News and Media Holding (NMH) zo skupiny Penta je najväčšie vydavateľstvo na Slovensku, vydáva denníky Nový Čas a Plus 1 DEŇ, spoločenský týždenník PLUS 7 DNÍ, ekonomický týždenník TREND a celý segment lifestylových časopisov. Ich obsah v tlačenej alebo online verzii čítajú milióny ľudí. Napríklad novinári Denníka N už dlhšie formulujú kritiku, že médiá z NMH sú provládne.
Riaditeľ vydavateľstva MICHAL TEPLICA na to reagoval nezvyčajne – zverejnením komentára, v ktorom túto kritiku odmieta a obviňuje Denník N z vnášania aktivizmu do žurnalistiky.
„Nemôže byť ani reč o tom, že by existovali pokyny šetriť vládnu moc,“ reagoval v rozhovore. Tento postoj podporuje napríklad kritickými článkami o predsedovi SNS Andrejovi Dankovi.
Hodnotenie transparentnosti financovania prezidentských kampaní od Transparency International sa v periodikách NMH neobjavilo, pretože podľa neho nie je spracované spôsobom, ktorý by bol vhodný pre čitateľov bulvárnych médií.
„Toto nálepkovanie vidím ako problematické. Rozprával som sa s viacerými kolegami, ktorých novinárske výstupy boli terčom kritiky a chceli si ju vyjasniť. Kritizujúca strana však reagovala, že sa nemajú o čom baviť, pretože to nie je problém faktov, ale toho, že naši ľudia podľa nich stoja na nesprávnej strane. Ak existuje takáto polarizácia mediálnej obce, nevyhnutne sa prejavuje tiež v ich výstupoch a polarizuje aj spoločnosť. Pre mňa je dôležité rovnako to, že do veľkej miery ovplyvňuje udržateľnosť médií a ich ekonomickú podstatu,“ hovorí M. Teplica.
Rozhovor bol nahratý ešte 17. apríla, teda pred atentátom na premiéra Roberta Fica a preto v ňom táto téma nie je zachytená.
Bez názvu: Justičné chucpe II. a ku kritike z Denníka N
Komentuje tiež vyjadrenia Adama Znášika z kampaňového tímu prezidentského kandidáta Ivana Korčoka. V rozhovore pre Denník N povedal, že „v bulvári sme mali absolútne embargo, tam sme boli neviditeľní“. M. Teplica oponuje, že I. Korčok vôbec neinvestoval do inzercie v bulvárnych médiách, ale ani v maďarských novinách, ktoré NMH vydáva.
„Myslím si, že I. Korčok mal ďaleko horšiu spontánnu poznateľnosť a úplne odignorovali naše médiá s najväčšom zásahom na Slovensku. Ostatní kandidáti mali nejakú inzerciu, nehovorím, že veľkú, ale mali. V tíme I. Korčoka si povedali, že toto je pre nich červená čiara a oni svojho kandidáta nechcú propagovať cez bulvárne médiá. Ak si však potom dávajú sami otázky, čo sa dalo urobiť v kampani viac, tak toto je jeden z dôvodov, ktorý ma vcelku prekvapil,“ reaguje.
Odmieta, že by po skonsolidovaní bulvárnych médií Pentou je oveľa náročnejšie urobiť z niečoho škandál. „Nesúhlasím s tým, pretože z pohľadu onlineu aj printu ide v podstate o neregulované trhy. Áno, máme silné značky Nový Čas, Plus 1 deň, Plus 7 dní, ale každý môže vstúpiť na tento trh. Na internete je voľný priestor a bulvárne médium môže robiť ktokoľvek. Našou konkurenciou sú etablované bulvárne značky ako Topky, ale v podstate celý internet vrátane politikov.“
Riaditeľ vydavateľstva sa v rozhovore vyjadruje aj k výhradám, že noviny z portfólia NMH kritizujú napríklad sudkyňu Špecializovaného trestného súdu Pamelu Záleskú preto, že v minulosti nezákonne vzala do väzby spoluzakladateľa Penty Jaroslava Haščáka: „Vylučujem, že by existovala korelácia medzi vlastníkom a tým, ako píšu naši novinári o P. Záleskej, ale aj o ďalších sudcoch a prokurátoroch.“
Odmieta aj kritiku, že zverejňovanie inzerátov obhajoby obžalovaného podnikateľa Jozefa Brhela v Novom Čase a denníku Plus 1 deň by bolo čosi zlé. „Samozrejme, aj v prípade týchto inzerátov sme zodpovedne zvažovali, či ich prijmeme a zavážilo, či je ich obsah fakticky správny a vyplýva z konania pred súdom alebo rozhodnutí súdov. Nemáme s nimi preto problém bez ohľadu na to, že inzerentmi sú obhajcovia pána Brhela. Ak by prišli iní obhajcovia s fakticky správnym obsahom inzerátu a budú akceptovať naše cenové podmienky, postupovali by sme rovnako,“ vysvetľuje M. Teplica.
V rozhovore tiež ozrejmuje dôvody, ktoré podľa neho viedli k napätiu v redakciách spravodajstva komerčných televízií. Nejde podľa neho o normalizáciu, teda snahu vedenia televízií podriadiť sa mienke vládnych politikov, ale o reakciu manažmentu na prirodzený ekonomický vývoj. Televízie totiž neprešli digitálnou transformáciou, ktorú majú textové média už za sebou, pripomína: „Myslím si, že zmeny, ktoré sa dejú napríklad v Markíze, v omnoho väčšej miere súvisia s tým, že televízia musí riešiť strategické výzvy ako s tým, že R. Fico sa jej vyhráža, že jej nedá peniaze zo štátnej inzercie.“
V nasledujúcich rokoch očakáva, že televízie začnú produkovať oveľa viac obsahu do online prostredia a dôjde aj k postupnému prerozdeľovaniu výnosov z inzercie. Televízie totiž podľa neho dostávajú nespravodlivo veľa peňazí oproti online médiám (v pomere k počtu čitateľov a divákov, ktorých oslovujú – pretože dnes je pozornosť oveľa viac na internete než v lineárnej televízii, pozn. autora). Ak by sa prerozdeľovanie prostriedkov z inzercie zmenilo, podľa M. Teplicu by to akcelerovalo aj vznik nových online médií.
