„Bez názvu“ – týždenný newsletter Adama Valčeka

Znásilnenie ukazuje selektívnu argumentáciu

Koalícia skrátila premlčaciu lehotu pri znásilnení z 20 na 10 rokov, čo vyvolalo pobúrenie. Z dvadsať na 15 rokov sa skracuje aj premlčacia lehota pri sexuálnom násilí spáchanom na deťoch, ale začne plynúť až od času, keď obeť dovŕši 18 rokov.

Táto časť noviel trestných predpisov, ktorá sa stala stredobodom verejnej aj odbornej diskusie až vo štvrtok, teda v deň, keď koalícia Smeru, Hlasu a SNS zákon schválila v parlamente, ukázala selektívny prístup vlády pri argumentácii o jednotlivých zmenách.

Skrátenie premlčacích lehôt pri sexuálnom násilí je totiž v rozpore s medzinárodnými odporúčaniami a rôznymi zisteniami vedeckých štúdií, ktoré ukazujú, že len nízky počet prípadov týchto deliktov je nahlasovaný (napr. tu) a ponúkajú vysvetlenia príčin (napr. tu, tu alebo tu).

Pritom práve porovnávaním so zahraničím a štúdiami koalícia argumentovala pri znižovaní trestných sadzieb pri hospodárskych a korupčných trestných činoch, domácom väzení, restoratívnej justícii a tak ďalej. Takýmito zdrojmi sa argumentuje tiež proti okázalým zásahom polície či podmienkam výkonu väzby, ktoré podľa štúdií môžu vplývať na ochotu obvinených spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní. 

Pri trestaní sexuálneho násilia medzinárodné odporúčania vláda odignorovala.

Osobitná spravodajkyňa OSN pre násilie páchané na ženách v minulosti vyslovila odporúčanie, aby zákony neustanovovali žiadnu premlčaciu lehotu pre sexuálne násilie bez ohľadu na to, či sú obete deti alebo dospelí.

Európsky súd pre ľudské práva ešte v rozhodnutí z roku 1997 pripustil, že znásilnenie je za určitých okolností formou mučenia a mučenie ako jeden zo zločincov proti ľudskosti nemá podľa medzinárodných štandardov žiadne premlčanie (rozhodnutie ESĽP nebolo jednohlasné).

V prípade znásilnenia je zavádzajúce aj porovnávanie s trestnými sadzbami v Českej republike, ktoré urobilo ministerstvo spravodlivosti na sociálnej sieti. Ministerstvo síce fakticky správne porovnalo trestné sadzby v základnej skutkovej podstate, ale odignorovalo, že tieto základné skutkové podstaty sa medzi krajinami líšia. 

Na Slovensku je súlož súčasťou základnej skutkovej podstaty s trestom päť až desať rokov, kde je teraz dvadsaťročné premlčanie. Po novom má byť desaťročné. V Českej republike je však súlož až v osobitnej skutkovej podstate, kde je trestná sadzba dva až desať rokov, ale premlčacia lehota 15-ročná.

Poslanec SNS Roman Michelko v Sobotných dialógoch uviedol, že ak prezidentka skrátenie premlčacej lehoty znásilnenia napadne pri prípadnom vrátení noviel do parlamentu, tak sú „otvorení vecnej diskusii“. 

Nateraz však nie je známe, či Zuzana Čaputová novely parlamentu vráti. Zvažuje, že zákon podpíše a ihneď napadne na Ústavnom súde. V takom prípade by mohla v argumentácii proti novelám využiť aj presadenie kratšieho premlčania pri znásilnení.

Nestačí rozhodnutie o pozastavení, ono aj musí vyjsť a to trvá 16 dní

Po schválení noviel trestných predpisov Národnou radou sa začali preteky s časom, pretože opozícia a prezidentka Zuzana Čaputová sa zhodujú, že urobia všetko preto, aby nenadobudli účinnosť.

Ak budú účinné čo i len jediný deň, na všetky trestné stíhania sa budú uplatňovať nové premlčacie lehoty a miernejšie výšky škôd, a to aj v prípade, že by Ústavný súd neskôr konštatoval, že novely sú protiústavné.

Premiér Robert Fico (Smer) naproti tomu vyhlásil, že urobia všetko preto, aby novely účinnosť nadobudli.

Z. Čaputová oznámi svoj postup v najbližších dňoch. Zvažuje, že návrh zákona nevetuje, aby tak čo najskôr vyšiel v Zbierke zákonov a mohla ho napadnúť na Ústavnom súde. Na súde sa totiž môžu napadnúť iba zákony, ktoré sú vyhlásené v zbierke. 

Kľúčové termíny sú 15. marec, kedy má nadobudnúť účinnosť časť noviel o premlčacích lehotách a 20. marec, kedy má nadobudnúť účinnosť zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry.

Veronika Prušová z Denníka N pripravila podrobnú analýzu možností, ktoré má prezidentka, aby Ústavný súd do tohto termínu stihol rozhodnúť o pozastavení účinnosť. 

Ak novely stihnú vyjsť v Zbierke zákonov tak, aby mal Ústavný súd do 15. marca dostatok času na pozastavenie ich účinnosti, vôbec to neznamená, že dôjde k právne účinnému pozastaveniu účinnosti noviel.

Podľa zákona totiž nestačí, aby Ústavný súd v tomto termíne iba rozhodol, ale do 15. marca musí byť uznesenie o pozastavení účinnosti publikované v Zbierke zákonov. Tlačová správa Ústavného súdu ani webová verzia takého rozhodnutia nie sú záväzné.

„Uznesenie Ústavného súdu o pozastavení účinnosti napadnutého právneho predpisu je právoplatné a všeobecne záväzné odo dňa jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov,“ píše sa v zákone o Ústavnom súde.

Vydávanie Zbierky zákonov sa pred pár dňami vrátilo z Úradu vlády pod ministerstvo spravodlivosti, publikačné procesy sú už prevažne elektronické a ich ovplyvňovanie je preto ťažko predstaviteľné. Ale koalícia na čosi také ani nemusí pomýšľať, aby dosiahla, že novely nadobudnú účinnosť napriek tomu, že Ústavný súd by prijal rozhodnutie o ich pozastavení. Stačí, že sa bude postupovať podľa zaužívanej praxe z minulosti.

Ukazujú to údaje o publikácií rozhodnutí o pozastavení účinnosti predpisov z posledných rokov. V priemere podľa nich trvalo 16 dní, kým takéto rozhodnutie Ústavného súdu vyšlo v Zbierke zákonov:

  • Uznesenie o pozastavení účinnosti časti covidovej vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva prijal súd 27. júla 2021, v Zbierke zákonov vyšlo a záväzné bolo 31. júla 2021, teda o štyri dni.
  • Uznesenie o pozastavení moratória na volebné prieskumy prijal súd 18. decembra 2019, v Zbierke zákonov vyšlo a záväzné bolo 31. decembra 2019, teda o 13 dní.
  • Uznesenie o pozastavení účinnosti ustanovenia Zákonníka práce o výpovedi pre vek prijal Ústavný súd 15. decembra 2021, v Zbierke zákonov vyšlo a záväzné bolo 29. decembra 2021, teda o 14 dní.
  • Uznesenie o pozastavení účinnosti novely zákona o organizácii Ústavného súdu prijal Ústavný súd 5. júna 2013, v Zbierke zákonov vyšlo 20. júna toho roku, teda o 15 dní.
  • Uznesenie o pozastavení jedného z ustanovení Trestného zákona o počítaní premlčacej lehoty prijal Ústavný súd 19. júna 2013, v Zbierke zákonov vyšlo 4. júla 2013, teda o 15 dní.
  • Uznesenie o pozastavení účinnosti zákona o odobratí nezaslúžených benefitov predstaviteľom komunistického režimu prijal Ústavný súd 2. marca 2022, v Zbierke zákonov vyšlo a záväzné bolo 22. marca, teda o 20 dní.
  • Uznesenie o pozastavení účinnosti niektorých ustanovení zákona o verejných vodovodoch a kanalizáciách prijal súd 30. marca 2022, v Zbierke zákonov vyšlo a záväzné bolo 21. apríla, teda o 22 dní.
  • Uznesenie o pozastavení účinnosti ustanovení o plošnom uchovávaní telekomunikačných metadát prijal súd 23. apríla 2014, v Zbierke zákonov vyšlo a záväzné bolo 20. mája 2014, teda o 27 dní.
  • Uznesenie o pozastavení účinnosti časti zákona o Súdnej rade prijal Ústavný súd 4. apríla 2018, v Zbierke zákonov bolo vyhlásené až 15. októbra toho roku, teda o 194 dní (vzhľadom na túto nezvyčajne dlhú dobu som tento prípad nezhrnul do výpočtu priemeru trvania publikácie rozhodnutia Ústavného súdu v Zbierke zákonov, pozn.).

Čo sa bude diať v prípade, že by nastala práve situácia, že Ústavný súd by do 15. marca rozhodol o pozastavení účinnosti, ale toto rozhodnutie by nestihlo vyjsť v Zbierke zákonov?

Podľa zákona to znamená, že nedošlo k ich právoplatnému a všeobecne záväznému pozastaveniu, a teda novely trestných predpisov budú niekoľko dní účinné.

Ale dá sa predpokladať, že pri počte trestných sudcov a prokurátorov na Slovensku, polarizácii, ktorú novely aj medzi nimi vyvolávajú a kreativite, s akou sa dá pristúpiť k interpretácii práva a nachádzaniu spravodlivosti, by sa v takom prípade v praxi objavila aj snaha vykladať to tak, že platí nepublikované rozhodnutie Ústavného súdu, zákon bol pozastavený a k premlčaniu nedošlo. 

Uplatnenie premlčacej lehoty je totiž o interpretácii, ktorú v praxi budú robiť najmä sudcovia a prokurátori. Buď trestné konanie zastavia alebo v nich budú pokračovať a v takom prípade obvinení a ich obhajcovia môžu premlčanie namietať v ďalšom priebehu trestného konania.

Zaznie rozsudok alebo uznesenie o zastavení stíhania?

V piatok 9. februára sudca Špecializovaného trestného súdu Milan Cisarik ukončil dokazovania v kauze guvernéra Národnej banky Slovenskej a exministra financií Petra Kažimíra.

Prokurátor ho viní z podplácania svojho niekdajšieho podriadeného – prezidenta finančnej správe Františka Imreczeho, ktorý je kľúčovým spolupracujúcim obvineným vo viacerých kauzách špeciálnej prokuratúry s politickým presahom.

Ďalší pojednávací deň je naplánovaný na 15. marca, kedy by mali zaznieť záverečné reči. Ak nebudú dlhé, ešte v ten deň by mohol M. Cisarik vyhlásiť rozsudok. 

Ale 15. marca je deň, v ktorý by mali nadobudnúť účinnosť novely trestných predpisov vrátane kratších premlčacích lehôt, čo by bezprostredne ovplyvnilo aj prípad P. Kažimíra.

Podľa vyjadrení špeciálnej prokuratúry by jeho prípad bol premlčaný. Znamenalo by to, že súd by musel jeho trestné stíhanie zastaviť. P. Kažimír by však v takom prípade mohol trvať na tom, aby súd napriek tomu rozsudok vyhlásil.

Väčšina dokazovania v kauze P. Kažimíra sa diala za zatvorenými dverami, bez účasti verejnosti. Súd argumentoval, že je to z dôvodu ochrany daňového tajomstva. S výnimkou čítania protokolov z daňových kontrol sa však na pojednávaní nič citlivé nerozoberalo. 

Sudca M. Cisarik v piatok umožnil, aby obhajoba ako dôkazy prečítala listiny, ktoré svedčia zjednodušene o tom, že znalkyňa, ktorá skúmala vierohodnosť korunného spolupracujúceho svedka obžaloby F. Imreczeho a povedala, že sa mu dá veriť, v minulosti taký istý posudok urobila v inej trestnej kauze o inom spolupracujúcom svedkovi a dopadlo to fiaskom. Neodhalila totiž lož a samotný svedok, o ktorom znalkyňa povedala, že hovorí pravdu, sa neskôr priznal, že klamal a bol za to aj odsúdený.

„Zásadne to spochybňuje správnosť a závery jej posudku vo vzťahu k Františkovi Imreczemu. Jej posudok sa nedá preskúmať, je nepravdivý a nepresvedčivý. Je nemysliteľné, aby znalkyňa rozpory v jeho výpovediach označila za drobné diskrepancie,“ komentoval tieto dôkazy na súde P. Kažimír. 

To, že boli vykonané ako dôkaz, znamená, že ak bude chcieť sudca P. Kažimíra odsúdiť, bude musieť v rozsudku vysvetliť, prečo verí F. Imreczemu a posudku o jeho vierohodnosti napriek tomu, že znalkyňa už v minulosti v inom prípade zlyhala. 

Sudca M. Cisarik F. Imreczemu už v minulosti v inom prípade uveril napriek tomu, že jeho výpoveď sa rozchádzala so svedectvom iného spolupracujúceho svedka Michala Suchobu. Najvyšší súd momentálne rozhoduje o odvolaní proti tomuto rozsudku.

Bez názvu je týždenný newsletter Adama Valčeka. Prináša komentovaný výber udalostí a jeho poznatkov z konkrétneho týždňa. Vychádza na adamvalcek.sk a trend.sk spravidla v nedeľu. V prípade, že máte akékoľvek pripomienky alebo námety, napíšte e-mail autorovi.