Ovplyvnenie vývoja káuz? Kľúčové budú systémové zmeny, nie personálne

„Bez názvu“ – týždenný newsletter Adama Valčeka

Smer, Hlas a SNS sa dohodli, že medzi priority ich vlády patrí aj „reforma trestného systému a mechanizmu ochrany ľudských práv“. Samozrejme, súvisí to najmä s protikorupčnými trestnými stíhaniami, ktoré začali po roku 2020 – obvinení sú aj bývalí verejní funkcionári a vplyvní podnikatelia z éry predchádzajúcich vlád Smeru. 

Treba preto čakať náročný verejný diskurz o zmenách v trestnom systéme, pretože bude skĺzavať k plytkej argumentácii, že ide čisto o pomoc konkrétnym obvineným. Posledné tri roky protikorupčných trestných stíhaní pritom ukázali aj reálne medzery v ich pravidlách.

Veronika Prušová z Denníka N v tomto článku vysvetľuje, že vláda R. Fica môže ovplyvniť súdne konania iba postupnými personálnymi zmenami v justícii.

K personálnym zmenám určite dôjde, ale tipujem, že ešte s väčším nasadením sa vláda zameria na systémové zmeny. Práve tie totiž budú mať okamžitý vplyv aj na už prebiehajúce trestné konania a riadiť sa nimi musia aj sudcovia a prokurátori, ktorí s nimi nebudú súhlasiť. 

Pre Smer, Hlas a SNS majú systémové zmeny aj ďalší benefit, súvisí najmä s medzinárodnou reputáciou. Ak minister spravodlivosti napríklad odvolá predsedu Špecializovaného trestného súdu, bude náročné ustáť postoj, že to nie je revanš. Ale ak Trestný poriadok zmenia tak, že sa napríklad pravidlá spolupráce s obvinenými priblížia západoeurópskym krajinám, pre Európsku komisiu bude náročné k tomu sformulovať vecné výhrady.

V tomto newslettri chcem na pár zmenách ilustrovať, čo všetko sa môže zmeniť, prečo, aký to bude mať vplyv na stíhania a či na to treba personálnu zmenu alebo stačí iba schváliť zákon.

Všetky spomínané zmeny sú iba odhadmi, o pripravovanej „reforme trestného systému“ zatiaľ nie sú oficiálne ani neoficiálne známe žiadne podrobnosti.

Legalizácia príjmov z trestnej činnosti

Dlho platilo, že typickým príkladom legalizácie príjmov z trestnej činnosti je fingovaná výhra v kasíne – kriminálnik sa dohodne s majiteľom kasína, že mu odovzdá 100-tisíc eur zhromaždených v hotovosti z úplatkov a následne „legálne“ vyhrá v kartách 85-tisíc eur, 15-percentný rozdiel si nechá prevádzkar ako poplatok za „vypratie“ prostriedkov. Pointou bolo práve zatajenie existencie príjmu z trestnej činnosti a zakrytie pôvodu výhry – kriminálnik jednoducho tvrdil, že prostriedky vyhral čestne v kartách a nepochádzajú z úplatkov.