Obhajca M. Mandzák: V kauze Mýtnik policajti tajne chystali korunného svedka na výsluch

Advokát MICHAL MANDZÁK zastupuje obvinených a obžalovaných vo viacerých sledovaných kauzách. Niekoľko úspechov zaznamenal na Európskom súde pre ľudské práva, kde majú aj teraz jeho klienti prijaté sťažnosti na ďalšie konanie.

Napríklad prípad Mucha proti Slovenskej republike výrazne ovplyvnil podobu trestnej justície – sudcovia, ktorí ľahkovážne sformulujú rozsudok o schválení dohody o vine a treste, nesmú rozhodovať o spoluobvinených, ktorí sa k trestnej činnosti nepriznávajú.

Práve to bol dôvod, pre ktorý pred niekoľkými dňami päťčlenný dovolací senát Najvyššieho súdu zrušil doživotný trest pre Róberta Lališa, údajného bossa mafiánskej skupiny sýkorovcov.

Už pred siedmimi rokmi ten istý názor prezentoval senát vtedajšieho sudcu Najvyššieho súdu Štefana Harabina, ale väčšina stakeholderov ho spochybňovala. „Absurdné,“ reagoval vtedajší advokát Daniel Lipšic na premisu, že sudcovia, ktorí schvaľovali dohody o vine a treste by nemali dostatok nestrannosti súdiť nepriznávajúcich sa spoluobvinených. Dnes je z toho štandard. Ale trestné stíhanie sýkorovcov zbytočne stratilo sedem rokov.

„Na Slovensku sme v určitých prípadoch, v záujme akéhosi vyššieho princípu mravného, v záujme potrestania páchateľa za akúkoľvek cenu, problematické otázky zametali pod koberec. V záujme toho, aby pán Lališ alebo iní médiami označovaní kriminálnici boli potrestaní, sa spravodlivosť krivila. Sudcovia sa tomu podriaďovali len preto, aby neboli perzekvovaní za to, že si dovolili povedať, že aj údajný zločinec má právo na spravodlivý proces a musia byť zachované elementárne princípy,“ tvrdí M. Mandzák.

Teraz patrí k jeho najsledovanejším kauzám Mýtnik. Prípad, v ktorom stojí pred súdom podnikateľ Jozef Brhel st.,V ére predchádzajúcich vlád Smeru mu bol pripisovaný veľký vplyv. Prokuratúra ho viní, že vtedy vraj skryto profitoval z dodávok údajne predražených analytických a kontrolných systémov finančnou správou. Vraj došlo k škode za viac než 45 miliónov eur, hoci ani obžaloba nepopiera, že štátu tieto systémy priniesli násobne vyššie dodatočné rozpočtové príjmy. Špecializovaný trestný súd v priebehu dvoch rokov pojednával tento prípad už takmer tridsať dní.

Obhajobe sa vo februári tento rok podarilo dokázať, že znalecký posudok obžaloby z roku 2021 nesedí. Znalec totiž súdu predložil cenník, z ktorých vraj vychádzal, tie sú však z roku 2023. Polícia preto už začala trestné stíhanie pre marenie spravodlivosti a podozrenie z nepravdivého znaleckého posudku. „Očakávam, že prokuratúra sa zariadi s ohľadom na to, že sme preukázali sfalšovanie cenníkov. Očakávam, že sa vysporiada s právnou kvalifikáciou skutku, ktorý teraz kvalifikuje ako porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku. Ak bude trvať na tomto nezákonnom a sfalšovanom dôkaze, môže to podľa mňa nadobudnúť až trestnoprávny rozmer,“ tvrdí obhajca.

V rozhovore viackrát opakuje, že kauzu Mýtnik vníma ako politický proces, v ktorom boli dopredu označení vinníci a tomu sa podriadilo dokazovanie. Rovnako vníma aj kauzu Kaifáš, v ktorej bol protiprávne vzatý do väzby jeho kolega advokát Mareka Para. „Cítil som to tak, že sa vytvorila určitá skupina ľudí, ktorá v záujme domnelej spravodlivosti chcela stíhať oligarchov, vysokopostavených funkcionárov či politikov za každú cenu, hoci k tomu neboli dostatočné dôkazy.“

Vôbec prvýkrát hovorí o podozrení, že vyšetrovateľka kauzy Mýtnik Monika Barčáková klamala vo februárovej výpovedi pred súdom, pretože podľa obhajcu zamlčala neoficiálne kontakty s korunným svedkom prípadu – bývalým prezidentom finančnej správy Františkom Imreczem. Dokazujú to záznamy z odpočúvania kancelárií vyšetrovateľov NAKA a správy o eskortách F. Imreczeho z väzby. „Tu bola spolupracujúca osoba vytiahnutá z väznice a my nevieme, čo sa s ňou dialo,“ tvrdí M. Mandzák a vyslovuje podozrenie, že vyšetrovateľka tento čas využila, aby F. Imreczeho pripravila na oficiálny výsluch v kauze Mýtnik.

V rozhovore sa tiež vyjadruje k hodnoteniu zákonnosti benefitov, ktoré by mal Špecializovaný trestný súd vykonať podľa novely Trestného poriadku a varuje, že aj Mýtnik môže stretnúť podobný osud ako sýkorovcov – pretože súd sa neústupčivo odmietol obrátiť na Súdny dvor Európskej únie s dôležitou otázkou, či boli kľúčové dôkazy (bankové výpisy z cudziny) získané zákonne. „Na tom vidíte ten problém – máme tu pochybnosť, ale radšej ten problém posunieme na neskôr, radšej sa prikloníme k šedej zóne nezákonnosti len preto, aby sme dosiahli želaný výsledok. Je to nepochopiteľné.“

Na začiatok pár aktuálnych otázok k iným kauzám, ktoré zastupujete. Pred niekoľkými dňami päťčlenný dovolací senát Najvyššieho súdu zrušil odsudzujúci rozsudok za sériu vrážd pre Róberta Lališa, prezývaného Kýbel, údajného bossa mafiánskej skupiny sýkorovcov. Prečo?

Pretože nebola rešpektovaná prezumpcia neviny. S kolegom Marekom Parom sme od začiatku upozorňovali, že systém, ktorý na Slovensku funguje v súvislosti so schvaľovaním dohôd o vine a treste nie je správny. Upozorňovali sme, že ním dochádza k porušovaniu prezumpcie neviny a je iba otázkou času, kedy rozsudky, ktoré tento mechanizmus vyprodukoval, budú vyhlásené za nezákonné, či už vnútroštátnym dovolacím senátom, Ústavným súdom alebo Európskym súdom pre ľudské práva.

Skúste však konkrétne vysvetliť, v čom spočíva chyba, ktorá bola dôvodom mimoriadneho zrušenia doživotného trestu pre pána Lališa.

Spočíva v tom, že sudcovia, ktorí v minulosti prijímali rozhodnutia ohľadom spolupáchateľov, či už vo forme obyčajného spolupáchateľstva, organizovanej alebo zločineckej skupiny (vážnejšie formy zločinného spolčenia, pozn. autora) môžu súdiť ostatných obžalovaných za ten istý skutok. Otázka znie, či tí sudcovia majú naďalej dostatok nestrannosti. Judikatúra ESĽP hovorí, že môžu súdiť aj ostatných spolupáchateľov, ale musia byť splnené viaceré kritéria. Ak som pochopil správne Špecializovaný trestný súd a zrušený Úrad špeciálnej prokuratúry, tak oni túto debatu zúžili na to, či je v rozsudku identita spolupáchateľov uvedená iniciálkami. No ten problém je oveľa, oveľa širší a myslím si, že sudcovia Špecializovaného trestného súdu, ale ani ostatných všeobecných súdov v tom nemajú doteraz jasno.

Aké sú tie kritéria?

Prvé základné kritérium je, že prísediaci sudcovia sa nemôžu podieľať na rozhodovaní o ďalších spolupáchateľoch. Ak sa raz podieľali na rozhodovaní, o ostatných obžalovaných z tej istej skupiny rozhodovať nesmú.

Hovoríte o sudcoch z ľudu, neprofesionálnych sudcoch, ktorí však na Špecializovanom trestnom súde nepôsobia a vystupujú iba v prípadoch vážnejšej kriminality na ostatných všeobecných súdoch.

Áno a preto toto ani nie je problém na Špecializovanom trestnom súde, ale iba ostatných všeobecných súdoch. Druhé kritérium, ktoré musí byť dodržané, že súd si pri novom spolupáchateľovi nesmie prevziať výsledky dokazovania z rozhodovania o predchádzajúcom. Žiadne listinné dôkazy, svedecké výpovede či znalecké posudky. Tretie kritérium je rešpektovanie prezumpcie neviny vo vzťahu k aktuálne súdenému spolupáchateľovi a ďalším účastníkom trestného činu, ktorí ešte neboli právoplatne odsúdení.

Čo to znamená v praxi?

Podľa štandardov Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie to znamená, že výrok rozsudku, ktorým sa schváli dohoda o vine a treste, prípadne sa príjme vyhlásenie o vine niektorého z obžalovaných, musí jasne definovať, že vina ostatných osôb je riešená v inom konaní a táto vina nebola zákonným spôsobom preukázaná. Jednoducho to musí odznieť, nie je to problém iniciálok.

Z perspektívy dnešného stavu to znie, akoby ste tu vysvetľovali úplne samozrejmosti, ale nie je to tak. Predchádzalo tomu niekoľko rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá ste zastupovali. Najprv ESĽP konštatoval, že došlo k porušeniu práv Pavla Muchu, pretože ho odsúdil senát Špecializovaného trestného súdu, ktorý predtým schvaľoval dohody s jeho priznávajúcimi sa spoluobžalovanými. Nasledovalo rozhodnutie v prípade Dávida Krátkeho, v ktorom konštatuje ESĽP ten istý problém. Bezprostredne potom dovolací senát Najvyššieho súdu obom bratom Krátkym zrušil doživotné tresty, čo znamená, že ich čaká nové súdne konanie. Nasledovalo rozhodnutie dovolacieho senátu o pánovi Lališovi. Všade bol problém, že obžalovaných súdili sudcovia, ktorí porušili prezumpciu ich neviny spôsobom, akým predtým rozhodovali o ich spoluobvinených. Zdá sa, že postupne ustálil štandard, že to tak nie je v poriadku. Vyplýva to aj z vašej praxe?

Čiastočne áno. Ale opätovne tu vidím problém, najmä v súvislosti s prijímaním vyhlásenia o vine. Ústavný súd si v najnovšom náleze (zo 7. decembra 2023, dostupný na webe súdu pod číslom III. ÚS 589/2023, pozn. autora) túto tému vysvetľuje po svojom, jeho právny názor je v príkrom rozpore s uznesením Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-709/18, ktoré jednoznačne formulovalo kritéria, ktoré musia byť dodržané pri prijímaní vyhlásenia o vine a doktor Šamko (predseda trestnoprávneho kolégia Krajského súdu v Bratislave sudca Peter Šamko, pozn. autora) to na Právnych listoch dokonca propaguje, že áno, pri dohodách sa uplatňuje rozsudok ESĽP v prípade Mucha proti Slovenskej republike, ale pri vyhláseniach o vine nie. Myslím si, že do budúcnosti si zarábame na ďalšie problémy, ktoré budú predmetom konaní pred dovolacími senátmi Najvyššieho súdu, Súdnym dvorom EÚ alebo ESĽP.

Aby chápal aj laický divák a poslucháč, o čom sa tu rozprávame. Ide o situáciu, že v skupinovom prípade napríklad jeden z desiatich obžalovaných na začiatku hlavného pojednávania vyhlási, že je vinný a súd následne rozhodne, či vyhlásenie prijíma alebo nie, ak áno, vina tohto obžalovaného sa už nedokazuje. Odbornú verejnosť rozdeľuje otázka, či prijatím vyhlásenia o vine nedochádza k porušeniu prezumpcie neviny ostatných spoluobžalovaných v tej istej veci, ktorí sa nepriznávajú a obvinenie odmietajú. Vy hovoríte, že správnou praxou by malo byť, že senát vyhlásenie o vine neprijme, kým nerozhodne, či to, k čomu sa priznáva, je naozaj reálne, tak?

Áno alebo vyhlásenie o vine príjme, ale pod podmienkami, ktoré som spomenul. Musí tam jasne a vyslovene odznieť, že vina ostatných obžalovaných bude predmetom samostatného dokazovania, nie je preukázaná a bude riešená osobitným súdnym rozhodnutím. Jednoducho prijatie vyhlásenia o vine nesmie kontaminovať ostatných spoluobžalovaných.

Ibaže v prípade zločineckých skupín to bude delikátne, pretože často neviete rozsudok formulovať bez toho, aby ste do toho zahrnuli aj zvyšok údajnej partie.

Áno, v prípad zločineckých skupín to bude obťažnejšie, sudcovia zrejme budú opatrnejší a asi nebudú vyhlásenia o vine prijímať, ale v konaní zohľadnia tento postoj páchateľov. Teraz sa to však zväčša robilo šablónovito. No musím zároveň oceniť, že potom, čo bolo 28. mája 2020 prijaté uznesenie Súdneho dvora EÚ, ktoré sa vyslovene vzťahuje k uzneseniam o prijatí vyhlásenia o vine a toto konania inicioval slovenský Špecializovaný trestný súd, sme publikovali s kolegom Parom článok na Právnych listoch a už tri-štyri dni potom sudcovia všeobecných súdov začali ten právny názor Súdneho dvora EÚ aplikovať. Prekvapuje ma, že Špecializovaný trestný súd, niektoré okresné súdy, ale aj III. senát Ústavného súdu to ignorujú.

Som rád, že spomínate váš článok z roku 2020. Vy ste s Marekom Parom už v roku 2017 tento problém pomenovali, ale médiá i časť odbornej verejnosti sa vám takpovediac vysmiali. V roku 2017 došlo k opakovanému zrušeniu doživotného trestu pre pána Lališa senátom Štefana Harabina. Kritizoval to isté, čo v roku 2024, o sedem rokov neskôr, kritizuje dovolací senát Najvyššieho súdu. Advokát, neskorší špeciálny prokurátor, Daniel Lipšic vtedy vyhlásil, že ide o absurdnú premisu. Monika Tódová z Denníka N napísala, že rozhodol v prospech mafie, zaznievali výzvy na jeho stíhanie. Teraz tu pokojne debatujeme o tom, do akej miery je tento názor prijímaný, čo sa dá ešte zlepšiť, aby to dobre fungovalo, ale už vás nikto nezosmiešňuje, že je to nezmysel. Naopak, názor, že sudca je vylúčený, ak pri schvaľovaní dohody ľahkovážne formuluje rozsudok je asi už ustálený. Ako to celé spätne vnímate?

Prvý, kto povedal, obrazne, že cisár je nahý, bol práve Štefan Harabin. Vtedy som ešte pána Lališa nezastupoval, ale rozhodnutie senátu Š. Harabina sa ku mne už vtedy dostalo a bolo podrobne odôvodnené práve s ohľadom na aplikáciu práva Európskej únie, smernicu o posilnení niektorých aspektov prezumpcie neviny. Jednoducho, ak si to prečítal nezaujatý čitateľ s právnickým vzdelaním a minimálnou praxou, tak to bolo evidentné – tento stôl v štúdiu je sivý, tak nemôžem tvrdiť, že je biely alebo červený. Áno, môžem sa rozprávať o odtieni, či je slabo sivý alebo tmavo sivý.

Na Slovensku sme v určitých prípadoch, v záujme akéhosi vyššieho princípu mravného, v záujme potrestania páchateľa za akúkoľvek cenu, problematické otázky zametali pod koberec. V záujme toho, aby pán Lališ alebo iní médiami označovaní kriminálnici boli potrestaní, sa spravodlivosť krivila. Sudcovia sa tomu podriaďovali len preto, aby neboli perzekvovaní za to, že si dovolili povedať, že aj údajný zločinec má právo na spravodlivý proces a musia byť zachované elementárne princípy.

Áno, pán Lipšic to bral väčšinou s posmechom. Na Slovensku k tomu dokonca zasadalo trestnoprávne kolégium Najvyššieho súdu, nesprávne zjednotilo súdnu prax a najsmutnejšie na tom je, že aj Ústavný súd sa k tomu pridal a vždy sa odvolával na nesprávne zjednocujúce stanovisko trestnoprávneho kolégia. Znamená to, že nezlyhal len Úrad špeciálnej prokuratúry, ale išlo o zlyhanie systému, zlyhal aj Špecializovaný trestný súd, Najvyšší súd, Ústavný súd a teraz iba zbierame plody týchto zlyhaní.

Pred siedmimi rokmi bola kritika tohto právneho názoru založená aj na kontroverznosti Štefana Harabina a ani ja nepopieram, že ako predseda Súdnej rady napáchal v justícii aj zlé veci. Myslíte si, že ak by v roku 2017 podobne kritické rozhodnutie k nestrannosti sudcov prijal iný senát Najvyššieho súdu, médiami obľúbený senát, tak by to celé dopadlo inak?

Nie som v tom nestranný a ani môj názor nie je, pretože sme s pánom Harabinom v priateľskom vzťahu. Môžete mať na neho všelijaký názor, ale myslím si, že toto rozhodnutie, v tom období, týkajúce sa takého prípadu, bol schopný prijať iba senát Š. Harabina.

Písal som o tomto prípade, že tu môže vzniknúť paradox. Stratili sme sedem rokov. Tí, ktorí sa pred siedmimi rokmi usilovali o čo najskoršie odsúdenie a potrestanie pána Lališa, argumentovali nastolením spravodlivosti. Ospravedlňovali tým aj svoju neústupčivosť pri názore o nestrannosti senátu Špecializovaného trestného súdu. Paradoxne nás to môže doviesť k nespravodlivosti, pretože teraz sa potvrdilo, že sudcovia neboli nestranní, pána Lališa čaká nové súdne konanie a v ňom si už svedkovia nemusia pamätať na všetky podstatné skutočnosti. Čo si o tom myslíte?

V tomto prípade vidím začiatok toho, čo sa naplno prejavilo za vlády Igora Matoviča. Ak sa raz vyberiete na cestu nezákonnosti, začnete uberať základné práva obžalovaným, nasmerujete ten vývoj inam. Idete po šikmej ploche a neviete to dostať naspäť na cestu zákonnosti a spravodlivosti. Ak sa poprie základné právo akým je právo na nezávislý a nestranný súd, čo bolo aj v prípade pána Lališa a ďalších osôb, ktoré boli takto nespravodlivo odsúdené, tak ten súd je iba imitáciou trestného konania, je to imitácia spravodlivosti, všetko je to iba navonok. Aj v 50. rokoch prebiehali súdne konania, ale neboli spravodlivé.

Vidím isté paralely medzi situáciou v rokoch 2017 a 2018 pri debate o nestrannosti sudcov v prípade pána Lališa a medzi verejným diškurzom po roku 2020. Vtedy tiež zaznievali odborné argumenty obhajcov, ktoré poukazovali na porušovanie prezumpcie neviny, práva na obhajobu. Tiež boli systematicky podceňované a zosmiešňované. Začalo to výhradami k tomu, že obvinení nedostávali celý spis na preštudovanie a končilo sofistikovanými otázkami aké sa objavili v kauze Mýtnik, kde sa senát odmietol obrátiť na Súdny dvor EÚ, hoci išlo o relevantné otázky pre konanie a zodpovedať ich mohol iba Súdny dvor EÚ, čo v budúcnosti pravdepodobne bude vytknuté odvolacím alebo dovolacím súdom. Vidíte v tom aj vy paralely?

Vidím ich. Kauza Mýtnik je dobrý príklad, pretože je to kauza, ktorá má evidentné známky politického procesu.

Ale potom je tu podotázka – znamená to, že o päť až sedem rokov môžeme pri niektorých exponovaných prípadoch čakať podobné výsledky ako v prípade pána Lališa?

V kauze Mýtnik som presvedčený, že nebude musieť zasahovať ani dovolací senát. Nemyslím si, že už na úrovni Špecializovaného trestného súdu dôjde k náprave, ale predpokladám, že v rámci riadneho opravného prostriedku sa dočkáme oslobodzujúceho verdiktu. Nezákonnosťami je totiž ten prípad poznačený od samého začiatku.

Predseda senátu Ján Hrubala prijal obžalobu napriek tomu, že môjmu klientovi bolo evidentne upreté právo na preštudovanie spisu. Je preukázané, že bol práceneschopný, pretože bol sústavne jedenásť mesiacov v nemocnici pre obvinených. Jeho stav bol konštantne deklarovaný väzenským lekárom a aj po prepustení na slobodu jeho práceneschopnosť trvala. Oznámili sme 14. februára 2022, že klient ukončil práceneschopnosť a pán prokurátor nasledujúci deň 15. februára podal obžalobu a neumožnil nám preštudovať si spis. Ani len pár dní nám nedal. Aký legitímny cieľ tým sledoval? Mal zasiahnuť súd, ale nezasiahol, obžalobu prijal a doteraz sa k nepreštudovaniu spisu obžalovaným nevyjadril.

Druhé závažné a pre mňa dodnes nepredstaviteľné porušenie bolo inštalovanie pána sudcu Stieranku (Rastislav Stieranka, pozn. autora) do senátu samotným predsedom senátu, ktorý má tiež postavenie predsedu súdu. On si v podstate vytvoril svoj vlastný senát. V pôvodnom senáte, keď obžaloba došla na súd, bol tretím členom senátu pán sudca Šutka (Jozef Šutka, pozn. autora), ale v tom čase už bolo Súdnou radou schválené jeho preloženie na Najvyšší súd. Pán predseda súdu a senátu určil bez akéhokoľvek algoritmu náhradného sudcu, ktorý sa po odchode pána Šutku stal riadnym členom senátu. Ak by tam tento náhradný sudca inštalovaný nebol, tak v súlade s rozvrhom práce súdu by tam za tretieho člena senátu nastúpil iný sudca. Pán Hrubala reagoval, že on takto musí prerozdeľovať veci, pretože zohľadňuje pracovnú zaneprázdnenosť jednotlivých sudcov. Ale mnohé rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky, ktoré sú postupne prijímané aj našim Ústavnom súdom hovoria, že prerozdelenie vecí a pracovná záťaž sú tak vágne pojmy, že nemajú nič spoločné s transparentnosťou.

Zašli sme do veľkého detailu, tak treba vysvetliť, že predseda Špecializovaného trestného súdu prijal už niekoľko organizačných rozhodnutí, ktorým zmenil obsadenie senátov bez toho, aby išlo o dlhodobú práceneschopnosť alebo iným zákonom vyslovene spomínaný dôvod. Vysvetľuje to snahou o rovnomerné zaťaženie sudcov a zdôrazňuje, že pri tom nemá žiaden zlý úmysel. V jednom z prípadov je už táto jeho prax predmetom preskúmavania Ústavným súdom (prípad je evidovaný pod číslom II. ÚS 4/2024, pozn. autora). No ako ste spomínali kritiku preštudovania spisu, natíska sa iná otázka. Zaznieva aj názor, že áno, v prípravnom konaní sa občas policajt a prokurátor pošmyknú, ale nakoniec v konaní pred súdom sa problém zahojí, tak to nevadí, čo viac chcete. Takže áno, možno ste nemali príležitosť preštudovať si spis pred podaním obžaloby, ale čo na tom, ak hlavné pojednávanie trvá už dva roky a máte ho preštudovaný spredu aj zozadu. Ako na tento argument reagujete?

Právo na preštudovanie spisu je základné právo obvineného, musí byť garantované. Máme k tomu ustálenú judikatúru. Ak dodržané nie je, tak je to dôvod na odmietnutie obžaloby. K tomu v tomto prípade pristupuje špecifická okolnosť, že celé trestné konanie bol klient zdravotne indisponovaný vo väzbe. Vzhľadom na svoje psychické ochorenie nebol schopný vykonávať obhajobu, nebol schopný procesných úkonov. Ak sa v prípravnom konaní rozhodovalo o väzbe, tak nebol schopný zúčastňovať sa ich. Bolo tam stanovisko väzenského lekára, že nie je toho schopný. Jedenásť mesiacov nebol schopný oboznámiť sa s kauzou, pripraviť sa na procesné úkony, potom je prepustený a potom máte od 1. decembra 2021 do 14. februára 2022 čas na zotavenie. Naozaj nevidím dôvod, aby v takej situácii obvinený nemal právo na preštudovanie spisu. Doteraz sme zo strany prokurátora alebo predsedu senátu nepočuli názor, prečo mu bolo upreté.

Ešte sa vráťme k druhej aktualite z posledných dní. Ústavný súd zverejnil odôvodnenie nálezu z prípadu vášho iného klienta a zároveň kolegu advokáta Mareka Paru. Ide o kauzu Súmrak, v ktorej senát 5T Najvyššieho súdu, ktorému predsedal pán Juraj Kliment, vzal pána Paru do väzby. Ústavný súd konštatoval porušenie práva na osobnú slobodu v kontexte porušenia prezumpcie neviny a porušenia práva na nestranného sudcu. Tento prípad si poslucháči a diváci môžu pamätať na základe poznámky, ktorú pán sudca Kliment utrúsil pri ústnom odôvodnení väzobného rozhodnutia – že ide o vztýčený prst všetkým, ktorí by chceli v budúcnosti diskreditovať predstaviteľov orgánov presadzovania práva. Ide o tridsaťstranové rozhodnutie Ústavného súdu. V čom konkrétne vzhliadol porušenie práv pána Paru?

Už na začiatku tejto kauzy som povedal, že je vyfabrikovaná a dúfam, že sa dožijem toho, že vyšetrovatelia a prokurátori, ktorí sa na tom podieľali, budú patrične postihnutí. Skutok bol nezmyselný, dodnes nerozumiem, čo bolo Marekovi kladené za vinu. A malé upresnenie – nebola to kauza Súmrak, ale mala samostatný názov Kaifáš, čo bola narážka na pôvod môjho klienta. To samo osebe je absolútne nepredstaviteľné, aby orgány činné v trestnom konaní takto pristupovali k obvinenému.

Podstata problému bola opäť v zlom mechanizme. Senát pána Klimenta dopredu kalkuloval, že môjmu kolegovi bude odobraté právo na opravný prostriedok – právo namietať nestrannosť súdu. Vzhľadom na vzťah medzi pánom Parom a pánom Klimentom bola legitímne namietaná jeho nestrannosť, ale preto, aby sa pán Kliment vyhol tomu, aby túto námietku posúdil päťčlenný senát Najvyššieho súdu, tak na tom istom verejnom zasadnutí, kde bola vznesená námietka zaujatosti, rozhodol o vzatí pána Paru do väzby.

Nie preto, že musel rýchlo rozhodnúť o väzbe?

Nie. Ak trojčlenný (väzobný, pozn. autora) senát dostane námietku, vie sa expresne zísť a väčšinou rozhodne, že namietaný sudca nie je vylúčený. Toto uznesenie sa doručí a je tam trojdňová lehota na podanie sťažnosti. O sťažnosti následne rozhoduje päťčlenný (námietkový, pozn. autora) senát Najvyššieho súdu. V prípade pána Paru senát 5T dopredu kalkuloval s tým, aby sa tomuto vyhol. Pritom si myslím, že to vôbec nebolo treba, pretože tí sudcovia v päťčlennom senáte na Najvyššom súde sú funkční, tiež sa dokážu zísť rýchlo. Ak teda pán Kliment nariadil verejné zasadnutie za účelom rozhodovania o väzbe pána Paru, na tom verejnom zasadnutí rozhodli o podanej námietke zaujatosti tak, že pán Kliment vylúčený nie je, tak legitímne očakávanie bolo, že sa verejné zasadnutie odročí, aby o sťažnosti proti nevylúčeniu rozhodol päťčlenný senát. Nemyslím si, že by ten nebol schopný rozhodnúť v intervale niekoľko hodín.

Čo bolo motívom senátu 5T? Sledovali to, aby vznikli fotografie pána Paru s putami?

Problematika pút je samostatná kapitola, tam jednoducho platí, že súd by mal zabezpečiť také opatrenia, aby tie putá v prípade obvinených osôb vôbec neboli, pretože to samo osebe je porušením prezumpcie neviny. V prípade advokáta, ktorý nemá žiaden trestný záznam, nekladie odpor na to nebol žiaden dôvod.

V čom teda vidíte motív?

Môžem len špekulovať. Cítil som to tak, že sa vytvorila určitá skupina ľudí, ktorá v záujme domnelej spravodlivosti chcela stíhať oligarchov, vysokopostavených funkcionárov či politikov za každú cenu, hoci k tomu neboli dostatočné dôkazy. Ako v prípade pána Lališa, postupne sa posúvali hranice zákonnosti až podľa mňa skĺzli do šedej zóny nezákonností. Uvedomili si, že do budúcnosti to môže byť problém, tak preto bolo treba pomyselne vztýčiť varovný prst. Ja si myslím, že to celé bola obrana pána Repu (prokurátor zrušeného Úradu špeciálnej prokuratúry Ondrej Repa, synovec Juraja Klimenta, pozn. autora). Ako sa hovorí v štrasburskej judikatúre, vytvoriť chilling effect, odstrašiť – pozor, kto by chcel nasledovať tento prípad, asertívne vykonávať obhajcu, tak môže skončiť takto. Bohužiaľ takto sme to vnímali, my obhajcovia, že všetci tam môžeme skončiť, ak budeme obhajobu vykonávať riadne.

Treba povedať, že ten kontext sedí – dvadsať mesiacov v nezákonnej väzby boladvokát Martin Ribár a Ústavný súd vyjadril obavu, či nie je kriminalizovaný za poskytovanie legitímnych právnych služieb. Obžalovaný Patrik Vidašič v rozhovore opisoval, že mu vyšetrovatelia dopredu avizovali, na zvolenie ktorých obhajcov nemá ani pomyslieť, pretože budú vypočutí ako svedkovia a tak ďalej. No sám hovoríte, že nebol problém prerušiť verejné zasadnutie na dve-tri hodiny, rozhodol by o námietke päťčlenný senát a pán Kliment by mohol naplniť tento pomyselný účel a vziať tak či tak pána Paru do väzby.

To práve nevieme. Ak by totiž prerušil verejné zasadnutie, nemal istotu, že by ho päťčlenný senát z konania nevylúčil.

Nález Ústavného súdu opisuje dve konkrétne výhrady, ktoré spochybňujú nestrannosť pána Klimenta. Jedným z nich je výpoveď advokátky, neskoršej manželky pána Paru, ktorá v nej opisuje, že bola svedkom veľmi intenzívneho verbálneho opovrhovania pána Klimenta pánom Parom. O čo išlo?

Svedkyňa po poučení o následkoch krivej výpovede opísala, že pán Kliment sa v jej prítomnosti a v prítomnosti jej príbuzných vyjadroval na adresu kolegu Paru dehonestujúcu. Tie výroky evidentne signalizovali, že vzťah pána Klimenta ku kolegovi Parovi nebol nestranný a nezaujatý. Nebolo to nič nové pod slnkom, každý má s týmto sudcom nejaký zážitok, ale myslím si, že pri kolegovi Parovi sa to prejavovalo extrémne. Druhá výhrada, ktorú spomínate, že ju formuloval Ústavný súd, súvisela práve s tým vztýčeným prstom. Pre mňa bolo signálom, že sa to nedostalo do písomného vyhotovenia uznesenia, hoci pri ústnom odôvodnení to zaznalo. Ani na moje opakované urgencie, aby to tam doplnili, pretože to zaznelo, to tam sudca Kliment nechcel dať. Ústavný súd mu toto vyjadrenie vytkol, že signalizuje nedostatok nestrannosti. Verím, že si to všimnú ostatné orgány ochrany práva a príjmu patričné opatrenia.

Aká bola reakcia pána Klimenta na výpoveď, že sa mal o pánovi Parovi vyjadrovať dehonestujúco?

Žiadna. Nepoprel to a ani nepovedal, že by to bola pravda. On však vo vyjadrení pre Ústavný súd nepoprel ani ten výrok o vztýčenom prste. Z celého jeho vyjadrenia mám pocit, že väzba bola vykonaná, prípad naplnil svoj odstrašujúci účinok a tak bol účel splnený.

Pred niekoľkými dňami bol predseda vlády na kontrolnom dni na ministerstve spravodlivosti a v spoločnosti ministra Borisa Suska, poslanca Tibora Gašpara (obaja Smer) a svojich poradcov Mareka Paru a Dávida Lindtnera vyzýval na pôde ministerstva spravodlivosti na disciplinárne stíhanie členov senátu 5T v súvislosti so svojvôľou pri rozhodovaní, ktorú im vyčíta Ústavný súd. Minister spravodlivosti je pritom disciplinárnym navrhovateľom. Reagoval na to predseda Najvyššieho súdu, že takéto vyjadrenia sú neprístojné. Nepopieram kritické hodnotenie senátu 5T, naopak, súhlasím, že v ich prípade ide o závažné podozrenia aj s možnosťou vyvodenia disciplinárnej zodpovednosti. Ale je správne, aby sa tu miešali predstavitelia jednotlivých zložiek moci, vrcholný predstaviteľ výkonej moci – premiér, potom člen parlamentu – predseda výboru pre obranu a bezpečnosť, poškodení advokáti a spoločne na pôde ministerstva spravodlivosti vyzývali na disciplinárne stíhanie sudcov?

Podľa mňa to nie je šťastné, ale považujem to za správne a vysvetlím prečo. Nie je možné, aby Ústavný súd konštatoval evidentnú zaujatosť a týmto sudcom sa to prepečie, nikto si to nevšíma. Vezmite si prípad doktora Trubana, kde bolo ihneď iniciované disciplinárne konanie (ide o prípad sudcu Špecializovaného trestného súdu Michala Trubana, ktorý bol na návrh predsedov Súdnej rady Jána Mazáka a špecializovaného súdu Jána Hrubalu disciplinárne potrestaný preto, že sa sám nenamietal z rozhodovania o väzbe podnikateľa Norberta Bödöra, M. Mandzák obhajoval M. Trubana v disciplinárnom konaní, Ústavný súd nedávno prijal sťažnosť M. Trubana proti disciplinárnemu potrestaniu, pozn. autora). Ale prípad, kde je konštatovaná evidentná zaujatosť, sa má sudcom prepiecť? Prečo? Lebo sa povie, že to je v záujme nejakého vyššieho princípu?

Je však v poriadku, aby vyzývali na disciplinárne stíhanie sudcov politici? Sami ste kritizovali v prípade pána Trubana, že na jeho disciplinárne stíhanie vyzýval vtedajší poslanec Juraj Šeliga.

No tu je ten problém, že posledné roky sa polícia, represívne zložky a trestné právo zneužívalo na politické ciele. Tento trend nastúpil v čase, keď sa pán Lipšic ako neprokurátor stal špeciálnym prokurátorom. Bol to základný problém. Nikdy nebol prokurátorom, nie je prokurátorom, je to prezlečený politik a jeho úkony som vnímal v prvom rade ako formu politického boja. Preto tu máme nezmyselnú kauzu Súmrak, preto tu máme kauzy ako dorovnávanie platov, preto je tu kauza Mýtnik. Je to spôsob vedenia politiky. Ak pán Matovič vydá tlačovú správu o úsporách na finančnej správe, že to, čo stálo milión, malo podľa Matoviča stáť 40-tisíc eur, a neskôr ňou prokurátor Ondrej Repa argumentuje a žiada túto Matovičovu tlačovú správu vykonať na súde ako dôkaz, tak čo je to? Čistá politika, čistý politický proces. Takže títo poškodení politici, ktorí do toho boli vtiahnutí, samozrejme, na to reagujú a reagujú na to spôsobom, aby sa niečo také v budúcnosti neopakovalo. Je to úplne legitímne. Trestné konanie nemôže slúžiť na takéto politické ciele.

Od 15. marca je účinná novela Trestného poriadku, podľa ktorej prokurátor mal do desiatich dní doplniť zoznam benefitov a súd mal nasledovne bezodkladne rozhodnúť, či je v zozname aj nejaký nezákonný benefit. Špecializovaný trestný súd však doteraz prijal iba formálne rozhodnutia, že obžaloby spĺňajú náležitosti podľa novely Trestného poriadku. Ešte ani v jednom prípade neskúmal zákonnosť benefitov. V kauze Mýtnik senát píše, že v tomto štádiu konania mu neprislúcha súdu hodnotiť zákonnosť benefitov. Je tu však jednoznačný úmysel zákonodarcu, aby sa toto skúmalo aj v rozpojednávaných kauzách. Ak teraz Špecializovaný trestný súd hovorí, že teraz nie, tak kedy?

Myslím si, že toto je evidentne nesprávny postup a verím, že neskoršou rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu bude prelomený.

Z uznesenia v kauze Mýtnik vyplýva, že ste namietali zákonnosť benefitov a úplnosť zoznamu, ktorý predložil prokurátor. Prečo?

Výklad, ktorý zvolil Špecializovaný trestný súd nie je v poriadku, pretože znamená, že prokurátor mohol ako benefit doložiť aj jednu dohodu o vine a treste, a súd sa môže tváriť, že je to všetko. Treba sa vysporiadať s námietkami obhajoby, či sú tam všetky benefity.

A tie sú teda aké?

Napríklad zo stanoviska prokurátora O. Repu je evidentné, že v prípade pánov Imreczeho a Suchobu pani vyšetrovateľka iniciovala dohodovacie konanie vo vzťahu ku kauze Mýtnik. Súd návrh dohody nevidel, ale konštatoval, že prokurátor ju doplnil. To je absurdná situácia. Samotný prokurátor to v prípise označuje za benefit, ale nedoloží návrh a súd konštatuje, že je to v poriadku. Nevieme, čo je v návrhu, za akých podmienok bola dohoda uzatvorená, akých konkrétnych skutkov sa týka, či je to legalizácia alebo porušovanie povinností pri správe cudzieho majetku, ako sú právne kvalifikované.

Prečo je to dôležité vedieť?

To ukazuje prípad pani Rovčaninovej (Jana Rovčaninová, konateľka spoločnosti Allexis Michala Suchobu, pozn. autora). Jej prokuratúra v dohode odobrala určitú právnu kvalifikáciu (v porovnaní s obvinením, pozn. autora) tak, aby mohla dostať podmienku.

Riešite aj to, v akom stave sa nachádza trestné stíhanie pánov Imreczeho a Suchobu, ktorí boli pôvodne trestne stíhaní v spoločnom konaní, ale potom boli vylúčení na samostatné stíhanie?

Samozrejme. Toto namietame od začiatku a namietli sme to aj v rámci rozhodovania o zákonnosti benefitov podľa novely Trestného poriadku. Veď to je nezákonný benefit. Oni nie sú stíhaní za skutky, za ktoré sú moji klienti v kauze Mýtnikobžalovaní. Prečo ich trestné konanie nie je doposiaľ ukončené? Veď v auguste 2021 boli vylúčení na samostatné trestné konanie s argumentom, že ich trestné konanie treba rýchlo ukončiť, lebo títo páni spolupracujú. Je rok 2024 a ich trestné stíhanie ukončené nie je. Ich stíhanie nenapreduje. Nejde iba o to, že to je opomenutie (nový typ benefitu podľa novely Trestného poriadku, pozn. autora), ale aj o vplyv tohto benefitu na vierohodnosť ich výpovedí. Ako môžu páni Imrecze a Suchoba vypovedať proti mojim klientom, v iných konaniach proti pánovi Výbohovi a ďalším, keď oproti nim na súde sedí pán prokurátor Repa, od ktorého závisí, či ten benefit im udelí alebo neudelí a aký konkrétny benefit im dá? Aj preto navrhujeme vypočuť pána prokurátora Repu ako svedka, aby tento postup vysvetlil, akým spôsobom prebiehalo dohadovanie benefitov.

Jedna z podmienok, aby mal podozrivý status spolupracujúcej osoby je to, že sa k trestnej činnosti prizná. Tu sa pristavím najmä pri výpovedi pána Suchobu v kauze Mýtnik na súde. On v podstate odpovedal spôsobom, že si nie je vedomý, že by spáchal niečo protiprávne. Ako ste to vnímali?

Vypovedal dlho a obsiahlo, a k skutkom, za ktoré je stíhaný, sa nepriznal. Na otázku týkajúcu sa predraženia povedal, že softvéri neboli predražené. Na otázku týkajúcu sa machinácie pri verejnom obstarávaní odpovedal, že s verejným obstarávaním nemá nič spoločné. K legalizácii odpovedal na moju otázku povestnú vetu, že ak to súd vyhodnotí ako legalizáciu, tak je to legalizácia, ak nie, tak to nie je legalizácia. Študent práva po prvom semestri musí vedieť, že toto nie je priznanie.

Vráťme sa ešte k prechodným ustanoveniam novely Trestného poriadku, ktoré riešia posudzovanie zákonnosti benefitov v rozpojednávaných kauzách. Vnímam to tak, že tu existujú dva konkurenčné a v zásade legitímne názory. Jeden hovorí, že v súlade so zásadou hospodárnosti a minimalizáciou zásahu do práv obvinených je nevyhnutné už v tomto momente, ihneď, skúmať zákonnosť benefitov. Nedáva zmysel, aby hlavné pojednávanie pokračovalo ešte týždne alebo mesiace, ak už teraz súd vie, že je prípad postavený na nezákonnom benefite pre korunných svedkov. Oproti tomu stojí druhý názor, ktorý artikuluje aj Špecializovaný trestný súd – nechajme to na dokazovanie a ak tam nezákonný benefit je, tak súd to prokuratúre spočíta pri konečnom rozhodnutí, čiže napríklad oslobodením alebo zastavením trestného konania.

Poviem vám analógiu. Pri paragrafe 363 médiá zvyknú argumentovať, že nech ide prípad pred súd a súd spravodlivo rozhodne. No sedieť na stoličke obžalovaného nie je nič príjemné, je to maximálny zásah do ľudskej dôstojnosti a psychiky, každý pojednávací deň sa to opakuje. Ja to beriem ako samostatný trest pre obžalovaných, najmä pokiaľ ide o ľudí, pre ktorých je to vôbec prvý kontakt s trestnou justíciou. Ak teda existuje názor, že pokračujme v konaní a podrobne obžalovaných tortúre okolo konania, medializácii, ktorá konanie sprevádza, stratou dôstojnosti, poškodeným reputácie, tak ho považujem za nešťastný.

Evidentne sa teda prikláňate k tomu prvému názoru.

Áno. Ak vieme minimalizovať zásahy do práv obvinených a obžalovaných, tak ich treba minimalizovať, pretože samotné trestné konania a jeho pokračovanie je zásahom do ich práv. Nie je príjemné byť obžalovaným vo verejnom procese, kde obžalovaný tŕpne, či sudca naozaj prípad posúdi spravodlivo a nebude selektívne vykonávať dokazovať. Kauze Mýtnik je toho dobrým príkladom. Môžeme sa vrátiť k téme európskeho vyšetrovacieho príkazu, ktorý sa tu vyskytol...

Najprv asi treba vysvetliť, že ide o nástroj cezhraničnej spolupráce v trestných konaniach v rámci Európskej únie. V kauze Mýtnik boli prostredníctvom tohto príkazu zaistené bankové dokumenty k prevodom medzi Slovenskom, Českou republikou a Maltou. Vy ste namietali nezákonnosť týchto dôkazov z dôvodu neúplnej implementácie legislatívy k vyšetrovaciemu príkazu. Súdny dvor Európskej únie judikoval, že je treba, aby proti takémuto príkazu mohli podať opravný prostriedok subjekty, ktorých sa vykonanie toho príkazu týka. Na Slovensku však zákon takýto opravný prostriedok nepozná. Na vašu námietku vtedy predseda senátu nedovolil prokuratúre vykonať tieto bankové výpisy ako dôkaz, chvíľku to vyzeralo tak, že v tejto časti pôjde o dôkaznú núdzu.

Predseda senátu bol najprv úplne evidentne toho názoru, že európsky vyšetrovací príkaz v Slovenskej republike nebol implementovaný správne a dôkazy zabezpečené z bankových účtov sa nevykonajú. Doslova zakázal prokurátorovi vykonať tieto dôkazy. Nasledujúci termín pojednávania zmenil názor a umožnil mu to. Rešpektujem túto zmenu, aj súd môže zmeniť názor, ale prečo?

Prečo nevyhovel nášmu návrhu a neobrátil sa na Súdny dvor Európskej únie s prejudiciálnymi otázkami, či je naša právna úprava v poriadku a ako ju treba vykladať? Nešlo by o žiadnu obštrukciu, pretože dokazovanie mohlo ďalej prebiehať, je k tomu už aj rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, že vnútroštátne konanie sa nevyhnutne nemusí po položení prejudiciálnej otázky prerušiť. Na tom vidíte ten problém – máme tu pochybnosť, ale radšej ten problém posunieme na neskôr, radšej sa prikloníme k šedej zóne nezákonnosti, len preto, aby sme dosiahli želaný výsledok.

Je to nepochopiteľné. My by sme tie otázky Súdnemu dvoru EÚ vnímali tak, že je rešpektované právo na spravodlivé súdne konanie a nie je to politický proces, kde treba za každú cenu odsúdiť obžalovaných. V tomto prípade totiž vôbec nejde o to, či by sa súd priklonil na našu stranu alebo stranu prokuratúry, ale ide o to, aby sa opýtal na to oprávnenej inštitúcie, že ako to je. Ak by pritom v tom čase tie prejudiciálne otázky položil, tak dnes by už mohol byť tento problém záväzne vyriešený.

Vrátim sa ešte k benefitom. Skúsim byť trochu obhajcom právneho názoru, s ktorým zjavne obaja nesúhlasíme a teda, že nechajme posudzovanie zákonnosti benefitov na dokazovanie na hlavnom pojednávaní, neriešme to teraz hneď izolovane. Predsa len sú tu kauzy, ktoré sú v pokročilej fáze rozpojednávania. Napríklad Mýtnik má za sebou dvadsať alebo tridsať pojednávacích dní v priebehu dvoch rokov, je možno v poslednej tretine, ale ku koncu ešte niekoľko, nie málo, dní ostáva. V takej situácii je predsa pochopiteľné, že sudcovia, ktorí si toto celé odpracovali, nechcú, aby to vyšlo navnivoč. Ale teraz pri skúmaní zákonnosti benefitov možmozistia, že tam je niečo protiprávne a celé dva roky zahodia do koša, lebo musia prípad vrátiť do prípravného konania.

Chápem tento argument, ale odpovedal by som obšírnejšie. Predstavte si dôkaz evidentne získaný napríklad nezákonným donútením. Napríklad vyhrážkami. Môže ísť o svedeckú výpoveď, že by sa niekto svedkovi vyhrážal. Aká je metodológia tohto právneho názoru? Má sa najprv vypočuť svedok, ktorý sám priznáva, že vypovedal pod nátlakom? A potom budeme viesť dokazovanie, že teda či je to zákonný dôkaz? To nie je správne. Ak ten svedok už vypovedal na hlavnom pojednávaní, tak on už kontaminuje názor súdu. Aj v rozhodovacej praxi sa preto objavuje názor, že nezákonné dôkazy ani nemajú byť súčasťou súdnych spisov, aby podprahovo neovplyvňovali úsudok súdu.

Takže ako? Ideme vypočuť svedka, ktorého svedectvo bolo evidentne získané donútením? A potom povieme, že bolo nezákonné, ale už odznelo na verejnom hlavnom pojednávaní? Potom ideme vypočúvať policajtov, prokurátorov a tak ďalej, a budeme riešiť, či teda bolo nezákonné alebo nebolo nezákonné? Nedáva to zmysel a ovplyvňuje to súd. Ak existuje príležitosť, aby sa súd s nezákonnosťou benefitov vysporiadal už teraz, tak to má učiniť.

V kauze Mýtnik bolo od februára zrušených už šesť pojednávacích dní v troch rôznych termínoch. Prečo?

Najprv to bolo spôsobené zdravotnými dôvodmi na strane klienta, ktorý sa podrobil operačnému zákroku. Následne predseda senátu zrušil termíny z dôvodu, že sme podali opravný prostriedok proti uzneseniu v súvislosti s benefitmi.

Posledné pojednávanie bolo 6. februára 2024. Senát sa s vami lúčil so slovami, že v ďalšom termíne by chcel vypočuť obžalovaných, ktorí chcú vypovedať. Vy ste však namietali, že neviete efektívne uplatňovať právo na obhajobu, pretože stále podľa vás nemáte prístup ku všetkým podkladom prípadu. Do toho prišla novela trestných predpisov. V akom stave je dnes kauza Mýtnik?

V takom zvláštnom. Ako v každom politickom procese, nemáte tu štandardné dokazovanie. V prvom rade očakávam, že Najvyšší súd rozhodne o podaných sťažnostiach a následne uvidíme, či a v akom rozsahu bude skúmať Špecializovaný trestný súd zákonnosť benefitov pre spolupracujúce osoby. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu sa ďalej zariadime. Potom očakávam, že pán prokurátor sa zariadi s ohľadom na to, že sme preukázali sfalšovanie cenníkov k znaleckému posudku, ktorý predložil znalecký ústav. Očakávam, že sa vysporiada s právnou kvalifikáciou skutku, ktorý teraz kvalifikuje ako porušovanie povinností pri správe cudzieho majetku. Ak bude trvať na tomto nezákonnom a sfalšovanom dôkaze, môže to podľa mňa nadobudnúť až trestnoprávny rozmer.

Ak Najvyšší súd vyhovie vašej sťažnosti, znamená to, že Špecializovaný trestný súd bude musieť preskúmať zákonnosť benefitov a v hre je možnosť, že sa prípad vráti do prípravného konania. Ak však Najvyšší súd vašej sťažnosti nevyhovie, očakávate, že senát sa s vašimi námietkami proti benefitom vysporiada v konečnom rozhodnutí ako to teraz sľubuje?

Ešte by som to nehodnotil. Možno som naivný, ale očakávam, že sám prokurátor príjme sebareflexiu. Očakávam, že v tomto smere sa bude realizovať ďalšie dokazovanie. My k tomu pristupujeme veľmi aktívne. Predkladáme napríklad rôzne technické spisy, kde sú cvičné výpovede spolupracujúcich svedkov. Zistili sme, že okrem spisu číslo 80 existujú ďalšie spisy obdobného charakteru. Budeme preto bezpodmienečne trvať na tom, aby pán prokurátor Repa bol v kauze Mýtnik vypočutý. Aj z judikatúry ESĽP vyplýva, že obžalovaný má právo vypočúvať osoby, ktoré sa podieľali na poskytovaní benefitov svedkom.

Na hlavnom pojednávaní 5. februára sa vám podarilo dokázať, že znalecký posudok obžaloby je nekompletný a bolo ním manipulované. Dôkazy o tom boli riadne vykonané a súd sa s nimi musí vyrovnať v záverečnom rozhodnutí. Tieto dôkazy zjednodušene hovoria o tom, že znalecký posudok obžaloby bol vyhotovený v roku 2021 a vychádzal z cenníkov, ktoré neboli vyhotovené v roku 2021, ale v roku 2023. Z akých cenníkov teda znalec vychádzal a čo to znamená pre ďalšie konanie? Ak je mi totiž známe, iný dôkaz preukazujúci údajnú škodu neexistuje.

Je to evidentne nezákonný dôkaz, na ktorý by súd nemal prihliadať a sám prokurátor by mal od neho upustiť. Takéto stanovisko od pána prokurátora aj očakávam, pretože v súvislosti s týmto posudkom bolo začaté trestné stíhanie pre nepravdivý znalecký posudok a marenie spravodlivosti. Pán znalec tam bol už vypočutý v procesnej pozícii podozrivej osoby a nevedel vysvetliť, ako z jedného z ich cenníkov zmizol dátum a prečo ostatné vôbec neboli datované. Potvrdil, že cenníky dostal po hlavnom pojednávaní v septembri 2023. Ja si však myslím, že falšovateľ veľmi dobre vedel čo robí a prečo chcel navodiť zdanie, že to má pochádzať z roku 2021.

No my sme všetky tieto indície dávali senátu ešte v novembri 2022 a žiadali sme súd, aby jednoduchým úkonom zaistil stanovisko troch IT spoločností, o ktorých znalec tvrdí, že sú to ich cenníky. Pán predseda senátu Hrubalu na to nereagoval. A tu vidíme ten dvojitý prístup. Keď prišiel vypovedať Tomáš Drucker, tak sa senát pýta detailné otázky. Ale v iných témach odsúva problém na neskôr a predpokladám, že nakoniec to skončí tak, že v záverečnom verdikte budú mnohé naše dôkazné návrhy odmietnuté.

Toto je krivenie spravodlivosti alebo to prinajmenšom nie je postoj, ktorý by som vnímal ako dobromyseľný. Ak som sudca a obhajcovia ma upozorňujú na základe objektívnych skutočností, že v znaleckom posudku, dôležitom dôkaze, nesedia dátumy, tak nič neurobím? Nie, prinajmenšom zdvihnem telefón a žiadam vysvetlenie od znalca, aby mi povedal, kde je problém.

Polícia na základe vášho trestného oznámenia začala stíhanie pre nepravdivý znalecký posudok a marenie spravodlivosti. Znalec bol už vypočutý. V celom tomto prípade zostáva nedopovedaná dôležitá otázka. Senát zaviazal znalca, aby predložil cenníky, z ktorých v roku 2021 vychádzal pri príprave posudku. On predložil cenníky, ktoré získal v roku 2023 po svojom výsluchu na súde. Z čoho potom vychádzal znalec v posudku v roku 2021?

Podľa mňa nemal žiadne cenníky.

Ale z čoho potom vychádza hodnota škody?

Ja si myslím, že je vymyslená. Ak si vezmete iba metodológiu znalca,tak mal vychádzať z cien v čase, keď sa softvéri obstarávali, ale on podľa vlastných tvrdení vychádzal z cien v roku 2021. Ceny sa však v čase vyvíjajú. On aj vo svojej výpovedi ako podozrivý tvrdil, že z rokov 2013-2014 cenníky nemal, hoci ak nahliadnete do Centrálneho registra zmlúv, tak tam nájdete zmluvy so štátom, kde sú priložené aj cenníky. My máme dva znalecký posudky. Jeden zo Slovenskej technickej univerzity a druhý od spoločnosti JHS, a k obom sú priložené cenníky. V prípade JHS ide o jasne dohľadateľné verejné zdroje.

Ak by ste aj mali pravdu, tak prečo predraženie vychádza práve na 45 miliónov a nie inú sumu?

Nám to pripadá tak, že znalec mal iba potvrdiť škodu, ktorú na začiatku trestného stíhania v januári 2021 stanovila vlastnou metodológiou pani vyšetrovateľka Barčáková a ktorú následne odobril prokurátor Repa. Vzali faktúry, sčítali ich hodnoty a povedali, že toto je škoda.

Znalecký posudok teda viac-menej kopíruje sumu, ktorá bola vypočítaná sčítaním faktúr?

Presne tak.

Pre mňa je v tomto momente nepredstaviteľné, že by senát po týchto dôkazoch založil na tomto znaleckom posudku výrok o vine. Obžaloba je podaná aj za porušovanie povinností pri správe cudzieho majetku, kde je škoda kvalifikačným kritériom. Znamená to, že by teraz malo dôjsť k oslobodeniu alebo zastaveniu trestného stíhania?

Ten prvý skutok, ktorý je nazývaný ako porušovanie, je jednočinný súbeh. Znamená to, že jeden skutok je právne kvalifikovaný dvomi právnymi kvalifikáciami. V tomto prípade ide o porušovanie povinností v súbehu s machináciami pri verejnom obstarávaní. Korektne vzaté, malo by teda dôjsť k upusteniu alebo zmene právnej kvalifikácie tak, že porušovanie povinností vypadne.

Cítim na vás, že síce máte naivnú vieru v spravodlivosť, ale ste realista. K zmene právnej kvalifikácie zatiaľ nedošlo, hoci hneď nasledujúce dni po tom, čo boli vykonané dôkazy spochybňujúce znalecký posudok, pojednávanie pokračovalo. Vnímate to tak, že je tu odhodlanie odsúdiť tento prípad?

Môžeme sa rozprávať o machináciách, ale aj to je podľa mňa nezmysel. Svedčí o tom už len to, že ani pani vyšetrovateľka a pán prokurátor to na začiatku stíhania ako machinácie nekvalifikovali. Táto právna kvalifikácia je pritom nesprávna. Máme tu totiž smernicu, ktorá tento spôsob obstarávania pri tomto systému umožňuje. Obdobným modelom informačný systém pre Elektronickú evidenciu tržieb obstarávali v Českej republike. Evidentne to nie sú machinácie, ale bežný spôsob obstarania systémov, ktoré fungujú v utajenom režime. A tie systémy finančnej správy v tomto režime fungujú dodnes.

Podobný systém v utajenom režime pre potreby finančnej polície obstaralo aj ministerstvo vnútra pod vedením Daniela Lipšica.

Áno, my sme dokonca žiadali, aby bol z ministerstva vnútra predložený spôsob obstarania tohto systému a odôvodnenie výnimky, prečo išiel tiež mimo verejného obstarávania. Senát na to nereagoval.

Na poslednom pojednávaní ste vypočúvali vyšetrovateľkou prípadu Moniku Barčákovú. Predseda senátu potvrdil, že to nie je typická situácia. Vy ste navrhli jej výsluch a bolo vám vyhovené. Prečo ste ho navrhovali?

Súd musí poznať za akých okolností boli poskytované výhody spolupracujúcim obvineným. Vychádza to z rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorého vyšetrovateľ a prokurátor sa na ich poskytovaní podieľajú. Musia byť preto v konaní vypočutí, ak na tom obhajoba trvá. Musia ozrejmiť, ako prebieha ten deal medzi štátom a spolupracujúcim obvineným a či je to štandardné, čo kto komu sľuboval, za akých okolností. Ten súčasný systém považujem za zvrátený. Tam, kde je možný podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody, sa im dáva dohoda o vine a treste. Tam, kde to možné nie je, sa zvolí benefit formou podmienečného zastavenia trestného stíhania. Špeciálne pri pánovi Imreczem je to zvrátené. Bol súčasť zločineckej skupiny, ktorá sa podieľala na neoprávnených odpočtoch DPH a aj tam mu dokázali zastaviť trestné stíhanie za skutok, kde vznikla škoda 18 miliónov eur.

Ale v kauze Adamčo proti Slovenskej republiky ESĽP kritizoval, že bolo úplne zastavené stíhanie za podielnictvo na vražde.

Áno. Veď to nie je normálne, ak prezident finančnej správy, ktorý sa podieľa na kradnutí DPH v takýchto rozmeroch, mal takto zastavené stíhanie. Nie je to v poriadku. Rovnako to nie je v poriadku ani v kauze takzvaného dorovnávania platov. Vezmite si, že on má vyššiu spoločenskú závažnosť vo forme prijatia údajného úplatku, ale je to zastavené, pretože usvedčuje Jozefa Brhela, ktorý mu prostriedky údajne dával a pri ktorom je teda nižšia závažnosť. A ešte k tomu pán Imrecze nie je vôbec stíhaný za legalizáciu príjmov z trestnej činnosti, hoci sa priznáva, aj keď je to úplný nezmysel, že on minul 1,2 milióna eur z údajne dorovnaných platov na dovolenky príbuzných a seba, ale nevie to hodnoverne preukázať. A súd toto všetko akceptuje. Toto je exemplárny prípad toho, ako nemajú vyzerať dohody so spolupracujúcimi obvinenými.

Objasnili ste motív, pre ktorý ste chceli vypočuť Moniku Barčáková, že to súviselo so snahou objasniť dealovanieso svedkami. Na druhej strane, vyšetrovateľka odpovedala na mnoho otázok neviem, nepamätám si. Čo to znamená pre vás? Pretože laicky to nepôsobí veľmi vierohodne.

Ja si myslím to isté, sami ste to pomenovali. Svedok, ktorý vypovedal takýmto spôsobom, sám poskytuje obraz o tom, ako to vyzeralo. To poskytovanie výhod pánom Imreczemu a Suchobovi nebolo až tak dávno (2021 a neskôr, pozn. autora), aby si pani Barčáková nepamätala. Podľa mňa na súde klamala a preto sme aj podali trestné oznámenie.

V akom je stave?

Je podané na Generálnej prokuratúre a čakáme kde bude pridelené. Požiadali sme generálneho prokurátora, aby túto vec vzhľadom na citlivosť vyšetroval priamo prokurátor Generálnej prokuratúry. Uvidíme ako ďalej, pretože sú tam evidentné dôkazy, že pani vyšetrovateľka nevypovedala pravdu. Zamlčala jeden podstatný kontakt so spolupracujúcim obvineným, kde podľa zvukovej nahrávky z riadneho, súdom schváleného, odpočúvania vyšetrovateľov sa mala pripravovať na prvý výsluch v kauze Mýtnik s pánom Imreczem.

Vy ste začiatkom februára predložili súdu záznamy z odpočúvania kancelárií vyšetrovateľov Národnej kriminálnej agentúry. Predseda senátu vám ich na druhý deň vrátil so slovami, že sa s nimi sčasti oboznámil a vami predložený prepis zodpovedá tomu, čo je na disku. Túto príhodu dajme bokom. Čo sa usilujete dokázať nahrávkami? O akej príprave na výsluch hovoríte?

Chceme dokázať, že proces kontaktovania vyšetrovateľky a spolupracujúcich obvinených nebol taký, ako vyplynulo z ich výpovedí. Ona vypovedala, že sa s nimi prvýkrát stretla na procesnom úkone, oficiálne za účasti obhajcov a tiež uviedla, že žiadne iné kontakty neboli. Ukazuje sa, že to nebola pravda. V čase pred oficiálnou výpoveďou pána Imreczeho mala byť pani Baráčková spolu s obhajcom pána Imreczeho štyri hodiny a spoločne ho mali pripravovať na výsluch. Tento úkon nie je zaznamenaný v spise a pani vyšetrovateľka na súde poprela, že by sa také niečo stalo.

Ako si môžete byť istý, že sa to stalo?

Pretože z odpočúvania z 10. júna 2021 vyplýva, že hlas podobný hlasu riaditeľa NAKA Ľubomíra Daňka sa rozčuľuje, že veci nemôžu fungovať tak, že NAKA východ si naplánuje s Imreczem úkon, ale Monika ho zruší a vezme si ho k sebe. Ten výsluch mal s Imreczem naplánovaný vyšetrovateľ NAKA východ Jaroslav Vereščák. To je prvý dôkaz. Do toho zapadá druhý dôkaz a tým je správa z ústavu na výkon väzby, podľa ktorej bol pán Imrecze eskortovaný 8., 9. a 10. júna na úkony do spisu pána Vereščáka. Tretím dôkazom je technický spis, ktorý viedol pán Vereščák a do ktorého si nechal pána Imreczeho vyeskortovať z väznice. Nie je v ňom žiaden záznam z úkonov 10. júna. V ten deň bol teda pán Imrecze mimo väznice, avšak v spise, do ktorého bola vyžiadaná jeho prítomnosť, nie je zadokumentovaný žiaden úkon s ním. A hlas podobný pánovi Daňkovi v súvislosti s Monikou hovorí, že štyri hodiny sa s Imreczem pripravovali. Opäť to korešponduje so správou z väznice, podľa ktorej bol z nej Imrecze vyvezený o desiatej doobeda a vrátený po 14.00 hod.

Predseda senátu v kauze Mýtnik sa už pri inej príležitosti vyjadril, že patrí k tej skupine sudcov, ktorým nevadí, ak polícia chodí za obvinenými do väzby a niečo s nimi rieši, volajme to operatívne vyťažovanie. Kritickejší sudcovia hovoria, že to nie je dobré, lebo sa tam môže diať preparácia, teda cvičenie obvineného na procesný úkon. Predstavme si teda, že toto všetko, čo ste mi povedali, by ste na pojednávaní preukázali. A čo? Čo je na tom, že vyšetrovateľka Barčáková mala stiahnutého Imreczeho k sebe?

Áno, ibaže ak by išlo o operatívne vyťažovanie, štandardný kontakt, prečo by to vo výsluchu zamlčala?

Môže sa brániť, že si to zle pamätala.

Môže, ale tu sa rozprávame o štandardnosti poskytovania výhod, tak k tomuto musí existovať záznam v spise. Tu bola spolupracujúca osoba vytiahnutá z väznice a my nevieme, čo sa s ňou dialo. Ja s pánom Hrubalom nesúhlasím, že toto je akceptovateľné. Nie je normálne, aby sa takýmto spôsobom, bez účasti obhajcov, kľúčoví svedkovia stretávali s príslušníkmi NAKA. Určitú vôdzku nám dala aj Súdna rada, ktorá nedávno práve v prípade pána Hrubalu riešila jeho kontakty s operatívnymi pracovníkmi polície (podrobnosti tu a tu, pozn. autora). A tak, ako príliš úzke kontakty medzi sudcom a policajnou operatívou môžu evokovať, či je sudca stále nezávislý a nestranný alebo či je to policajný sudca, tak také isté kontakty medzi svedkom a operatívou môžu evokovať, či je to objektívny svedok alebo policajný svedok.

Predstavme si, že všetko toto dokážete pred súdom. Vyšetrovateľka Barčaková využila, že jej kolega mal Imreczeho vytiahnutého z väznice, stretli sa, rozprávali sa. Nevieme, čo sa tam dialo. Ak pani Barčáková zamlčala toto stretnutie, predpokladajme, že sa bude vyhovárať, že si to nepamätá a tak nám nepovie viac o obsahu tohto stretnutia. Ani Imrecze nemá dôvod o tom hovoriť pravdu, ak by mu hrozilo stíhanie za krivé obvinenie. Čo týmto všetkým chcete dokázať?

Narušenie objektivity spolupracujúceho obvineného. Ak si porovnáte ich výpovede v technických spisoch ako je spis číslo 80, tak v hrubých črtách sú totožné, ale postupne sa líšia v detailoch. Tí spolupracujúci obvinení v priebehu času postupne opúšťajú niektoré pozície a prispôsobujú detaily. To ich môže usvedčiť z klamstva. Ak svedok príde so skutkovou verziou udalostí, tak skúsený vyšetrovateľ vie, čo asi obhajcovia budú napádať, tak preto dá tú výpoveď zopakovať, vyčistiť, preto hovoríme o preparácii. Ak spolupracujúci svedok vypovedá pravdu, nevidím dôvod na takéto styky. Prečo by sa s ním mala vyšetrovateľka takto stretávať? Európsky súd pre ľudské práva v súvislosti s výpoveďami spolupracujúcich osôb sústavne pripomína zvýšenú kontrolu. Ja to chápem tak, aby sme sa viac zamerali na pravdovravnosť, objektivitu, či ten človek vypovedá pravdu, či má zachovanú pamäťovú stopu a päťkrát vypovedá rovnako alebo postupne pridáva detaily. Nepovažujem za správne, že pán Suchoba ikskrát vypovedá v technických spisoch, o ktorých sme nevedeli a potom príde s ucelenou výpoveďou do kauzy Mýtnik.

Na februárovom pojednávaní ste tiež preukázali, že časť úkonov so spolupracujúcimi osobami sa nerealizovala v oficiálnej budove Národnej kriminálnej agentúry na Račianskej ulici v Bratislave alebo inom oficiálnom objekte, ale v neoznačenom dome ministerstva vnútra v mestskej časti Lamač. Predseda senátu požiadal prokurátora, aby predložil podklady k tomu, aké úkony sa v tejto budove realizovali. Vyjadril sa k tomu?

Nevyjadril sa. Predložil spis číslo 80, ale podľa mojich informácií aj samotný pán prokurátor Repa bol v tomto objekte, zúčastňoval sa procesného úkonu, takže som zvedavý, ako sa s touto požiadavkou predsedu senátu vysporiada. My budeme na jej splnení trvať.

Ak mám správne informácie, prokurátor vysvetľuje pointu budovy v Lamači podobne ako bývalý policajný prezident Štefan Hamran, že to bolo akési takticko-organizačné opatrenie. Jednak bolo v danom čase a priestore veľa výsluchov, a výsluchové miestnosti na Račianskej nestíhali a zároveň sa báli úniku informácií, keďže niektorí svedkovia vypovedali proti vtedy ešte aktívnym policajtom. Pýtal som sa prokurátora Matúša Harkabusa na tento objekt a aj on povedal, že ak ide o budovu ministerstva vnútra, tak v tom nevidí principiálny problém. Predpokladám, že vy v tom problém vidíte. Prečo?

Pretože Trestný poriadok vyslovene hovorí, že to musí byť úradná miestnosť. Samozrejme, v odôvodnených prípadoch môže ísť polícia do nemocnice a podobne, ale to nebol tento prípad. Aj procesný úkon, ktorý má usvedčovať údajných páchateľov závažnej trestnej činnosti musí mať nejakú vážnosť, má predpísané pravidlá. Ani súdne pojednávanie sa nerealizuje v krčme alebo hostinci alebo účelovom zariadení ministerstva spravodlivosti v Omšení. Je na to určená pojednávacia miestnosť. A tak isto sa má výsluch realizovať v budove polície.

Argumentácia prokuratúry je úsmevná, pretože to, čo ste povedali, nie sú všetky argumenty. Pán prokurátor Repa argumentuje aj tým, že úkony v Lamači realizovali aj policajti z iných častí Slovenska a tak v tom objekte, kde vykonávali úkony, rovno aj prespávali. Súdny človek toto nemôže myslieť vážne. Ak áno, tak nabudúce môžeme robiť úkony na policajnej ubytovni.

Žiaden z týchto dôvodov nevnímam ako legitímny. Ak mali problém na Račianskej, mohli požiadať o súčinnosť ktorékoľvek obvodné oddelenie v Bratislave, aby v ich výsluchovej miestnosti zrealizovali úkon. Myslím si, že hlavná pointa toho, prečo sa úkony realizovali v Lamači bolo, aby sa spätne nedalo dohľadať, kto tam bol a čo sa tam dialo. Určite to nie je o tom, že by bol nedostatok úradných miestností polície. Mnohí prokurátori sa teraz nechcú priznať, že tam boli. Dokonca aj pani vyšetrovateľka naveľa priznala, že tam bola, ale neuviedla, v súvislosti s akými konkrétnymi úkonmi ani s akými ľuďmi.

Vyšetrovateľka vo februári okrem iného vypovedala, že v prípravnom konaní nepovažovala za nevyhnutné vykonať konfrontáciu znalcov, hoci posudok obžaloby vyčísluje škodu na 45 miliónov eur a posudok obhajoby hovorí, že žiadna škoda nevznikla, čiže rozdiel medzi posudkami je v desiatkach miliónov eur. Prekvapilo ma to. Na druhej strane je fakt, že súd k ich konfrontácii pristúpil. Smerujem k výhrade, ktorú občas formulujú niektorí novinári, nesúhlasím s ňou, ale je na stole – áno, možno v prípravnom konaní sa vedie jednosmerné dokazovanie, ale veď sa to dostane na súd a ten vám dôkazy pripúšťa. Nemá to práve takto byť?

Nemá to tak byť. V prípravnom konaní boli skoro všetci obvinení vo väzbe práve pre trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku, čiže na základe stanovenej škody. Vezmite si koľko ľudských osudov ovplyvnilo to, že prokurátor a vyšetrovateľka na začiatku stanovili nejakú škodu a znalec ju neskôr pochybným spôsobom aproboval. Znalecký posudok alebo krátke odborné vyjadrenie malo byť už na začiatku trestného konania pri vznesení obvinenia. Nemuselo to byť úplne presné a mohol povedať, že škoda podľa jeho predbežného názoru sa pohybuje od 10 miliónov eur a vyššie. Už by to bolo jasnejšie. Ale na základe nič, sčítaných faktúr, vzniesli obvinenie a mnohí ľudia boli obmedzení na osobnej slobode. V tom tkvie zvrátenosť. To nie je o tom, že tu prebieha nejaké prípravné konanie a potom spravodliví páni sudcovia z Banskej Bystrice rozhodnú, že pán prokurátor sa mýlil – kto vráti tým ľuďom dni strávené vo väzbe?

Prepis videopodcastu bol krátený, niektoré časti a hovorové formulácie boli vynechané, zmenené a/alebo doplnené tak, aby bolo možné rozhovor plynulo a zmysluplne čítať. Nemalo to vplyv na význam otázok a odpovedí. Michal Mandzák prepis rozhovoru autorizoval.