z jeho príspevku na Právnych listoch vyplýva, že aj podľa neho treba v rozpojednávaných prípadoch nanovo rozhodnúť o prijatí alebo odmietnutí obžaloby, a teda treba pri tom posúdiť aj zákonnosť a primeranosť výhod, ktoré získali spolupracujúce osoby.
„V konaniach, kde bol využitý inštitút spolupracujúceho obvineného, treba rozhodnúť o prijatí obžaloby aj už v rozpojednávaných veciach,“ napísal.
K príspevku pripojil niekoľko vzorových uznesení pre kolegov sudcov, ktoré podľa neho zodpovedajú novele Trestného poriadku. Aj vo vzoroch píše, že v odôvodnení o prijatí alebo odmietnutí obžaloby sa treba vysporiadať s benefitmi. Špecializovaný trestný súd postupoval dosiaľ vo všetkých konaniach inak.
Pre tento newsletter D. Petričko dodal jeden príklad, ktorý dobre ilustruje rozdielnosť jeho prístupu od prístupu Špecializovaného trestného súdu: „Štandardne posudzujeme po podaní obžaloby, či nebolo porušené právo na obhajobu. Ak pri preskúmaní obžaloby napríklad zistím, že obvinený alebo jeho obhajca nebol upovedomený o termíne výsluchu v prípravnom konaní, nemal by som to zhojiť ‚oslobodzujúcim‘ rozsudkom, ale vrátim to do prípravného konania. Ide totiž o odstrániteľnú vadu, ktorá sa dá zhojiť. Ak by som rozsudkom oslobodil spod obžaloby, už by sa ‚vytýkaný‘ stav v prípravnom konaní nedal zhojiť pre prekážku veci rozhodnutej.“
Príspevok D. Petrička na Právnych listoch môže byť začiatkom nevyhnutnej polemiky o tom, ako konkrétne má vyzerať súdna kontrola výhod pre spolupracujúcich svedkov. Nateraz ťažko odhadovať, či sa do nej zapoja aj ďalší jeho kolegovia sudcovia, prípadne prokurátori a advokáti.
Téma pritom zďaleka neskončí na Najvyššom súde a trestnú justíciu bude rozdeľovať dlhšie. Ak totiž Najvyšší súd nevyhovie sťažnostiam obvinených, je pravdepodobné, že aspoň časť z nich sa pokúsi vtiahnuť do problému Ústavný súd (čo bude, pravdepodobne, neúspešné, ale celkom sa vylúčiť nedá ani to, že po novele trestných predpisov sa k tomu Ústavný súd postaví inak než v minulosti).
Zároveň sú tu okresné a krajské súdy. Spolupracujúci svedkovia sa zväčša objavujú v kauzách na Špecializovanom trestnom súde, no sem-tam sú aj v prípadoch, ktoré prejednávajú okresné súdy. Ide napríklad o drogovú trestnú činnosť. Aj okresné a krajské súdy sa teda budú musieť vyjadriť k tomu, ako oni interpretujú povinnosť posudzovať výhody v rozpojednávaných kauzách a môže sa to líšiť od toho, čo si myslí Špecializovaný trestný súd.
Nevhodný výpad, ale...
Premiér Robert Fico (Smer) bol na „kontrolnom dni“ na ministerstve spravodlivosti. V sprievode poradcov advokátov Mareka Paru a Dávida Lindtnera, a predsedu parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť Tibora Gašpara. Na brífingu na pôde ministerstva spoločne kritizovali sudcov senátu 5T Najvyššieho súdu Juraja Klimenta, Petra Štifta a Petra Hatalu (posledný menovaný už nie je sudcom, funkcia mu zanikla pre vek). Zhodli sa, že by mali niesť disciplinárnu zodpovednosť za protiprávne rozhodnutia v súvislosti s protikorupčnými stíhaniami, ktoré sa rozbehli v ére vlády OĽaNO a spol. R. Fico bez bližšieho vysvetlenia vyhlásil, že títo sudcovia plnili „politickú objednávku“.
Načasovanie tohto útočného vyhlásenia istotne nie je náhoda. Práve v uplynulých dňoch totiž Ústavný súd zverejnil odôvodnenie rozhodnutia, ktorým konštatoval porušenie práva na osobnú slobodu M. Paru – a to práve rozhodnutím, ktorým senát 5T v roku 2022 vzal advokáta do vyšetrovacej väzby. Sudca J. Kliment vtedy pri ústnom odôvodnení utrúsil poznámku, že ide o výstrahu všetkým osobám, ak by sa v budúcnosti chceli pokúsiť o kriminalizáciu predstaviteľov justičných orgánov.
Toto vyhlásenie bolo už vtedy vnímané v kontexte širších udalostí. Rok a pol pred týmto rozhodnutím vyšlo najavo, že Katarína Kučerková podala návrh na disciplinárne stíhanie jej kolegov prokurátorov Ondreja Repu a Michala Šúreka za to, že údajne vyvíjali nátlak na jej manžela, niekdajšieho policajta Mariána Kučerku. O. Repa je synovec sudcu J. Klimenta a Smer tento prípad hojne využíval, aby na tlačových konferenciách spochybňoval činnosť špeciálnej prokuratúry. Zo stretnutia M. Kučerku s prokurátormi existuje tajne vyhotovená nahrávka, jej celý obsah dodnes nie je verejne známy.
Rozhodnutie Ústavného súdu je obsiahle (30 strán) a síce právnickým jazykom, ale prekvapujúco priamočiaro kritizuje J. Klimenta za nedostatok nestrannosti v kauze M. Paru, ktorý podľa Ústavného súdu dokazuje aj varovaním, ktoré J. Kliment pri ústnom odôvodnení vyslovil (na webe Ústavného súdu je dostupné pod číslom I. ÚS 74/2023, webstránka súdu neumožňuje priame linkovanie).
Nevhodné. Na útočné vyhlásenia R. Fica, T. Gašpara a advokátov reagovala parlamentná opozícia, predstavitelia justície (tu, tu alebo tu) i samotný J. Kliment.
Na úvod sa mi žiada napísať, že aj mne sa vyjadrenia na brífingu na ministerstve spravodlivosti zdajú nevhodné. Bez ohľadu na to, či sú podložené, a oni sčasti podložené sú, mala pri tejto zostave prevládnuť zdržanlivosť vo verejnom vyjadrovaní a hodnotení senátu 5T na pôde ministerstva spravodlivosti.
Pretože rozhodnutia členov tohto senátu bezprostredne (negatívne) ovplyvnili životy T. Gašpara, M. Paru a D. Lindtnera. Aj keď sú pochybnosti o zákonnosti niektorých rozhodnutí kritizovaných sudcov podložené rozhodnutiami Ústavného súdu, ak ich na pôde ministerstva spravodlivosti verejne artikulujú nimi priamo dotknutí ľudia, tak ich postavenie ako poradcov predsedu vlády (v prípade T. Gašpara funkcie poslanca), ktorí majú vplyv na nastavovanie vládnych politík a postojov, sa nedá oddeliť od ich skúseností, emocií a postavenia z ich vlastných trestných konaní.
Nič pritom nebránilo a nebráni T. Gašparovi, M. Parovi a D. Lindtnerovi, aby sa rovnalo ako akýkoľvek iní účastníci súdnych konaní obrátili na ministra spravodlivosti s podnetom na vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti. Novinári by beztak kládli kritické otázky, či je vybavenie podnetu objektívne a nemá naň vplyv názorová a stranícka blízkosť ministra a podávateľa podnetu. No práve potreba verejne komunikovať túto tému na tlačovom brífingu na pôde ministerstva spravodlivosti vyvoláva otázky, či vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti nie je už dopredu dohodnuté (minister spravodlivosti Boris Susko toto podozrenie odmieta) a na faktoch tu nezáleží.
V celom príbehu sú dve dôležité ale, bez ktorých by moja kritika tlačového brífingu nebola nepoctivá.
Prvé ale. Expresívna kritika konkrétnych sudcov je vo verejnom priestore intenzívne prítomná niekoľko posledných rokov. Aj v minulosti občas pripomínala snahu o odplatu alebo vynútenie poslušnosti vláde.
Expresívne vyjadrenia R. Fica a spol. na pôde ministerstva spravodlivosti na adresu senátu 5T sú iba logickým dôsledkom niekoľkých rokov delenia na my a oni, na našich a vašich sudcov a tak ďalej. Systematicky na to v newslettroch upozorňujem (napríklad tu, tu alebo tu). Tragika spočíva v tom, že málokto zo stakeholderov proti sebe stojacich barikád si uvedomuje, že sú za to spoluzodpovední rovnako ako tí z opačnej barikády, ďalšie a ďalšie vyjadrenia sú preto podobne tvrdé alebo tvrdšie a barikády sú potom každým z nich čoraz vzdialenejšie. Začarovaný kruh.
Výborne to ilustrujú dve politické reakcie z posledných dní.
Milan Vetrák z hnutia Slovensko (bývalé OĽaNO) označil obsah brífingu na ministerstve spravodlivosti za „útok na nezávislosť a nestrannosť Najvyššieho súdu“. Nie je známe, že by sa takto ohradil, keď vlani Okresný súd Trnava nariadil lídrovi hnutia Igorovi Matovičovi zdržať sa verejného osočovania spoluzakladateľa Penty Jaroslava Haščáka a I. Matovič bez akýchkoľvek dôkazov vyhlásil, že súd bol „evidentne vybavený“ (správnosť rozhodnutia neskôr potvrdil Krajský súd v Trnave).
S podobne nekonzistentnou reakciou prišiel podpredseda Demokratov Juraj Šeliga, podľa ktorého sú výzvy R. Fica a spol. na disciplinárne stíhanie sudcu J. Klimenta a jeho kolegov „odkaz všetkým sudcom a ich zastrašovanie“. Ten istý J. Šeliga ešte ako poslanec v roku 2020 žiadal od Súdnej rady, aby preverila disciplinárnu zodpovednosť sudcu Michala Trubana za jeho rozhodnutie o nevzatí podnikateľa Norberta Bödöra do vyšetrovacej väzby. Toho N. Bödöra, ktorého prečiarknutá hlava bola na pexese jeho vtedajšej spolustraníčky Veroniky Remišovej.
Druhé ale. Samotný J. Kliment tvrdí, že vyhlásenia politikov a ich poradcov sú „ničím nepodložený útok na nezávislosť súdnej moci“. Problém tohto vyjadrenia spočíva v tom, že Ústavný súd naozaj opakovane konštatoval, že J. Kliment, P. Hatala alebo P. Štift najmä pri rozhodovaní o vyšetrovacej väzbe pochybili. Napríklad za rok 2021 sa pri rýchlom hľadaní dá na webe Ústavného súdu nájsť päť rozhodnutí, ktoré vytýkajú pochybenia práve týmto sudcom (II. ÚS 300/2021, III. ÚS 39/2021, I. ÚS 32/2021, II. ÚS 428/2020 a III. ÚS 581/2021).
Koľko ich v skutočnosti je? Za normálnych okolností by to mal prezradiť ročný štatistický výkaz sudcu, v ktorom je osobitná kolónka aj pre kritické rozhodnutia Ústavného súdu. J. Kliment tam má za rok 2021 uvedené jedno rozhodnutie, P. Štift a P. Hatala žiadne.
Najvyšší súd od stredy neodpovedal na otázku, prečo tam nie sú uvedené ostatné rozhodnutia Ústavného súdu z roku 2021 v súvislosti s prácou členov senátu 5T Najvyššieho súdu.
J. Kliment tiež vyhlásil: „Neviem o tom, že by v inom štáte Európskej únie označili vládnuci politici sudcov Najvyššieho súdu, bez právoplatných súdnych rozhodnutí, za súčasť zločineckej skupiny.“
Pravdepodobne má pravdu. Ale rovnako nevieme o tom, že by si v inom štáte Únie sudca nechal doniesť tajnú nahrávku rozhovoru medzi svojim synovcom prokurátorom a obžalovaným, s kolegami sudcami si ju neoficiálne vypočuli a rozhodli, že je pre konanie irelevantná. A to všetko bez toho, aby aspoň niekto z nich oficiálne naznačil, že nie je v poriadku, že význam nahrávky hodnotí strýko osoby, ktorá je na nej zachytená.
Tiež nevieme o tom, že by v inom štáte Únie Ústavný súd odkazoval senátu Najvyššieho súdu, že akceptácia jeho rozhodnutia by mohla mať paralyzujúci účinok na fungovanie vzťahov medzi všeobecnými súdmi a Ústavným súdom.
Alebo viete o inom štáte Únie, kde sudca v oficiálnom rozsudku zosmiešňuje obhajobu a obžalovaného slovami, že „teraz tú o červenej čiapočke“ (29. strana)? Alebo sa pobije s kolegom sudcom pre parkovacie miesto?
Nič z toho neospravedlňuje expresívne politické výzvy na disciplinárne stíhanie sudcov na pôde ministerstva spravodlivosti, ktorého minister má podľa zákona disciplinárne návrhové oprávnenie. Ale tento kontext je dôležitý pre poctivú diskusiu, pretože ukazuje, že kritické otázky o senáte 5T sú namieste a neobjavili sa zo dňa na deň.
Bez názvu je týždenný newsletter Adama Valčeka. Prináša komentovaný výber udalostí a jeho poznatkov z konkrétneho týždňa. Vychádza na adamvalcek.sk a trend.sk spravidla v nedeľu. V prípade, že máte akékoľvek pripomienky alebo námety, napíšte e-mail autorovi.
