Patrik Vidašič o otočke pred väznicou: Rodina ma ani nevidela. Toto sú momenty, ktoré vás lámu

„Aj keď som prijal vaše pozvanie, veľmi dlho som rozmýšľal, že aj týmto rozhovorom si vykoledujem ďalšie obvinenie z nejakej šuplíkovej kauzy,“ hovorí v rozhovore 51-ročný bývalý podnikateľ PATRIK VIDAŠIČ, ktorý na Špecializovanom trestnom súde čelí obžalobe pre podozrenie z podporovania údajnej zločineckej skupiny tzv. takáčovcov.

Po takmer troch rokoch dokazovania je prípad takmer na začiatku, pretože jeden zo sudcov trojčlenného senátu odišiel na Najvyšší súd a väčšinu svedkov preto bude treba vypočuť nanovo. Proti zvyšným dvom sudcom podal P. Vidašič námietku zaujatosti. Policajná inšpekcia totiž v roku 2021 nahrala, ako sa o nich vyšetrovatelia Národnej kriminálnej agentúry rozprávajú, že títo dvaja sudcovia okamžite neprepustia P. Vidašiča z väzby na slobodu, hoci vedeli, že je v nej už nezákonne. Práve tak vytvorili policajtom priestor, aby pripravili ďalšie obvinenie, pre ktoré P. Vidašiča následne opätovne zadržali a uväznili.

Ide o udalosti z leta 2021. Vtedy končila P. Vidašičovi lehota väzby v kauze tzv. takáčovcov, ale špeciálna prokuratúra na neho podala obžalobu a tak Špecializovaný trestný súd už nemal čas, aby v zákonnej lehote rozhodol o prípadnom predĺžení väzby. Od 6. júla 2021 v nej bol nezákonne.

V rozhovore P. Vidašič vysvetľuje, že v tom čase už tušil, že sa niečo deje a na slobodu sa nedostane. „Pretože orgány činné v trestnom konaní sa nikdy nezmierili s tým, že som bol právoplatne oslobodený spod obžaloby za mafiánske vraždy z rokov 2004 a 2005,“ vysvetľuje. Keď 22. júla 2021 v leopoldovskej väznici začala procedúra jeho prepustenia na slobodu, všímal si, že príslušníkom väzenskej stráže to ide pomaly a z toho podľa vlastných slov vytušil, že pred väznicou ho bude čakať polícia a opätovne ho zadrží. Stalo sa. „Toto je jeden z najťažších momentov, ktoré musíte ustáť, pretože pred basou vás čaká rodina. Moja rodina ma ani nevidela, pretože polícia zastavila auto tak, že videli iba moje nohy. Dožadovali sa toho, aby ma aspoň uvideli. Áno, toto sú momenty, ktoré vás lámu,“ opisuje. Obvinený bol na základe niekoľko mesiacov starej výpovede.

Vyšetrovatelia NAKA už od 7. júla 2021 vedeli, že P. Vidašič je v nezákonnej väzbe a vedeli, že bude prepustený. Prezrádzajú to odposluchy, ktoré v tom čase vyhotovila policajná inšpekcia. „Treba vyrobiť skutok a treba ich ísť zobrať,“ znie na nahrávkach. Cíti P. Vidašič zadosťučinenie, že nahrávky potvrdzujú podozrenie, ktoré má už od roku 2021, ale žiaden orgán presadzovania práva mu neveril? „Nie je to zadosťučinenie,“ odpovedá.

Odposluchy už predložil Európskemu súdu pre ľudské práva, ktorý teraz vyhodnocuje, či sa bude detailne zaoberať jeho sťažnosťou na otočku pred väznicou v júli 2021. Na Ústavnom súde nepochodil, ale vtedy ešte nahrávky neboli známe.

V rozhovore tiež opisuje podmienky v cele policajného zaistenia aj vo väzbe. Vysvetľuje, prečo je písomná korešpondencia pre obvineného dôležitá a akékoľvek jej zdržiavanie má vplyv na jeho psychické rozpoloženie: „Niekto spochybňuje to, či vás takto dokážu prinútiť k tomu, aby ste sa priznali, spolupracovali a vypovedali proti iným ľuďom. Exmanželka písala jednému zo známych kajúcnikov niečo v tom zmysle, že jeho deti, ktoré vtedy mali tri a päť rokov, nevedeli ešte čítať, si myslia, že zomrel, pretože sa im neozýva. Písala, že oni neveria tomu, že by im nezatelefonoval, ak by bol nažive. On síce písal listy svojej exmanželke, písal jej, že prečítaj im ich, ale to dieťa čítať ešte nevie, oni si mysleli, že mama klame. Takže áno, toto je spôsob, ktorým vás orgány činné v trestnom konaní lámu.“

V minulosti čelil P. Vidašič obžalobe z účasti na mafiánskych vraždách a bol spod nej právoplatne oslobodený. Aj ten prípad stál na výpovedi spolupracujúceho svedka. Nesúdil ho špecializovaný súd, ale Okresný súd Bratislava I a Krajský súd v Bratislave. P. Vidašič v rozhovore opisuje rozdiely v prístupe jednotlivých súdov; tie bratislavské urobili posudok v súvislosti s vierohodnosťou korunného svedka, čo bol jeden z dôležitých dôkazov pri jeho oslobodení spod obžaloby, špecializovaný súd sa naproti tomu zdráha takýto posudok objednať, hoci v kauze tzv. takáčovcov sa jeden z korunných svedkov sám priznáva, že v minulosti krivo vypovedal pod prísahou. „Možno som naivný, ale predstavujem si, že Špecializovaný trestný súd bude konať tak, ako konal okresný a krajský súd, že sme si s prokurátorom rovní s argumentami.“

Všetci hostia majú v názve rozhovoru svoj profesijný popis – sudca, obhajca, profesor a tak ďalej. Čím sa živíte? Ako by ste sa definovali?

Charakterizoval by som sa ako bývalý podnikateľ. Od roku 2005, odkedy mi bolo vznesené obvinenie v súvislosti s vraždami, tak som musel ukončiť priamu podnikateľskú činnosť, pretože nám utekali zákazníci. Potom začal podnikať môj brat a moja manželka. Ja sa vidím hlavne ako manažér. Od osemnástich rokov nepretržite pracujem, či už som mal živnosť, podnikal som alebo som bol zamestnaný.

V akej oblasti ste podnikali?

Podnikal som hlavne v gastronómii, čomu sa venujeme aj doteraz. Potom som podnikal v developmente nehnuteľností a spolupracoval som aj s nejakými súkromnými bezpečnostnými službami (SBS).

Váš vzťah so slovenským justičným systémom je dlhoročný. V minulosti ste boli právoplatne oslobodený spod obžaloby za dve mafiánske vraždy. Teraz ste súdený na Špecializovanom trestnom súde pre podozrenie z účasti v údajnej mafiánskej skupine takzvaných takáčovcov. S údajnou skupinou okolo Jána Takáča ste spájaný dlhodobo. Čím si to vysvetľujete? Podnikaním s SBS a v gastronómii? 

V minulosti som robil na záchrannom systéme. Tam som spoznal človeka, ktorý je teraz môj spoluobžalovaný (na Špecializovanom trestnom súde, pozn. autora). Stretli sme sa aj po mojej základnej vojenskej službe a spýtal sa ma, či by som nechcel ísť robiť biletára na diskotéke.

Biletár je v podstate ochrankár alebo vyhadzovač v baroch a na diskotékach.

Áno. Pracoval som aj na bingu a tí ľudia, ktorí to vlastnili, si všimli, že mám schopnosti zorganizovať si prácu, zorganizovať aj ďalších chlapov, ktorí tam robili a že mám prirodzenú autoritu. Tak začala naša spolupráca. Najprv som robil na živnosť, neskôr som zamestnával ďalších ľudí a potom som začal spolupracovať s Jánom Takáčom (vedúci predstaviteľ mafiánskej skupiny v Bratislave, zavraždený v roku 2003, pozn. autora) a Ľubomírom Kudličkom (toho času obžalovaný z podpory zločineckej skupiny takzvaných takáčovcov a ďalších trestných činov, prokuratúra na Špecializovanom trestnom súde tvrdí, že Ľ. Kudlička bol na vrchole skupiny a Patrik Vidašič niekde na strednom stupni riadenia, pozn. autora).

Kedy a prečo ste prišli do kontaktu s orgánmi činnými v trestnom konaní?

Myslím, že trestné stíhania vznikali niekedy od roku 2002, keď naša SBS chránila niektoré podniky v centre Bratislavy. Boli tu anglickí chuligáni a polícia z môjho pohľadu nezvládla zásah proti ním (ide o incident z októbra 2002, pozn. autora). Došlo k nešťastnému postreleniu jedného z fanúšikov, tam to bolo naozaj o život a jedna guľka sa odrazila a trafila anglického fanúšika do krku. Anglická strana vtedy vydala aj protest. Odvtedy vnímam, že sa začala poľovačka na údajnú zločineckú skupinu takáčovcov.

V roku 2004 som bol prvýkrát obvinený z podpory zločineckej skupiny v súvislosti s prácou pre SBS. V roku 2005 bolo trestné stíhanie zastavené, pretože sa nepreukázalo to, čo sa mi kládlo za vinu. Počas vtedajšieho vyšetrovania bola snaha, aby nám dokázali vydieranie podnikateľov, ktorých sme chránili. Vzali okolo dvesto zmlúv, všetci tí ľudia boli vypočutí a napriek tomu, že tam zo strany orgánov činných v trestnom konaní boli robené naprieky, ani jeden nepovedal, že by sme ich vydierali. Naopak, neviem, či prokurátor alebo dokonca Najvyšší súd, konštatovali, že oni vyžadovali, aby sme ich chránili takýmto spôsobom. Bolo to úplne neopodstatnené stíhanie na zakrytie prešľapov polície v roku 2002.

Mimochodom, z toho zásahu v roku 2002 som žiadal kamerové záznamy. Ak by som si bol vedomý, že sme čokoľvek prekročili, tak by som ich asi nežiadali. Ako mnohokrát, ani v tomto mi nebolo vyhovené, pretože bolo zlé počasie, že záznamy sú nepoužiteľné alebo bola jasná noc.

Posledná kapitola vášho vzťahu s justičnými orgánmi sa začala v roku 2019. Vtedy vás zadržali a obvinili v rámci akcie pod medializovaným názvom Apači, čo je tiež názov komunikačnej skupiny vyšetrovateľov NAKA.

No posledná kapitola je z roku 2021. To je tá známa otočka, moje posledné trestné stíhanie.

K tomu sa ešte detailne dostaneme.

Ale zrekapitulujem vám moje trestné stíhania. Bolo stíhanie z roku 2004, ukončené v roku 2005 (v súvislosti s pôsobením SBS a údajným vydieraním, pozn. autora). Potom bolo v roku 2005 trestné stíhanie z účasti na tých mafiánskych vraždách, to sa ukončilo v roku 2016 (právoplatným oslobodením spod obžaloby, pozn. autora). Ja som vtedy podal trestné oznámenie na kajúcnika, ktorý v tom prípade vystupoval. V roku 2017 mi bolo vznesené obvinenie za zločineckú skupinu takáčovcov. V roku 2019 mi vzniesli obvinenie za ďalšie trestné činy, ktoré som mal spáchať v súvislosti s touto skupinou. Ale pôvodné stíhanie v súvislosti s údajnými takáčovcami nezačalo v 2019, ale v roku 2017, v tom roku som bol aj zadržaný.

Najvyšší súd vás však prepustil.

Áno, Najvyšší súd má prepustil. Uložil mi nejaké obmedzenia a povinnosti, ktoré som dva roky dodržiaval. Pri prvom výsluchu pred sudcom pre prípravné konanie (sudca, ktorý rozhoduje o vzatí obvineného do väzby, resp. prepustení obvineného zo zadržania, pozn. autora) som argumentoval, že toto nové obvinenie so spisovým číslom 105 malo byť pripojené k pôvodnému obvineniu so spisovým číslom 755, pretože v ňom boli už vyriešené všetky záležitosti v súvislosti s útekovou, kolúznou aj pokračovacou väzbou. Sudca tieto argumenty vôbec nebral do úvahy a tvrdil, že z jeho pohľadu ide o dve samostatné trestné stíhania. Po mesiaci sa však stalo, že vyšetrovateľom NAKA Jánom Čurillom boli tieto dve stíhania, číslo 105 a 755, spojené.

Akcia proti vám sa volala Apači. Tak sa volá aj medializovaná komunikačná skupina vyšetrovateľov NAKA.

V roku 2019 akciu proti 21 ľudom spájaných s údajnou zločineckou skupinou nazvali Apač, nie Apači. Teraz špekulujem, ale jeden z obvinených, teraz pre nich dôležitý kajúcnik, mal prezývku Indián. My sme boli zadržaní 28. októbra 2019 a 30. októbra sme boli postavení pred sudcu pre prípravné konanie (Jána Giertliho, pozn. autora). Komunikačná skupina vznikla 30. alebo 31. októbra 2019 a nazvali ju Apači, čiže je tam zrejmý súvis s nami. Tú komunikáciu som videl, asi 80 percent je tam presne o nás. Trvala až do roku 2021 s tým, že od nejakého septembra alebo októbra 2020 bola už komunikácia v nej obmedzená.

Existujú k tomu aj nahrávky z odpočúvania ich pracoviska. Viem, že sú teraz spochybňované na Ústavnom súde a neviem, ako to dopadne (ide o odpočúvanie kancelárií vyšetrovateľov NAKA, ktorá v roku 2021 realizovala policajná inšpekcia so súhlasom Okresného súdu Bratislava III, pozn. autora). Druhá vec je tá, že komunikáciu Apači vydal policajt Ján Kaľavský, ktorý bol súčasťou tej ich skupiny, podieľal sa na vyšetrovaní a telefón vydal dobrovoľne (J. Kaľavský je bývalý policajt, toho času na úteku v Bosne a Hercegovine, kde požiadal o politický azyl – tvrdí, že vyšetrovatelia NAKA pri trestných stíhaniach porušovali zákon; na Slovensku bol neprávoplatne odsúdený za prijímanie úplatku, zneužívanie právomoci, ohrozovania utajovaných informácií a marenia spravodlivosti, pozn. autora).

Treba však povedať, že autenticita tejto komunikácie v četovacej skupine Apači je spochybňovaná.

Ja som sa k nej nejako dostal, predložil som ju súdu. Žiadal som, aby som k nej bol vypočutý. Súd nezaujímal obsah komunikácie, ale to, odkiaľ ju mám, ako dlho ju mám. Požiadal som preto súd, aby tú komunikáciu stotožnil. Viete, zmanipulovaná... Ak Ján Kaľavský vydal mobilný telefón, tak komunikácia WhatsApp funguje tak, že je naviazaná na telefónne číslo, k tomu telefónnu sa robil znalecký posudok, čiže z neho musí byť zrejmé, kto spolu komunikoval, o čom komunikovali. Nežiadam nič iné, len aby súd vykonal tento dôkaz, aby sme vedeli, či je komunikácia autentická, pretože z nej vyplývajú veľmi závažné podozrenia, ktoré by však mohli svedčiť v môj prospech.

Poďme postupne k vašej otočke pred väznicou v Leopoldove, ktorej nové okolnosti boli medializované ešte v decembri. Vychádzali z nahrávok z odpočúvania vyšetrovateľov NAKA. K ním sa dostaneme neskôr. Prosím, vysvetlite, z akého dôvodu ste boli vo väzbe, ktorej lehota mala podľa zákona skončiť v júli 2021 a prečo ste mali ísť vtedy na slobodu.

Do tej väzby som bol vzatý 30. októbra 2019. Lehota sa počítala od zadržania, čiže od 28.oktobra  2019. Základná lehota väzby je sedem mesiacov, dvakrát bola predĺžená vždy o plných sedem mesiacov, takže som mal lehotu väzby v prípravnom konaní do 28. júla 2021. Prokurátor je povinný 20 dní pred ukončením prípravného konania podať žiadosť o predĺženie lehoty väzby. Podal ju u mňa a spoluobvineného Mariána Gála, čiže si splnil zákonnú povinnosť. Čo spravil následne, však dodnes nechápem. Prokurátor 6. júla 2021 podal obžalobu. Tým pádom podľa Trestného poriadku stratil sudca pre prípravné konanie oprávnenie konať o väzbe, čo vyplýva aj z nahrávok, ku ktorým sa možno dostaneme neskôr. Podľa nahrávok sudcovia, ktorým bola obžaloba elektronickou podateľňou pridelená, si skontrolovali, či sú dodržané všetky lehoty a už toho 6. júla vedeli, že lehota sa skrz to podanie obžaloby nestihla. Odvtedy sme boli v nezákonnej väzbe spolu s Mariánom Gálom a ešte ďalším spoluobvineným, právnikom Jurajom Almášim, ktorý bol v podobnej situácii.

Rozumiem, že stále odkazujete na tie nahrávky a dostaneme sa k nim. Ale skúste si teraz na tie udalosti spomínať tak, ako sa stali v reálnom čase, bez ohľadu na obsah nahrávok. V tom júli 2021 ste ešte o žiadnom odpočúvaní kancelárií vyšetrovateľov nevedeli. Kedy ste sa prvýkrát dozvedeli o tom, že ste nezákonne vo väzbe?

Obžaloba bola podaná 6. júla 2021. Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic si veľmi rýchlo uvedomil, že nastala chyba a v snahe zachrániť toto konanie kolegu Šúreka (Michal Šúrek, prokurátor ÚŠP, ktorý dozoroval a obžaloval kauzu tzv. takáčovcov, pozn. autora) vzal obžalobu späť 8. júla. Mne vtedy sudca Buvala (sudca Špecializovaného trestného súdu Ján Buvala, pozn. autora) napísal, že prípad sa tak vracia do prípravného konania. Podľa môjho chápania situácie, ale upozorňujem, že som laik a veci, ktoré vám rozprávam, vychádzajú z toho, čo som prežil alebo z toho, čo mám odkomunikované s právnikmi, tak sa prípad vrátil do prípravného konania preto, aby toto celé vyriešili.

Predpokladám, že D. Lipšic stiahol obžalobu v snahe, aby sa opätovne vrátilo sudcovi pre prípravné konanie oprávnenie rozhodnúť o včas podanej žiadosti o predlženie lehoty vašej väzby.

Áno, ale je to veľmi sporné. Oni sa tvárili, že to stiahli, nezmenili tam ani čiarku, nebolo nové preštudovanie spisu v novom prípravnom konaní, ktoré podľa zákona malo byť a obžalobu 12. júla podali nanovo. Tým, že ju stiahli, tak sa usilovali tváriť, že tam je nová 7-mesačná lehota väzby v prípravnom konaní, hoci sme neboli postavení pred sudcu, ktorý by rozhodol, či nás do väzby v tom novom prípravnom konaní berie. Z môjho pohľadu však platí, že 6. júla, keď bola pôvodne podaná obžaloba a sudcovia zistili, že lehota je porušená, tak sme mali byť ja, Marián Gál a Juraj Almáši okamžite prepustení na slobodu.

Situácia však bola taká, že vy ste boli v tom čase vo väzbe. Ako sa k vám informácie o týchto udalostiach dostávali?

Mohol som komunikovať prostredníctvom telefónu s obhajcom. Keď prišla obžaloba, tak som mu zavolal a rozprávali sme sa. V podstate sme hneď v tej debate prišli na to, že je síce pekné, že podali obžalobu, ale spravili chybu a sme nezákonne vo väzbe. Netvrdím, že som ten názor mal hneď 6. júla, ale bezprostredne po podaní obžaloby to vyplynulo z debaty s právnikom.

Čo sa dialo ďalej? Opäť si, prosím, skúste spomínať na ten priebeh v reálnom čase, nie na základe informácií, ktoré ste zistili neskôr.

Čakal som, že najneskôr 28. júla ma prepustia na slobodu, pretože vtedy skončila pôvodná lehota väzby.

Skúsim to zhrnúť. Boli ste naďalej vo väzbe, niekedy medzi 6. a 8. júlom 2021 ste sa po porade s obhajcom dozvedeli, že ste tam nezákonne a malo byť dôjsť k vášmu okamžitému prepusteniu. Napriek tomu ste čakali na termín z pôvodnej lehoty väzby, teda do 28. júla. Tušili ste v tom čase, ale naozaj bez vplyvu nahrávok z odpočúvanie, prečo sa to deje? Prečo vás neprepustili hneď 6. júla?

Odpoveď je veľmi jednoduchá. Áno, tušil. Pretože orgány činné v trestnom konaní, možno aj časť sudcov, sa nikdy nezmierili s tým, že s Mariánom Gálom sme boli oslobodení spod obžaloby za tie mafiánske vraždy. Určite NAKA Bratislava sa s tým nikdy nezmierila, pretože v tejto súvislosti zazneli aj nejaké vyhrážky smerom k advokátovi Martinovi Ribárovi, ktorý ma v prípade tých mafiánskych vrážd obhajoval.

Dneska je pán Ribár váš spoluobžalovaný v kauze na Špecializovanom trestnom súde. Treba dodať, že viac než 20 mesiacov bol nezákonne vo väzbe, konštatoval to Ústavný súd. Nahrávky z odpočúvania vyšetrovateľov NAKA vypovedajú o ich zlomyseľnosti vo vzťahu k nemu, pričom dodnes nebolo súdmi vyvrátené podozrenie, ktoré formuloval už Ústavný súd, že M. Ribár je trestne stíhaný v skutočnosti za poskytnutie právnych služieb.

Áno, dnes je spoluobžalovaný. K tomu by som sa inak dodal, že, hneď 28. októbra 2019 o 4:05 hod. ako som bol zadržaný, mi vyšetrovateľka dala zoznam advokátov, ktorých si nemôžem zvoliť ako obhajcov, pretože budú vypočutí ako svedkovia. Bol to v skutočnosti zoznam advokátov, ktorí ma v minulosti zastupovali, ku ktorým som mal dôveru. Keď mi potom odovzdala do rúk uznesenie o vznesení obvinenia, tak som ostal šokovaný, že Martin Ribár je môj spoluobvinený. Dodnes si myslím, že Martin Ribár bol obvinený preto, že ma úspešne zastupoval v tých vraždách. Neskôr som si zvolil dvoch advokátov, jedným z nich bol pán Igor Cibula. Zastupoval aj ďalších spoluobvinených.

Orgánom činným v trestnom konaní sa však zjavne nehodil, tak ma o neho nezákonne pripravili tým, že mal byť v tej trestnej veci vypočutý ako svedok. Vypočutý bol asi tak, že vyšetrovateľ Pavol Ďurka mi poslal na vedomie, že si mám zvoliť nového obhajcu, lebo pán Cibula bude vypočutý – a ďalších šesť mesiacov vypočutý nebol. Protestoval som proti tomu u prokurátora, ale nebolo mi vyhovené a pán Cibula bol nakoniec vypočutý. Potom som zistil, že jeho výsluch nemá absolútne nič spoločné s našim trestným konaním, ale už ma opäť zastupovať nemohol, pretože bol vypočutý ako svedok. Takto sa orgány činné v trestnom konaní zbavujú nepohodlných advokátov.

Ešte 6. júla 2021 ste nemali žiaden dôkaz alebo indíciu, iba tušenie, že vaše ponechanie vo väzbe je dôsledok zlomyseľnosti orgánov činných v trestnom konaní.

Som o tom presvedčený, áno. Počas prípravného konania som podával rôzne návrhy na vykonanie dôkazov v môj prospech. Čo viem, také návrhy podávalo iks spoluobvinených. Nebolo vyhovené ani jednému. V Trestnom poriadku je pritom ustanovenie, aby policajt vykonával dôkazy nielen vo váš neprospech, ale aj vo váš prospech. Dožadoval som sa od dozorového prokurátora, aby prijal opatrenia na nápravu. Ale odpísal, že on tam nič nevidí, je to právomoc vyšetrovateľa.

Zo správania orgánov činných v trestnom konaní mi bol jasný ich postoj ku mne a ich zlomyseľnosť. Ako príklad sa dá uviesť aj väzba. Bol som vzatý do väzby do Prešova. Sťažoval som sa dozorovému prokurátorovi, že som umiestnený v Prešove, hoci trestné stíhanie je vedená na NAKA Bratislava, môj advokát je z Bratislavy, ja bývam v okolí Trnavy, moja rodina je z Trnavy.

Dožadoval som sa, aby som bol premiestnený bližšie, argumentoval som, že umiestnenie v Prešove mi bráni a sťažuje uplatňovanie práva na obhajobu. Ak máte advokáta vzdialeného 400 kilometrov, tak to je celodenná pracovná cesta, operatívne porady nie sú možné. Pritom nie je nič lepšie ako zoči voči sa stretnúť, telefonáty s obhajcami by síce nemali byť nahrávané, ale myslím si o tom svoje. Podľa prokurátora však bolo všetko v poriadku.

(Ide o kritizovanú taktiku vyšetrovania z posledných štyroch rokov, keď boli obvinení umiestňovaní do väzníc výrazne vzdialených od centra ich sociálnych a ekonomických záujmov, hoci to je v rozpore s medzinárodnými odporúčaniami, pozn. autora)

Opäť, dajme bokom nahrávky z odpočúvanie. Začiatkom júla 2021 ste po porade s advokátom zistili, že by ste mali byť okamžite prepustení, ale neboli ste – čakali ste do 28. júla, kedy vám končila pôvodná lehota väzby. Prišiel však 22. júl, kedy sa začala procedúra vášho prepustenia na slobodu, ale len formálne, pretože pred väznicou vás čakala Národná kriminálna agentúra, čo ste v tom čase asi netušili. Verejnosť toto pozná iba z obrázkov – podobne bola otočená Monika Jankovská alebo Alena Zsuzsová. V prípade M. Jankovskej to malo nemalý vplyv na podlomenie jej psychického zdravia. Čo sa deje s človekom, keď po takmer dvoch rokoch idete na slobodu, tá procedúra formálne vo vnútri začne, zbalíte sa a vonku pred bránou vás čaká NAKA, ktorá vás opätovne zadrží?

Ja už som tušil vo vnútri, že ma budú čakať pred väznicou. Viete to vytušiť podľa správania PBS (preventívno-bezpečnostná služba vo väznici, pozn. autora), ľudí, ktorí sú za vás dnu zodpovední – zdržiavajú úkony. Veľmi dlho trvala napríklad moja dôkladné osobná prehliadka, či niečo neprenášam náhodou. Čo samo osebe je také oprávnenie, či vás vôbec takto môžu prehľadávať...

... áno, Európsky súd pre ľudské práva prijal už viaceré sťažnosti proti Slovensku (tu alebo tu), ktoré súvisia s čupením a takzvanou dôkladnou osobou prehliadkou.

Z toho, koľko to celé trvalo, som usudzoval, že tam niekto čaká. Potom som bol privedený k bráne a tam mi príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže povedal, že ešte chvíľku musíme počkať. Tak už som vedel, že pred bránou niekto čaká. Počas výkonu väzby bolo viacero momentov, kedy sa ma oni pokúsili lámať a toto je jeden z najťažších momentov, ktoré musíte ustáť, pretože pred basou vás čaká rodina. Moja rodina ma ani nevidela, pretože polícia zastavila auto tak, že videli iba moje nohy. Dožadovali sa toho, aby ma aspoň uvideli. Áno, toto sú momenty, ktoré vás lámu.

Odpočúvanie kancelárií vyšetrovateľov NAKA okrem iného ukázalo, že oni sami vnímali väzbu v konkrétnych prípadoch ako prostriedok na získanie priznania. „On nepovie nič, jeho treba najprv zavrieť,“ vyjadril sa v súvislosti s iným obvineným vyšetrovateľ Pavol Ďurka (podrobnosti na 47. a 48. strane vládnej brožúry Únos spravodlivosti, pozn. autora). „Je to smutné, že je to tak, že na väzbe sa stavajú veci, ale inú motiváciu... Inak to neurobíš. Bez toho (väzby) to nespravíš,“ zachytili odposluchy ďalšie vyjadrenie. Ako to vníma človek, ktorý bol dnu?

V našom prípade a mnohých ďalších väzba slúžila na zlomenie človeka, jeho doslovné utýranie. Napríklad je veľa sťažností na neskoré doručovanie pošty. Asi iba málo ľudí chápe, prečo je pre obvineného pošta taká dôležitá. V kolúznej väzbe som strávil 21 mesiacov, z toho desať mesiacov mi nebola povolená návšteva, 11 mesiacov mi nebol povolený telefonát, pritom som žiadal o kontakt výlučne so svojou rodinou. Písal som sťažnosti úplne všade, pretože áno, majú takéto oprávnenie, ale sú povinní zvážiť, v akom rozsahu je takéto obmedzenie nevyhnutné a či by napríklad nebolo proporcionálnejšie, aby rodina za mnou prišla do väzby, ale boli by pri tom stretnutí prítomní policajti. Môžem to porovnať s rokom 2005, keď mi vyšetrovateľ bývalého Úradu boja proti organizovanej kriminality (predchodca Národnej kriminálnej agentúry, pozn. autora) umožnil návštevu už po prvom mesiaci väzby a návštevy som mal vtedy celých deväť mesiacov, ktoré som bol vo väzbe a prítomní pri nich boli príslušníci ÚBOK.

Moja dcéra písala detskej ombudsmanke, v tom čase ešte nebola plnoletá – prišla  odpoveď, že ľutuje, ale nemôže s tým nič spraviť. Písal som ombudsmanke Márii Patakyovej, odpovedala mi, že tam vidí porušenie práva na rešpektovanie rodinného života, ale, bohužiaľ, s tým nevie nič urobiť. Celé mesiace ste vo väzbe bez kontaktu s rodinou, jediný kontakt, ktorý máte, sú tie listy. Preto sú tie listy tak podstatné pre obvinených. Rovnako sú však dôležité aj pre orgány činné v trestnom konaní.

Prečo sú podľa vás dôležité pre orgány činné v trestnom konaní?

Pretože je to jediný spôsob kontaktu obvineného s vonkajším svetom, pretože oni tie listy v rámci doručovania kontrolujú a podľa toho, čo v nich píšte, ako píšete, čo zisťujete od rodiny, ako sa v nich staviate k trestnému stíhaniu, tak vedia kto z obvinených je v akom stave a vedia podľa toho zvoliť taktiku. Opäť tomu zodpovedá aj komunikácia vyšetrovateľov v ich skupine Apači, pretože Dunčko (operatívec Branislav Dunčko, pozn. autora) tam píše, že jeden zo spoluobvinených, toho času kajúcnik, sa podľa listu úplne zbláznil a tento list nesmie nikto vidieť. Čiže vedeli, že má psychické problémy, vedel o tom sudca pre prípravné konanie, lebo jeho advokátka predložila lekárske potvrdenie, že trpí úzkostnou poruchou, je liečený a presne toto oni zneužívajú. Tie listy sú pre nich veľmi podstatné. Myslím, že Martin Ribár aj Jaroslav Haščák sa sťažovali, že ich listy sa strácali – a strácali sa aj v mojom prípade, ale už som ani nepodával žiadne podnety.

Niekto spochybňuje to, či vás takto dokážu prinútiť k tomu, aby ste sa priznali, spolupracovali a vypovedali proti iným ľuďom. K tomu môžem povedať asi len toľko, že jednému zo známych kajúcníkov, bol rozvedený, vonku tri malé deti, písala jeho exmanželka (ide o spolupracujúceho obvineného Mateja Zemana, pozn. autora). Myslím, že ten list je založený aj v našom spise. Exmanželka mu písala niečo v tom zmysle, že jeho deti, ktoré vtedy mali tri a päť rokov, nevedeli ešte čítať, si myslia, že zomrel, pretože sa im neozýva. Písala, že oni neveria tomu, že by im nezatelefonoval, ak by bol nažive. On síce písal listy svojej exmanželke, písal jej, že prečítaj im ich, ale to dieťa čítať ešte nevie, oni si mysleli, že mama klame. Takže áno, toto je spôsob, ktorým vás orgány činné v trestnom konaní lámu. Nie je to iba o tom, že väzba je záťaž na vašu psychiku, ale je to záťaž pre celú rodinu.

Napríklad moja dcéra po zásahu Lynx Commanda a potom, čo sa so mnou následne nemohla desať mesiacov stretnúť, mali sme veľmi blízky vzťah, začala takisto trpieť úzkostnou poruchou. Ona tiež písala ombudsmanke, volala vyšetrovateľovi Čurillovi, pýtala sa ho, prečo jej nechce dovoliť návštevu otca, koľko to ešte bude trvať a vyšetrovateľ Čurilla jej povedal, že nech si vyberie iného otca.

Poďme naspäť k vašej otočke pred leopoldovskou väznicou, 22. júla 2021 ste boli prepustený, tušili ste, že vás otočia a tak sa aj stalo – boli ste zadržaný a bolo vám vznesené obvinenie za skutok, ktorý bol právne kvalifikovaný ako poškodzovanie cudzej veci. Ako ste to vnímali? Ako ste vnímali samotné obvinenie, keďže vychádzalo už zo staršej výpovede, o ktorej ste mali vedomosť?

Výpoveď k tomu skutku bola stará 14 mesiacov, asi z mája 2020. Bola tam potom výpoveď ďalšieho spolupracujúceho obvineného, ktorá bola z augusta 2020 a ešte jedna ďalšia. Takto sa reťazia dôkazy. Možno prvý vypovedá priamo proti mne, ale druhý a tretí vypovedajú nepriamo, ale v mojom ponímaní je to stále iba jeden svedok, pretože tí zvyšní dvaja hovoria iba to, že myslím si, že by o tom mohol niečo vedieť. Ihneď som to napadol na súde, keď som bol predvedený pred sudkyňu pre prípravné konanie (Ruženu Sabovú, pozn. autora). Žiadal som preto aj o ochranu pred takýmto správaním orgánov činných v trestnom konaní.

Obvinili a zadržali vás pre štrnásť mesiacov starú výpoveď. Čakali ste, že pre toto obvinenie pôjde návrh na vaše väzobné trestné stíhanie?

Áno, v tom momente, poznajúc správanie orgánov činných v trestnom konaní, som to už čakal. Aj keď som prijal vaše pozvanie, veľmi dlho som rozmýšľal nad týmito súvislosťami, pretože je možné, že aj týmto rozhovorom si vykoledujem ďalšie obvinenie z nejakej šuplíkovej kauzy. Poznám pomstychtivosť týchto ľudí, poznám, ako premýšľajú a čo robia. Zažil som to nielen ja, ale aj iks iných ľudí.

Povedali ste, že obvinenie na základe starej výpovede ste namietali u sudkyne pri prípravné konanie.

Áno, ihneď po zadržaní som namietal, že vyšetrovateľ o tejto výpovedi vie štrnásť mesiacov a je povinný konať bezodkladne. Nebolo na to vôbec reagované.

Čo nasledovalo potom?

V tom čase som bol zadržaný v cele policajného zaistenia (CPZ). Skúsim popísať, aby ste si predstavili, v akom stave sa dostanete pred súd. V CPZ strávite možno dva dni, ja som prišiel do cely, ktorá bola sčasti ovracaná, pretože predtým tam bol spitý vodič. Dožadoval som sa, aby ma umiestnili inde. Povedali, že inde nie je priestor, tak som ich požiadal, aby mi dali aspoň nejaké čistiace prostriedky, aby som si ju vyčistil, pretože tam sa fakt nedalo žiť. Vyhovené mi nebolo.

Najprv ma vypočul vyšetrovateľ ako podozrivého, z toho výsluchu sa vraciate do CPZ a čakáte, či bude alebo nebude návrh na vaše vzatie do väzby. Aj prokuratúra má svoje psychologické postupy a tak návrh na vzatie do väzby prišiel o polnoci. Pre predstavu, v CPZ je stále svetlo, máte tam ventilátor, je tam smrad, ale keď sa vám už podarí zadriemať, tak o polnoci vám podajú návrh na vzatie do väzby a od toho momentu už nezaspíte, pretože sa pripravujete na argumentáciu pred súdom. V tomto stave vás predvedú pred sudcu. Keď ma sudkyňa vypočúvala, žiadal som ju o ochranu. Poukazoval som, že policajt je povinný neodkladne vzniesť obvinene a 14 mesiacov nie je neodkladná doba.

Mimochodom, námietky zaujatosti treba podľa zákona tiež vznášať neodkladne potom, čo ste sa dozvedeli o dôvode vylúčenia sudcu. Neodkladné v tomto kontexte podľa súdov znamená dva alebo tri týždne potom, čo ste sa o tom dôvode dozvedeli. Ak je to dlhšie, tak na námietku neprihliadnu. Ale tu bolo obvinenie vznesené 14 mesiacov potom, čo sa polícia o nejakom skutku dozvedela. Nech si každý urobí názor sám.

V tomto momente sa mi zdá dôležité poznamenať, že tu opisujete vcelku brutálne dopady výkonu väzby na ľudskú psychiku, niektoré vaše popisy môžu prirodzene vzbudzovať nedôveru a to aj vzhľadom vaše dlhoročné vzťahy s justičným systémom. Všetko, čo ste dosiaľ opisujete vo vzťahu ku kvalite výkonu väzby a zadržania, sú však fakty. Vo viacerých sledovaných prípadoch sa obvinení umiestňovali do väzníc vzdialených od ich domova. Kvalitu ciel policajného zaistenia i väzníc dlhodobo kritizujú ombudsmani aj Európsky výbor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (CPT). Európsky súd pre ľudské práva momentálne koná o troch alebo štyroch sťažnostiach, ktoré súvisia s osobnými prehliadkami väzňov alebo kvalitou väzníc, či už ide o malé cely, nedostatok denného svetla, málo zmysluplných aktivít alebo dvory bez horizontálneho výhľadu. Čo sa týka vleklého doručovania listov, myslím, že tento nedostatok uznávajú aj orgány činné v trestnom konaní.

Viete, väčšina ľudí si myslí, že čo sa tí väzobne trestne stíhaní obvinení sťažujú, veď je tam o nich postarané, nemusia nič robiť. To je pravda, ale...

... presne to je niekedy problém, čo vyplýva z odporúčaní výboru CPT a štúdií.

Presne. Ja som v podstate lenivý človek, ale zároveň som veľmi disciplinovaný. Váš najväčší nepriateľ je vo väzbe čas a ešte to, že možno väčšina ľudí nevie žiť sama so sebou. Vo väzbe nemáte čo robiť. Ja som strávil viac než rok osamote, ale chcel som to tak, pretože som sa dokázal nejak nastaviť a nechcete mať na cele spoluväzňa, ktorý to znáša zle a rozbíja vaše nastavenie. Hoci sa na obvineného hľadí ako na nevinného, tak sa skúste zatvoriť do vlastnej kúpeľne, je to osem metrov štvorcových, kde sú dve postele. Maličké okienko na dverách sa v kolúznej väzbe otvorí trikrát za deň, podajú vám cezeň stravu a na hodinu môžete ísť na vychádzku. Mne za celý čas väzby chýbala najviac zelená farba, príroda alebo niečo podobné.

Medzinárodné organizácie kritizujú, že dvory vo väzniciach nemajú horizontálny výhľad, čiže nevidíte do diaľky, len na oblohu.

Áno, sú tam vysoké betónové steny a ešte aj tam hore je to zamrežované, takže ani ten pohľad na oblohu nie je voľný. Ale naozaj najviac mi chýbala príroda, niečo zelené, aby som videl strom, vyšiel si. Veľa ľudí však zle znáša už len to, že musia byť sami so sebou, lebo v tej väzbe nemáte čo iné robiť, iba premýšľať. Celý čas vám ide hlava a toto veľa ľudí doženie k tomu, že sa priznajú aj k niečomu, čo nespravili. V našom prípade aj komunikácie Apači ukazuje, že sami vyšetrovatelia boli prekvapení, že k čomu sa ľudia idú priznať. Bolo im síce vznesené obvinenie, ale myslím si, že tí vyšetrovatelia dobre vedeli, že to nespravili. Aj Čurilla píše, že keď sa títo dvaja konkrétni obvinení ku konkrétnemu skutku priznajú, tak on sa prizná k tomu, že išiel urobiť štátny prevrat na Slovensku.

Vy ste túto otočku z 22. júla 2021 neskôr napadli na Ústavnom súde. V tom čase ešte neboli známe odposluchy kancelárií vyšetrovateľov NAKA a preto o nich ani Ústavný súd nevedel. V tom čase konštatoval (rozhodnutie je dostupné na webe Ústavného súdu pod spisovou značkou IV. ÚS 50/2022), že jemu sa to ako zlomyseľnosť nezdá, že vás po takom dlhom čase obvinili a nešlo o snahu o reťazenie väzby (najmä 26. a 27. bod rozhodnutia Ústavného súdu).

Otočku som napadol už na Najvyššom súde, pretože sudkyňa pre prípravné konanie (Ružena Sabová, pozn. autora)vzhliadla všetky tri dôvody väzby, čiže A, B aj C (pokračovacia, kolúzna a úteková väzba, pozn. autora). Najvyšší súd mi béčkovú väzbu zrušil.

Čo pre laika znamená, že vám zrušili najprísnejšiu kolúznu väzbu, kam sa obvinený berie pre obavu, že by ovplyvňoval vyšetrovanie.

Áno. Ústavný súd konštatoval, že v tom novom obvinení síce nevidí zlomyseľnosť, zamietol mi to, ale všetko vás niekam posúva. Samotný Ústavný súd totiž na okraj konštatoval, že sa mu argumentácia Najvyššieho súdu zdá značne rozporuplná (31. bod uznesenia Ústavného súdu, pozn. autora). Na jednej strane totiž Najvyšší súd konštatoval, že nie sú dané dôvody pre kolúznu väzbu a kritizoval, že môjmu vzatiu do väzby predchádzal neprípustný postup, na druhej stane to však nemalo žiaden vplyv na názor Najvyššieho súdu k útekovej a pokračovacej väzbe. Je pre mňa nepochopiteľné, že Ústavný súd, keď tam toto videl, tak mi ústavnú sťažnosť odmietol. Žiadal som následne o postup podľa paragrafu 363 Trestného poriadku, ale generálny prokurátor návrhu nevyhovel, ale poslal vec ministerstvu spravodlivosti s tým, či tu nie sú dôvody na dovolanie (ide o mimoriadny opravný prostriedok, pozn. autora). Odpísal mi štátny tajomník Ondrej Dostál, že medzičasom som bol prepustený a išiel ešte nad rámec toho a konštatoval, že on tam dôvody väzby vidí tiež.

Teraz pustím nahrávku z odposluchov kancelárií NAKA, predpokladám, že ste ju už počuli. Ide o záznam z rána 7. júla 2021, teda na druhý deň potom, čo ste si aj vy začali uvedomovať, že ste nezákonne vo väzbe. Tento záznam púšťam, pretože rámcuje a potvrdzuje doterajšie vyjadrenia hosťa.

„Vec je tá, že bol podaný návrh na predĺženie lehoty väzby, v rámci toho bola podaná obžaloba a nebolo rozhodnuté o predĺžení väzby a pán Buvala (sudca Špecializovaného trestného súdu Ján Buvala, pozn. autora) s pani Záleskou (sudkyňa Špecializovaného trestného súdu, pozn. autora) sú toho názoru, že oneskorene bola podaná obžaloba, preto prepúšťajú Gála s Vidašičom. Čiže, treba vyrobiť skutok a treba ich ísť zobrať.

A kedy ich budú púšťať?

To nevieme. Teraz, že idú, rieši Kysel (prokurátor špeciálnej prokuratúry Peter Kysel, pozn. autora) s ďalším, to, aby to nebolo to, lebo včera ich chceli normálne príkazom od stola pustiť, ale že chcú to riešiť normálne na pojednávaní, ale pustiť ich pustia, určite. A pozeral som tie veci, ktoré tu máme, je tam tá herňa, na Hálovej, to je síce stará vec, ale však nevadí, inšie nemáme.“

Čo na to hovoríte?

Ťažko sa na to niečo hovorí... Popisuje to presne to, čo som hovoril. Je tam krvopotná snaha orgánov činných v trestnom konaní, aby určitých ľudí vo väzbe udržali a prípadne ich zlomili. Nešlo iba o mňa, ale aj o Mariána Gála a Juraja Almášiho. Akurát môj prípad je najvypuklejší, pretože ma do tej väzby znovu otočili. Oni však hľadali skutky aj na Gála a dokonca z tej ďalšej komunikácie vyplýva to, že Gála čakal pred väznicou v Ilave vyšetrovateľ Ďurka, ale jemu sa skutok asi nepodarilo vyrobiť, čiže nakoniec vzali do väzby iba mňa.

Kedy ste sa prvýkrát dozvedeli o tejto pasáži odposluchov?

Je to pomerne čerstvé. Dozvedel som sa o tom od svojich advokátov, pretože majú k tým nahrávkam legálny prístup. Je to terabajt dát, ale myslím si, že to nie je kompletné, pretože tieto záznamy končia 22. júla.

Áno, povolenia na odpočúvanie boli až do augusta 2021.

Mňa by veľmi zaujímal napríklad 23. júl 2021, keď sa pravdepodobne rozprávali o trestnej veci, v ktorej som bol otočený. Je to však enormný rozsah nahrávok a nemám z nich vypočuté takmer nič. Počúval som iba tie dni, kde som predpokladal, že by sa mohli rozprávať o mne.

(Dostupné nahrávky zachytávajú niekoľko kancelárií v režime 24/7. V prípade kancelárie vyšetrovateľa Jána Čurillu ide o 69 dní záznamov, čo je 1656 hodín nahrávok, ďalšie tisíce hodín pripadajú na ďalšie odpočúvané kancelárie a jedno auto. Ak by sa z toho času vystrihlo aj trinásť hodín pripadajúcich na večer a noc (od 18.00 do 7.00 nasledujúce dňa), počas ktorých sa nahrávalo prevažne ticho, v prípade kancelárie J. Čurillu by išlo o 759 hodín záznamov. Na porovnanie, vystrihaný záznam podobný spisu Gorila je dvadsaťkrát kratší – má 37 hodín.)

Nasledujúca otázka vyznie možno zvláštne, ale aj pre ňu som chcel, aby ste doteraz rozprávali najmä svoje bezprostredné zážitky neovplyvnené touto nahrávkou. Keď počujete tento záznam, cítite nejaké zadosťučinenie, že to, čo ste si mysleli a za čo ste bojovali, je pravda? Či je v takejto situácii ťažko hovoriť o zadosťučinení?

Nie je to zadosťučinenie. Je to dôkaz, ktorý by mohol svedčiť v môj prospech. Problém je, že dôkazy v môj prospech sa celý čas nevykonávajú. Nevykonávali sa počas prípravného konania, nevykonávali a nevykonávajú sa ani teraz pred súdom.

Potom, čo Ústavný súd odmietol vašu sťažnosť v súvislosti s otočkou pred väznicou 22. júla 2021, obrátili ste sa so sťažnosťou na Európsky súd pre ľudské práva. Vaša sťažnosť zatiaľ nebola notifikovaná vláde, čiže nevieme, či sa ňou súd bude meritórne zaoberať. Budete však predkladať alebo ste už predložili nahrávky z odpočúvania Európskemu súdu pre ľudské práva?

Áno, doložil som nahrávky Európskemu súdu pre ľudské práva, pretože to dokresľuje tú situáciu, o ktorej hovorím. Takisto som ich predložil na Špecializovaný trestný súd, najprv iba prepisy, teraz aj zvuk spolu s námietkou proti sudcovi Buvalovi a sudkyni Záleskej, ktorí sú v nich zmieňovaní (sudcovia J. Buvala a P. Záleská sú členmi senátu, ktorý súdi kauzu údajnej mafiánskej skupiny tzv. takáčovcov, pozn. autora). Viem, že sú argumenty, že o vás sa môže baviť ktokoľvek o čomkoľvek, ale viete, tu je jednoznačný súvis s listinným dôkazmi, pretože nahrávka je zo 7. júla, ale oni sa tam rozprávajú o udalostiach zo 6. júla 2021, ktoré sú podložené. Napríklad medzi nahrávkami je aj komunikácia medzi vyšetrovateľom Ďurkom a vyšetrovateľkou Katarínou Krajčovičovou.

Áno, rozprávajú sa tam o účele väzby z ich perspektívy. P. Ďurka kolegyni vysvetľuje, že bez väzby nezíska žiadne priznanie.

Presne tak. Myslím, že vo vašom rozhovore pán prokurátor Matúš Harkabus povedal, že to sú iba predstavy nejakých vyšetrovateľov.

Áno, že to sú iba reči a okresní vyšetrovatelia vedú ešte horšie reči.

To by však bola pravda iba v prípade, že by tá nahrávka neobsahovala priamo mená ľudí, ktorých tam Ďurka spomína, že títo dvaja by sa nikdy nepriznali, nikdy by nespolupracovali, ak by neboli vo väzbe. Oni tam hovoria o konkrétnych veciach, ktoré nie sú iba rečami, ale skutočne sa stali.

Keď som v decembri publikoval článok o vašej otočke na základe prepisov odposluchov, ktoré zverejnila novinárka Júlia Mikolášiková, prišla mi menšia vlna hejtu. Ľudia mi písali, že vlastne je úplne jedno, že ste boli nezákonne vo väzbe, pretože ste boli súdený a oslobodený spod obžaloby za vraždy, teraz ste súdený za účasť v údajnej mafiánskej skupine, tak je vlastne dobre, že ste tam boli o pár dní dlhšie a príslušníci NAKA sú tí dobrí, pretože sa vás v tom väzení snažili za každú cenu udržať, pretože ste nebezpeční. Teraz nehovorím svoj názor, snažím sa zhrnúť reakcie, ktoré mi prišli. Predpokladám, že s podobnými názormi sa stretávate dlho. Ako to máte v sebe vysporiadané?

Stretávam sa s nimi často. Vždy to človeka zamrzí, že verejnosť má na vás tento pohľad. Ale beriem to tak, že sú to ľudia, ktorí si utvorili názor iba na základe toho, čo o mne publikovali médiá. Potom je tu skupina ľudí, ktorí sú moji priatelia, ktorí vedia, aký som a títo ľudia sú stále so mnou. Moja rodina je stále so mnou. Beriem to preto tak, že tí ľudia, ktorí sú pre mňa podstatní, sú so mnou. Samozrejme, tieto názory vám sťažujú život, sťažujú vám podnikanie. Sťažujú život mojej rodine. Môj syn má rovnaké meno. Keď sa uchádzal o prácu, bol o neho najprv veľký záujem a zrazu to išlo do stratena. Ovplyvňuje to život aj mojej rodiny a to ma mrzí najviac.

Keď sa rozprávam s väzobne trestne stíhanými osobami, často hovoria, že dostali ponuku na spoluprácu, ale nikdy to nebolo nahlas, vždy to boli iba narážky. Dostali ste aj vy ponuku, aby ste spolupracovali a môžete ísť na slobodu?

V mojom prípade bola vyslovené nahlas a priamo. Myslím, že to bolo v auguste 2020. Prišli za mnou do väznice operatívci Branislav Dunčko a Róbert Magula. Magula chodil na základnú školu ako ja, bývam vo vedľajšej dedine, takže on bol ten familiárny, dobrý policajt. Dunčko bol v pozícii toho zlého. Presne takto to funguje. Povedal mi, Paťo, vieš, že je to pre teba zlé, máš istých 23 rokov, ale vyšetrovatelia ti ponúkajú trinásť, ak budeš spolupracovať a usvedčovať nejaké ďalšie osoby. Alebo sa dohodneme s prokurátorom a tam je možné ísť až na nulu. To je faktická imunita, ktorú nám vyčíta Európsky súd pre ľudské práva, pretože toto oprávnenie prokurátora úplne obchádza súdnu kontrolu. Vypočul som si to a potom si vzal slovo Dunčko. Ten povedal, že ich nezaujímajú staré veci a takáčovci, ale chcú, aby som vypovedal proti policajtom, prokurátorom a sudcom. Na to som povedal, že k tomu nemám čo povedať. Reakcia z ich strany bola taká, že nechceš? V poriadku, bude vznesené nové obvinenie za vydieranie. Vcelku absurdná situácia, pretože to vydieranie sa mala udiať v deň prejednávania našej väzby, v kobkách, kde bolo iks kukláčov. Ja som dosť výbušná povaha a aj vtedy som na nich vybuchol, pretože som to vnímal ako vydieranie. Tým sa naše stretnutie skončilo.

O tomto stretnutí existujú záznamy, pretože hneď ako ma viedli naspäť do cely, pýtal som sa príslušníkov ZVJS, či je toto stretnutie zaznamenané a odpovedali áno. Áno, je to teraz slovo takzvaného mafiána proti slovu dvoch čestných policajtov o obsahu stretnutia, ale to, že sa uskutočnilo, je nespochybniteľné. Hneď ako to bolo možné volal som obhajcovi a celé som mu to opísal. Žiadal som, aby tieto záznamy boli vykonané ako dôkaz v našej trestnej veci, doteraz vykonané neboli.

To, čo opisujete, policajti nazývajú operatívnym vyťažovaním. Ani odborná verejnosť však nie je zajedno, či je to takto v poriadku. Medzi sudcami existujú dva tábory. Jedna skupina hovorí, že je úplne v poriadku, ak policajti bez prítomnosti obhajcu navštevujú obvinených vo väzbe a vedú s nimi takéto debaty. Druhá oponuje, že v poriadku je iba samotná podstata, teda debaty, ale musia sa realizovať pod prísnymi pravidlami tak, aby bolo možné spätne dohľadať kto, kedy, prečo s kým sa stretol a čo bolo obsahom takého stretnutia a to pre prípad, že niekto vznesie námietku, že bol tlačený do spolupráce. Nie ste právnik, ale zažili ste to na vlastnej koži. Ku ktorému z týchto dvoch názorov sa prikláňate?

Rozumiem týmto argumentom. Je to však sporné, pretože nikdy sa nezapisuje to, čo s vami operatíva robí. Ja som dostal takúto ponuku a rozumel by som tomu, ak by smerovala k môjmu prípadu, dajme tomu, aby som usvedčoval Ľubomíra Kudličku, lebo ten je v údajnej hierarchii na najvyššom poschodí. Ale oni prišli s tým, že ich takáčovci vôbec nezaujímajú a chcú odo mňa policajtov, prokurátorov a sudcov. Vôbec som vtedy netušil, k čomu smerovali. Teraz si to, samozrejme, spájam s tým, že v októbri 2020 obvinili špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika. K nemu vypovedal jeden z mojich spoluobvinených v tom istom čase, keď prišli operatívci aj za mnou a chceli odo mňa výpovede proti policajtom, prokurátorom a sudcom.

Aký je vzťah medzi vašou trestnou vecou údajnej zločineckej skupiny takzvaných takáčovcov a trestnou vecou medzičasom právoplatne odsúdeného bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika?

Vidím tam veľkú spojitosť, pretože pán Kováčik bol na prvom stupni odsúdený za činnosť v prospech tejto údajnej skupiny.

Áno, ale Najvyšší súd ho v tejto časti spod obžaloby oslobodil.

Sudkyňa Záleská ho však na prvom stupni za činnosť v prospech tejto údajnej skupiny odsúdila. Realizovalo sa tam riadne dokazovanie a sudkyňa vyslovila názor, že tu táto skupina existuje a pán Kováčik bol činný v jej prospech. Najvyšší súd to síce mierne korigoval, ale tiež v rozhodnutí konštatoval, že táto skupina existovala, akurát treba doladiť jej personálne obsadenie. Ibaže potom načo je hlavné pojednávanie v našej trestnej veci? Pretože práve na ňom sa má dokazovať, či taká skupina existovala. Dokonca aj sudca Buvala povedal, keď chcel jeden zo spoluobžalovaných učiniť vyhlásenie o vine, že vo vzťahu k zločineckej skupine také vyhlásenie neprijíma, pretože práve na tomto pojednávaní sa bude dokazovať, či taká skupina existovala alebo neexistovala.

Musím na rovinu čitateľom priznať, že o skutkoch, ktoré sú vo vašej trestnej veci obžalované na Špecializovanom trestnom súde viem málo, takže z väčšej časti mám informácie iba z iných médiá. Na druhej strane, dva alebo trikrát som bol na vašom hlavnom pojednávaní, pretože som podával ústavné sťažnosti proti zákazu minúty po minúte, ktorý v takomto rozsahu asi prvýkrát definoval práve predseda senátu sudca J. Buvala. Iba zhodou okolností som tam prišiel v pojednávací deň, keď vypovedal spolupracujúci obvinený Pavol Kmeťo. Naozaj neviem nič o merite veci, ale aj bez toho môžem konštatovať, že tento svedok na mňa nezapôsobil svojou vierohodnosťou – vypovedal v tom zmysle, že najprv vás všetkých na NAKA usvedčoval, potom priznal, že išiel na Úrad inšpekčnej služby a začal spolupracovať s nimi a tvrdiť, že k výpovediam proti vám bol nútený. Potom vysvetlil, že to všetko robil pod tlakom „pánov takáčovcov“ a v skutočnosti teda trvá na usvedčujúcich výpovediach. Potom mu otázky kládol obžalovaný advokát Martin Ribár a pýtal sa ho, či to teda znamená, že krivo vypovedal na policajnej inšpekcii pod prísahou. P. Kmeťo reagoval, že áno, po zákonom poučení som vedome a zámerne vypovedal nepravdu. Nechápal som čoho som to práve svedkom. Nechcem tohto kajúcnika uraziť, ale ak niekto povie tieto tri veci naraz, tak sám spochybňuje svoju vierohodnosť – pretože sa priznáva, že zámerne a vedome klamal po zákonnom poučení, kde máme potom záruku, že neklamal aj v tom momente, keď sa pokúšal vás obžalovaných usvedčovať. Ako to vnímate vy?

On opisuje naše stretnutia vo svojom trestnom oznámení ako priateľské, že som bol k nemu milý. Aj v komunikácii Apačisa na tom vyšetrovatelia zabávajú, že mi vzniesli obvinenie za vydieranie Kmeťa, hoci on sám vypovedal, že som bol na neho milý. Pavol Kmeťo ma kontaktoval prostredníctvom môjho vtedajšieho obhajcu Martina Ribára s tým, že chcel nejakú prácu, pretože bol v zúfalej životnej situácii. Stretol som sa s ním, ale hneď som si všimol, že s ním nie je niečo v poriadku. Buď trpel psychickým ochorením alebo užíval drogy. Preto som od začiatku vedel, že s jeho výpoveďami to nebude v poriadku a od samého začiatku som žiadal, aby bol na neho správaný znalecký posudok z odboru psychiatrie. Doteraz ho orgány činné v trestnom konaní ani súd vyhotoviť nenechali.

Áno, o ten posudok ste žiadali aj na tom pojednávaní, kde som bol.

Áno, žiadam oň opakovane. On už v prípravnom konaní vypovedal asi štrnásťkrát a žiadna jeho výpoveď nebola rovnaká, stále niečo modifikuje, prichádza s novými vecami.

Ale práve k tomuto smerujem. Vy ste na základe jeho výpovede boli vo väzbe. Na hlavnom pojednávaní sa však tento svedok správa takto. Nerozumiem tomu. Ako sa s tým vysporiadali sudcovia pre prípravné konanie vysporiadali, s ktorými ste došli do kontaktu počas väzby?

Vrátim sa k tomu, čo som vám už povedal. Navrhoval som a navrhujem vykonať dôkazy v môj prospech, dosiaľ nebol vykonaný ani jeden. Sudcovia sa tvária, že vykonávajú nejaké dôkazy, pretože som navrhoval vypočuť nejakých svedkov, ale to nie sú moji svedkovia – tí svedkovia boli navrhnutí ešte v prípravnom konaní. Svedkovia, ktorých navrhujem, vypočúvaní nie sú, čo vo mne vzbudzuje podozrenie, že neboli vypočutí asi preto, lebo nezapadali do konceptu orgánom činným v trestnom konaní. Aj z komunikácie Apači vyplýva, že vyšetrovatelia vedeli, ktorých svedkov nemajú vypočúvať. Mne sa zdá, že Špecializovaný trestný súd v tomto prípade chráni kajúcnikov.

Predseda senátu (sudca J. Buvala, pozn. autora) na začiatku tohto prípadu povedal, že za prípravným konaním sa robí čiara. Ja s tým nesúhlasím. Na súde platí zásada ústnosti a bezprostrednosti. Nemôžem súhlasiť s tým, že nebudeme riešiť prípravné konanie, pretože tie manipulácie sa diali práve v prípravnom konaní. Preto sa na súde kajúcníkov pýtam otázky na podmienky výkonu ich väzby, kto ich navštevoval a podobne. Súd však týmto otázkam bráni a tento postoj vnímam ako sporný.

Teraz si dovolím prestrih na vašu predchádzajúcu trestnú vec. V roku 2016 vás Krajský súd v Bratislave právoplatne oslobodil spod obžaloby za údajnú účasť na dvoch mafiánskych vraždách zo začiatku nultých rokov 21. storočia. Obžaloba bola postavená na výpovedi spolupracujúceho svedka Antona Cvešpera. Bola tu sudkyňa Marcela Kosová, ktorá bola členkou odvolacieho senátu, ktorý potvrdil oslobodzujúci rozsudok. Pred ňou som použil pojem brutálne, pretože skutočne ma prekvapila miera kritického odstupu senátu krajského súdu pri hodnotení dôkazov. Obžaloba sa napríklad snažila potvrdiť vaše údajné kriminálne kontakty so spolupracujúcim svedkom aj tým, že ste mali v mobiloch na seba uložené kontakty. Senát reagoval, že to nedokazuje, že ste boli v kontakte v súvislosti s kriminálnou činnosťou. Senát tiež uveril svedeckým výpovediam vašej rodiny, pretože korešpondovali s inými objektívnymi dôkazmi. Pritom verejná mienka je nastavená tak, že príbuzným sa automaticky neverí. Predpokladám, že ak by ste teraz nechali predvolať na Špecializovaný trestný súd ako svedkyňu svoju manželku, tak senát a ani verejná mienka jej neuverí. Ak to mám zjednodušiť, ste dlhoročným klientom justičného systému, skúste porovnať z vašej perspektívy prístup Okresného súdu Bratislava I a Krajského súdu v Bratislave s prístupom Špecializovaného trestného súdu pri hodnotení dôkazov a vedení dokazovania.

Išiel by som ešte ďalej, pretože aj pri vyšetrovaní vrážd sa stalo, že korunného svedka posadili vyšetrovateľ ÚBOK do kancelárie s ďalšími obvinenými, aby si zladili výpovede. Tento štýl vyšetrovanie je dlhodobý, možno niekedy to boli skôr výnimky, ale od určitého času akoby sa stal štandardom, že vyšetrovanie sa nevykonáva vyšetrovaním, ale kajúcnikmi. V tomto prípade navyše bol korunný svedok švagrom v tom čase vysokopostaveného príslušníka ÚBOK, čiže možno práve preto sa dostal k dohode, ku ktorej by sa ani v tom čase normálne nedostal.

Rozdiel bol už v prípravnom konaní. Vtedy boli už v prípravnom konaní vykonané nejaké dôkazy v môj prospech, teraz neboli vykonané žiadne. Vtedy bol urobený znalecké posudky k vierohodnosti mňa a korunného svedka, mne vyšiel dobre, jemu zle (išlo o jeden z podstatných dôkazov, o ktoré okresný a krajský súd opreli oslobodenie P. Vidašiča spod obžaloby, pozn. autora).

Ja teraz od Špecializovaného trestného súdu nechcem nič iné, len to isté. Ak existujú pochybnosti o vierohodnosti svedka P. Kmeťa a ďalších dvoch alebo troch, tak urobme znalecký posudok. Okresný súd si v prípade tých vrážd dal tú námahu, aby vykonal dôkazy v môj neprospech, v môj prospech a krajský súd si dal tú námahu, že tie dôkazy dôkladne preskúmal a zhodnotil.

Svedectvo rodinných príslušníkov vnímate ako?

Svedectvo mojej manželky bolo v konaní na okresnom a krajskom súde podložené ešte aj ďalšími dôkazmi. K svedectvám rodinných príslušníkov sa pristupuje tak, že majú slabšiu dôkaznú hodnotu, ale teraz akoby sme sa dostali do stavu, že sa im medzi určitými orgánmi presadzovania práva nepripisuje vôbec žiadna hodnota. Aj tie telefónne čísla. Ja som nikdy netajil, že mám na toho korunného svedka uložené číslo, veď bol mojim inštruktorom potápania. Tam boli dôkazy, ktoré som ani ja nespochybňoval.

Európsky súd pre ľudské práva v prípade Erik Adamčo proti Slovenskej republike povedal, že dôkazy o nesporných skutočnostiach nezvyšujú vierohodnosť spolupracujúcich svedkov. V tom prípade išlo o to, že bol znalecký posudok k tomu, že mali mŕtvolu. Ale taký dôkaz nemá žiadnu výpovednú hodnotu k tomu, či je vrahom osoba X, Y alebo Z. Zdá sa mi, že aj v ekonomických kauzách sa deje to, že sa zoberú zápisnice o verejnom obstarávaní, zmluvy, faktúry, čo sú vlastne nesporné skutočnosti, ktoré častokrát ani obžalovaní nespochybňujú a dá sa k nim výpoveď spolupracujúceho svedka, ktorý povie, no ale za túto zákazku som dal úplatok a prokuratúra povie sa, že ten objektívny dôkaz o nespornej skutočnosti zvyšuje jeho vierohodnosť.

V mojom ponímaní tak tak nie je, pretože ten dôkaz potvrdzuje iba to, že bol nejaký vzťah alebo že prišlo k nejakému konaniu. Čo ani ja nespochybňujem, vo svojich veciach spochybňujem svoju účasť na skutkoch. Všetky dôkazy sú pritom len tvrdenia proti tvrdeniu. Niekto tvrdí, že som niečo urobil a ja tvrdím, že som to neurobil. Ak by v mojom prípade existovali nejaké odposluchy ako je to v prípade vyšetrovateľov, bol by som rád, pretože by dokazovali, že moja verzia je pravdivá.

Lenže tu je problém, že kajúcnici sa začali dávať na piedestál. Povie sa, že prečo by mal kajúcnik klamať, veď tým usvedčuje aj sám seba. Ale už sa nepovie, že napríklad v našom konaní sú tri skupiny kajúcnikov. Sú tam kajúcnici, ktorí majú dohodu s prokurátorom, kde je im dočasne odložené vznesenie obvinenia. Potom sú tam kajúcnici, ktorí majú podmienečne zastavené trestné stíhanie, čiže získali úplnú beztrestnosť, čo ESĽP spochybňuje. Potom sú tu takí, ktorí dostali nejaký trest, ale výrazne znížený. Prešlo to síce súdnou kontrolou, ale za normálnych zákonných okolností by nemohli dostať nízky trest – napríklad konkrétny svedok bol stíhaný za ten istý skutok ako ja, trestná sadzba 20 až 25 rokov alebo doživotie. Keď začal spolupracovať, skutok mu prekvalifikovali a dostal trest 40 mesiacov, ktoré už mal odsedené, pretože bol vo väzbe. Kajúcnik, ktorému hrozí 20 až 25 rokov alebo doživotie má dôvod klamať, pretože za krivú výpoveď dostane koľko? Dva alebo tri roky? Krivou výpoveďou si však vyrieši svoju vec.

Časť spoločnosti vníma boj za spravodlivosť aj tak, že je jedno, akými prostriedkami sa spravodlivosť nastolí, veď určite si kajúcnici nevymýšľajú úplne všetko a niečo je pravda. Zjednodušene povedané, cieľ je dôležitý, nie cesta, ktorou sa k nemu dopracujeme. Aký je váš názor?

Odporúčam všetkým vrátane orgánov činných v trestnom konaní pozrieť si film Rytieri spravodlivosti. Je o zlej interpretácii faktov a o tom, kam človeka dovedie to, že uverí tomu, že on jediný je spravodlivý a povinný očistiť spoločnosť. Nie je jedno, akými prostriedkami sa prepracujeme k výsledkom, z bezprávia nemôže vzniknúť právo.

V roku 2021 bola obžaloba v kauze údajnej mafiánskej skupine takzvaných takáčovcov medializovaná s prívlastkami, že ide o jeden z najväčších a najrozsiahlejších trestných prípadov v histórii. Po vyše troch rokoch dokazovania stále nie je konanie na súde prvého stupňa ukončené. Teraz odišiel jeden člen senátu Špecializovaného trestného súdu, ktorý prejednáva túto obžalobu. Podľa Trestného poriadku to znamená, že obžalovaní sa majú vyjadriť, či súhlasia s prečítaním už vykonaných dôkazov alebo sa bude dokazovanie realizovať v podstate nanovo. Ako ste sa rozhodli?

Z osemnástich obžalovaných iba jeden súhlasil so zmenou sudcu v senáte, ostatní nesúhlasili. Nepôjde to úplne odznova, ale áno, tí podstatní svedkovia by mali byť vypočutí opätovne. Svoj názor, či mám prístup k spravodlivému súdu, som vyjadril v námietkach a žiadostiach, aby bol tento prípad odobratý tomuto senátu. Ak majú sudcovia (J. Buvala a P. Záleská, pozn. autora) informáciu, že od 6. júla 2021 som nezákonne vo väzbe, ale je tam nejaká komunikácia a prepustia má až 22. júla; ak je tam rozsudok (P. Záleskej, pozn. autora), ktorý prejudikuje, že zločinecká skupina takáčovci existuje, tak si myslím, že to štandardy spravodlivosti nespĺňa. Navyše judikatúra Ústavného súdu a ESĽP sa postupom času spresňuje, rovnako sa objavujú nové a nové dôkazy.

Z môjho pohľadu ma súdia dvaja sudcovia, ktorí sú zaujatí a tretí člen senátu nie je môj zákonný sudca, pretože nebol členom senátu 6. júla 2021, keď bola podaná obžaloba (Ústavný súd už prijal na ďalšie konanie sťažnosť P. Vidašiča v súvislosti s nezákonne zloženým senátom, ktorý súdi kauzu mafiánskej skupiny tzv. takáčovci, ide o prípad II. ÚS 4/2024, pozn. autora). Z môjho pohľadu sa nevykonávajú dôkazy v môj prospech, ktoré som navrhol a ktoré sú podstatné, nejde iba o svedectvá, ale aj o listinné dôkazy a nahrávky; z môjho pohľadu sú kajúcnici chránení pred obhajobou.

Možno som naivný, ale predstavujem si, že Špecializovaný trestný súd bude konať tak, ako konal Okresný súd Bratislava I a Krajský sú v Bratislave (v prípade obžaloby za údajnú účasť na mafiánskych vraždách, pozn. autora), že sme si s prokurátorom rovní s argumentami. Ak by sme boli normálne fungujúci právny štát, tak teraz sedím na súde so založenými rukami a čakám, či prokurátor dokáže uniesť dôkazné bremeno.

V marci nadobudne účinnosť novela Trestného poriadku, ktorá zvyšuje transparentnosť spolupráce orgánov činných v trestnom konaní so spolupracujúcimi svedkami, respektíve obvinenými, ktorí sa priznávajú a usvedčujú iných. Aj vo vašom prípade bude musieť prokuratúra zostaviť detailný zoznam benefitov, ktoré dostali. Očakávate, že to môže prelomiť ľady vo vašom konaní?

Neviem, či a ako sa prelomia v samotnom senáte, ale aspoň my sa dostaneme k tomu, čo dostali kajúcnici za svoje svedectvá. Náš prípad je založený hlavne na ich svedectvách. Nejde iba o tie priame benefity. Podľa novely bude musieť prokuratúra uviesť aj opomenutia a to tiež bude zaujímavé. Napríklad v našom prípade polícia v súvislosti s kajúcnikmi opomenula stíhať objednávku nájomnej vraždy a drogový trestný čin v súvislosti s desiatimi kilami kokaínu. Myslím si, že advokáti si postrážia tieto veci a súd bude oboznámený aj s opomenutiami, ktoré sú ďalším výrazným benefitom pre kajúcnikov. Sľubujem si od toho, že proces by možno mohol byť o čosi spravodlivejší.

Prepis videopodcastu bol krátený a niektoré pasáže, resp. hovorové formulácie boli vynechané, zmenené a/alebo doplnené tak, aby bolo možné rozhovor plynulo a zmysluplne čítať. Nemalo to vplyv na zmysel otázok a odpovedí. Patrik Vidašič prepis rozhovoru autorizoval.