Rozsudok ešte nedoznel, ale už bolo dané, že je nedôveryhodný

K ústne vyhlásenému rozsudku v prípade vraždy novinára Jána Kuciaka, jeho snúbenice Martiny Kušnírovej a objednávky vrážd prominentných právnikov odporúčam tento facebookový príspevok právnika a moderátora relácie Chrobák v hlave_FM Jakuba Jošta.

Nové hlavné pojednávanie v tomto prípade som sledoval iba niekoľko prvých pojednávacích dní vlani v apríli, potom som pozornosť začal sústrediť inam. Preto nechcem hodnotiť vecnú správnosť rozsudku. Vypočul som si však všetky dostupné záverečné reči a v piatok som si bol na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku vypočuť rozsudok, postupne až do nedele som si zapisoval myšlienky, ktoré mi napadali a trochu rozvité ich tu ponúkam:

Očakávania. Zo záverečných rečí sa mi zdali rovnako reálne všetky tri scenáre: odsúdenie Aleny Zsuzsovej a Mariana Kočnera, oslobodenie oboch ako pri prvom procese v roku 2020, ale tiež variant, ktorý nakoniec získal pri hlasovaní trojčlenného senátu väčšinovú podporu: odsúdenie Zsuzsovej za objednávku vraždy Jána Kuciaka a prípravu vrážd právnikov, ale oslobodenie Kočnera spod obžaloby. Toto samo osebe signalizuje, že aj členovia senátu mohli medzi sebou celkom legitímne polemizovať o skutkových otázkach, na ktoré nenašli jednoznačnú odpoveď a tak to dopadlo čiastočne oslobodzujúcim rozsudkom. Nakoniec to v piatok dobre vyjadrila predsedníčka senátu sudkyňa Ružena Sabová: „Za dôvodnú pochybnosť možno považovať aj takú skutočnosť, že sudca aj po dôkladnom a nestrannom zhodnotení všetkých dostupných dôkazov bol tak nerozhodný, že nemôže povdať, že získal ustálené presvedčenie o vine.“

Kto rýchlejšie a povrchnejšie odsúdi rozsudok. Oproti prvému procesu v tomto prípade v roku 2020 sa mi zdali terajšie reakcie ešte kritickejšie a ich zverejňovanie rýchlejšie. Najviac ma prekvapil komentár šéfredaktorka Denníka N, ktorý vyšiel v piatok o 17:28 h. a facebooková reakcia bývalej ministerky spravodlivosti zo 17:43 h. Príspevky Matúša Kostolného aj Márie Kolíkovej sú postavené na tom, že rozsudok je podľa oboch nepresvedčivý, Kolíková k tomu navyše dodala, že si rozsudok a jeho odôvodnenie vypočula dvakrát. Oba tieto výrazne kritické príspevky k odôvodneniu rozsudku však vyšli v čase, keď ešte predsedníčka senátu sudkyňa Ružena Sabová odôvodnenie stále čítala. Vyhlásenie rozsudku skončilo až asi hodinu po zverejnení príspevkov (okolo pol siedmej večer). Na porovnanie, mimovládna organizácia VIA IURIS, ktorá sa venuje otázkam spravodlivosti a právneho štátu, na tiež reagovala ešte počas vyhlasovania rozsudku, ale tomu zodpovedal jej uvážlivý tón: iba apelovala na to, aby sudcovia rozsudok riadne odôvodnili, bez toho, aby akokoľvek hodnotila správnosť ústne vyhláseného verdiktu. Písomné odôvodnenie bude známe o niekoľko týždňov, možno o dva mesiace.

Nebezpečná cesta. Oproti procesu v roku 2020 sa mi reakcie zdajú aj priamočiarejšie v tom, že mnohí stakeholderi neskrývane pomenúvajú odsúdenie Kočnera ako „ich“ verziu spravodlivosti. A ak túto predstavu spravodlivosti nevie zrealizovať súčasný senát sudkyne Sabovej, tak by sa Najvyšší súd mohol zamyslieť, či prípad neprikáže posúdiť senátu v úplne inom zložení... Ak by sa tak stalo a aj ďalší senát Kočnera oslobodí, príde návrh na zmenu senátu opäť dovtedy, kým sa nenájde väčšina na jeho odsúdenie?