Kažimíra odsúdili, opäť stačil jeden svedok. K rozporom sa sudca napriek sľubom nevyjadril

Špecializovaný trestný súd odsúdil guvernéra Národnej banky Slovenska a bývalého ministra financií z éry Smeru Petra Kažimíra za údajné podplácanie. Sudca Milan Cisarik mu trestným rozkazom uložil peňažný trest 100-tisíc eur, informoval o tom vo štvrtok (13. apríla) denník SME.

Rozhodnutie nie je právoplatné, odpor proti rozkazu už podľa novín podala špeciálna prokuratúra a tak v najbližšej dobe v kauze začne hlavné pojednávanie.

Postup sudcu Cisarika však ukazuje, že je naozaj presvedčený o pravdovravnosti svedka – bývalého prezidenta finančnej správy Františka Imreczeho, ktorého svedectvo proti Kažimírovi je kľúčovým dôkazom. Niekdajší šéf daniarov z éry Smeru spolupracuje s orgánmi presadzovania práva, ide o takzvaného kajúcnika.

„Vydanie trestného rozkazu naznačuje, že sudca Cisarik považuje dôkazy za natoľko silné a jednoznačné, že chcel prípad uzavrieť bez toho, aby prebehlo hlavné pojednávanie. Ide o bežný postup, ktorým súdy pri jednoznačných prípadoch môžu urýchliť čakanie na verdikt,“ píše SME.

Druhý prípad viery krajúcnikovi

Sudca Cisarik už vlani v inom prípade svedkovi Imreczemu uveril. Neprávoplatne vtedy odsúdil dve bývalé funkcionárky finančnej správy. Uveril mu napriek tomu, že v svedectvo boli viaceré nezrovnalosti. Koncom októbra pri krátkom ústnom zdôvodnení rozhodnutia preto sudca viackrát prisľúbil, že sa ku všetkým medzerám v jeho svedectve vyjadrí písomne. Neurobil to.

Sudcu nevyrušila najpodstatnejšia medzera v príbehu, že Imrecze a druhý spolupracujúci svedok, podnikateľ s informačno-komunikačnými technológiami Michal Suchoba, sa nezhodujú v tom, koľko peňazí a pre koho si Imrecze vypýtal. Stačilo mu, že sa zhodujú časti ich výpovedí proti obžalovaným exfunkcionárkam finančnej správy. V rozsudku to vysvetlil tak, že v tomto prípade sa dokazovalo ich korumpovanie a nie to, v čom sa kajúcnici nezhodujú.

Ani toto rozhodnutie sudcu Cisarika z vlaňajšieho prípadu súdených exfunkcionárok finančnej správy nie je právoplatné. Odvolanie podali obžalované aj prokurátor. Až Najvyšší súd teda definitívne určí, či je v poriadku takto uveriť spolupracujúcemu svedkovi, ale nevyjadriť sa pritom k dôležitým nejasnostiam v jeho svedectve. „Termín rozhodnutia zatiaľ nebol určený,“ informovala hovorkyňa Najvyššieho súdu Alexandra Važanová.

Tento prípad tak nakoniec môže ovplyvniť kauzu exministra Kažimíra. Aj jeho obhajoba totiž dlhodobo poukazuje na medzery v Imreczeho svedectve. Pravdepodobne najvýznamnejšia sa týka motívu údajnej korupcie – minister financií vraj v roku 2016 zaplatil za kladné vybavenie daňovej kontroly šiestich firiem, hoci tie sa s finančnou správou o vyplatenie vratiek DPH súdili a na súde uspeli.

Imrecze zároveň najprv hovoril, že za peniaze mal Kažimírovi iba zistiť informácie z daňových kontrol, neskôr pridal, že sa tak snažil ovplyvniť výsledky kontrol. Na Generálnej prokuratúre sa na tieto medzery pozerajú kriticky. Špeciálna prokuratúra ich vníma skôr ako potvrdenie vierohodnosti výpovede kajúcnika.

Keďže špeciálna prokuratúra podala proti trestnému rozkazu v Kažimírovej kauze odpor, sudca Cisarik bude musieť tieto nezrovnalosti opäť riešiť na hlavnom pojednávaní.

Európsky súd pre ľudské práva od sudcov opakovane vyžaduje obzvlášť kritický prístup pri hodnotení vierohodnosti výpovedí kajúcníkov, ak majú byť jediným alebo podstatným usvedčujúcim dôkazom.

Štvrtina sem, štvrtina tam

Spomínané vlaňajšie rozhodnutie sudcu Cisarika súvisí s aférou Mýtnik o údajnej korupcii pri obstarávaní analytických a kontrolných informačných systémov finančnou správou v ére Smeru. Obžalovanými boli bývalá vedúca obstarávaní Kornélia Černá a niekdajšia šéfka oddelenia právnych služieb Denisa Židová. Obe vinu odmietajú.  Cisarik ich odsúdil za údajné prijímanie úplatku.

Imrecze vraj v roku 2018 krátko po tom, čo abdikoval z pozície prezidenta finančnej správy, odovzdal Černej 20-tisíc eur a Židovej 30-tisíc eur. Malo ísť o poďakovanie za spoluprácu a včasnú úhradu faktúr firme Allexis, ktorá dodala finančnej správe úspešne fungujúce analytické a kontrolné informačné systémy.

Nešlo však o oficiálne odmeny z rozpočtu inštitúcie. Imrecze o peniaze pre kolegov požiadal svojho kamaráta - majiteľa spoločnosti Allexis Michala Suchobu. V opise ďalších udalostí sa však ich svedectvá rozchádzajú.
Imrecze tvrdí, že Suchobu požiadal o dvestotisíc pre piatich vtedajších funkcionárov finančnej správy, ale podnikateľ nakoniec odsúhlasil iba 150-tisíc eur.

Pochybnosti do toho príbehu vnieslo aj nečakané priznanie Imreczeho, že Suchobovi v tom čase klamal o odovzdaní časti finančných prostriedkov. Bývalý prezident finančnej správy totiž tvrdí, že si z peňazí na neoficiálne odmeny od Suchobu nechal pre vlastnú spotrebu 50-tisíc eur. Suchobovi však tvrdil, že sú určené na ďakovné pre vtedajšieho šéfa sekcie informatiky Milana Gregu. Ten sa na to nenechal zlákať, Imrecze však napriek tomu Suchobovi tvrdil, že peniaze Gregovi odovzdal.

Prečo je dôležité vyjasniť si koľko peňazí a pre koho si Imrecze od Suchobu vypýtal, koľko mu Suchoba odovzdal a či vôbec a koľko naozaj Imrecze rozdelil medzi kolegov? Suchoba totiž potvrdzuje iba to, že Imrecze si od neho peniaze vypýtal a neskôr mu ich odovzdal. Židovú a Černú usvedčuje iba Imrecze. Suchoba nebol pritom, keď im mal peniaze odovzdať Imrecze. Suchobova výpoveď má teda zmysel najmä preto, aby zvýšila alebo znížila vierohodnosť Imreczeho svedectva proti bývalým kolegyniam.

Prečo sa k tomu súd nevyjadril

Sudca Cisarik v rozsudku píše, že tieto nezrovnalosti na vierohodnosti Imreczeho svedectva podľa neho nič nemenia. Dôležité podľa neho je, že sa zhodujú na ďakovnom pre obžalované exfunkcionárky.