„Bez názvu“ – týždenný newsletter Adama Valčeka

Justičné chucpe

Siedmi členovia Súdnej rady v piatok podali návrh na odvolanie Jána Mazáka z funkcie predsedu tohto ústavného orgánu sudcovskej legitimity. Na Právnych listoch zverejnili anonymizované znenie návrhu.

Nie je to príjemné čítanie. Miestami to vyzerá ako návrat v čase o viac než dekádu. Do éry Štefana Harabina, pretože doteraz sa práve s ním spájali najväčšie podozrenia z prenasledovania nepohodlných sudcov.

Návrh na odvolanie J. Mazáka na deviatich konkrétnych prípadoch ilustruje, že odkedy sa v roku 2020 ujal funkcie, podľa navrhovateľov opakovane zneužíval právomoc, ktorá mu nepatrí – poza chrbát Súdnej rady nechával lustrovať informácie o sudcoch.

Navrhovatelia tvrdia, že v dvoch z deviatich doteraz identifikovaných prípadov sa k tomu odhodlal iba na základe anonymného podnetu. V ďalšom prípade prišiel podnet s podpisom, ale obyčajným e-mailom bez elektronického podpisu alebo papierového doplnenia.

Oprávnenie lustrovať sudcov podľa zákona patrí Súdnej rade ako kolektívnemu orgánu alebo jej kontrolným komisiám, ktoré preverujú napríklad majetky sudcov. 

„J. Mazák si ‚prisvojil‘ kompetenciu Súdnej rady ako kolektívneho orgánu a Sekciu vyhľadávania, informácií o majetkových pomeroch sudcov a o sudcovskej spôsobilosti (oddelenie Kancelárie Súdnej rady, ktoré administruje lustračné zadania od Súdnej rady a kontrolných komisií, a následne ich analyzuje, pozn. autora) zneužil ako svoju súkromnú detektívnu službu, ktorá podľa jeho protiprávnych pokynov zbierala informácie na vybraných sudcov,“ tvrdia siedmi navrhovatelia.

Ak sa na prípad uplatní rovnaká optika, ktorú J. Mazák použil napríklad pri diskusii o vzťahu medzi sudkyňou Špecializovaného trestného súdu a novinárkou mienkotvorných novín, ktorá podľa neho vyzerala ako snaha o diskreditáciu sudkyne, tak obavy autorov návrhu na odvolanie J. Mazáka, že jeho aktivity vyzerajú ako zbieranie kompromitujúcich materiálov na nepohodlných sudcov nepôsobia prehnane.

Veľavravné bude to, čo bude „deň po tom“. Súdna rada by mala o návrhu rokovať už v utorok. Dá sa očakávať búrlivá diskusia. Iba že by sa stalo niečo nepredvídateľné (náhle ochorenie J. Mazák alebo jeho dobrovoľná abdikácia). 
Už koncom minulého roka čelil J. Mazák návrhu na odvolanie, funkciu ustál o jediný hlas. Teraz na jeho odvolanie bude stačiť, ak sa k navrhovateľom pripoja aj ostatní členovia Súdnej rady zvolení sudcami. Lustrácie kolegov môžu byť citlivou témou aj pre nich. Denník N predpovedá, že odvolanie J. Mazáka je „pravdepodobné“.

Vo verejnej debate sa určite objavia interpretácie, že ide o mocenskú snahu zbaviť sa „dobrého“ predsedu Súdnej rady, ktorá súvisí s kritickými prejavmi vládnej moci na jeho adresu a výmenou vládnych nominantov v rade. Ak členovia Súdnej rady J. Mazáka z funkcie odvolajú, bude dôležité sledovať ich ďalšie kroky. Práve tie totiž prezradia najviac o úprimnosti ich súčasných úmyslov. 

Podozrenia, ktoré formulujú v návrhu na odvolanie sú totiž tak vážne, že po prípadnom odvolaní J. Mazáka by mal nasledovať interný audit, aby sa zistilo, v koľkých podobných prípadoch došlo k využitiu lustračného oprávnenia bez toho, aby o tom rozhodla Súdna rada alebo kontrolná komisia. A tiež to, aké informácie predseda Súdnej rady zhromaždil a čo sa s nimi potom dialo. Súdna rada by mala zároveň okamžite prijať vnútorné samoregulačné pravidlá, ktoré budúcemu predsedovi zabránia lustrovať sudcov poza chrbát rady alebo kontrolných komisií. 

Treba dodať, že lustračné oprávnenie získala Súdna rada v rámci zmien v justícii z roku 2020, takže nejde o nič, čo by malo za sebou dlhé roky ustálenej praxe. 

Tri príklady. Spomedzi deviatich prípadov sú osobitne zaujímavé tieto tri (ich podrobnosti sa dajú identifikovať z kontextu, hoci v zverejnenom návrhu sú anonymizované):

  • Vlani v decembri J. Mazák preposlal anonym proti členovi Súdnej rady a sudcovi Krajského súdu v Bratislave Petrovi Šamkovi vtedajšiemu špeciálnemu prokurátorovi Danielovi Lipšicovi. Do týždňa mu prišla z Úradu špeciálnej prokuratúry odpoveď. Obratom dal J. Mazák pokyn vyšetrovacej sekcii Kancelárie Súdnej rady, aby anonym preverila a tá sa pokúšala zistiť, či bratislavská kriminálka nevyšetruje aj aktívnych sudcov. Všetko sa to dialo v čase, keď Súdna rada prvýkrát rokovala o návrhu na odvolanie J. Mazáka z funkcie a návrh podporoval aj P. Šamko.
  • Vlani v lete sa J. Mazák zapodieval e-mailovým podnetom, hoci prišiel bez elektronického podpisu a autor ho nedoplnil ani papierovo. Pisateľ sa dožadoval, aby bol preverený majetok sudkyne Okresného súdu Galanta, pretože podľa neho mala kariéru dohodnutú vopred. Predseda Súdnej rady dal pokyn vyšetrovacej sekcii Kancelárie Súdnej rady, aby pisateľa vyzvala na podpísanie podnetu a doplnenie osobných údajov o zomrelej babke sudkyne a tiež o notárovi, ktorý prejednával dedičstvo po nej. Siedmi členovia Súdnej rady, ktorí navrhujú odvolanie J. Mazáka tvrdia, že v tomto prípade mal e-mail „odložiť bez prijatia ďalšieho opatrenia“ preto, že nebol podpísaný a nie pýtať od autora ďalšie detaily. Dotknutá sudkyňa je dcérou advokáta Ľudovíta Štangloviča, ktorý je činný napríklad v kauze Mýtnik ako obhajca Jozefa Brhela. Pracuje aj na iných kauzách v pôsobnosti bývalej špeciálnej prokuratúry.
  • Začiatkom minulého roka dal J. Mazák pokyn, aby vyšetrovacia sekcia Kancelárie Súdnej rady zaistila podklady o preverení trestného oznámenia proti sudkyni Okresného súdu Malacky. Pokyn dal dva týždne potom, čo táto sudkyňa vydala neodkladné opatrenie, ktorým uzemnila novoobstaraný vrtuľník ministerstva vnútra. Dôvodom boli pochybnosti o férovosti obstarávania v ére ministra Romana Mikulca (OĽaNO). Krajský súd neskôr neodkladné opatrenie zrušil.

Kontext. Podozrenie, že J. Mazák necháva lustrovať sudcov poza chrbát Súdnej rady alebo kontrolných komisií vyslovili niektorí členovia rady už dávnejšie. Pravdepodobne prvýkrát sa toto podozrenie objavilo pri sudcovi Špecializovaného trestného súdu Michalovi Trubanovi v súvislosti s jeho disciplinárnym stíhaním v roku 2020. Téma vyvrcholila na poslednom zasadnutí Súdnej rady v marci. Jej členovia odhlasovali, aby J. Mazák vysvetlil obsah listu v súvislosti s M. Trubanom a predložil zoznam prípadov, v ktorých nechal na vlastnú päsť lustrovať sudcov. Nateraz nie je známe, či predseda Súdnej rady už tieto informácie členom poskytol a odkiaľ pochádzajú konkrétne dáta, ktorými sa argumentuje v návrhu na jeho odvolanie.

Prvýkrát odmietli obžalobu pre benefity kajúcnikovi

Špecializovaný trestný súd v uplynulých dňoch sprístupnil podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám druhú sériu rozhodnutí podľa novely Trestného poriadku, ktoré súvisia so zoznamom benefitov a posudzovaním ich zákonnosti aj v rozpojednávaných kauzách. Ide o benefity, ktoré majú spolupracujúci obvinení dohodnuté s prokuratúrou výmenou za usvedčujúce výpovede. 

Minulý týždeň som v newslettri písal, že v prvých dňoch vydal súd trinásť takýchto rozhodnutí. Vo všetkých konštatoval, že prokuratúra doplnila zoznam benefitov, ale ich zákonnosť neskúmal ani v jednej z rozpojednávaných káuz. Pritom práve to bola pointa novely Trestného poriadku.

V druhej sérii prevažne z prvého aprílového týždňa Špecializovaný trestný súd vydal osem rozhodnutí v súvislosti s benefitmi. 

Kauza údajnej pozemkovej mafie. Vôbec prvýkrát súd v rozpojednávanej kauze odmietol obžalobu z dôvodu, že prokuratúra nepredložila kompletný zoznam benefitov. 

„Súd odmieta obžalobu z 29. marca 2017, lebo prokurátor nepredložil všetky potrebné záznamy, z ktorých by bolo možné zistiť rozsah a obsah benefitov poskytnutých spolupracujúcej osobe, ktorá vypovedá ako svedok, čím neumožnil súdu hodnotiť zákonnosť takýchto benefitov,“ znie výrok uznesenia. Prijal ho senát predsedu sudcu Jána Buvalu a členov sudcov Ruženy Sabovej a Milana Cisarika. Ak rozhodnutie potvrdí Najvyšší súd, kauza sa vráti naspäť do prípravného konania.

Rozhodnutie je síce anonymizovaného, ale z jeho kontextu vyplýva, že ide o prípad údajnej pozemkovej mafie, v ktorej je obžalovaný aj bývalý príslušník SIS Michal Hrbáček. Známy je najmä pre svoju údajnú účasť na únos Michala Kováča ml. v 90. rokoch minulého storočia. V prípade údajnej pozemkovej mafie je spolupracujúcou osobou Jozef Drag, podľa denníka SME sedemkrát právoplatne odsúdený recidivista, ktorý v minulosti na súde vyhlásil, že pracoval aj ako policajný agent.

„Podľa názoru súdu mal prokurátor predložiť súhrnný prehľad všetkých uznesení o vznesení obvinenia X. Y., preukázať ďalší procesný postup orgánov činných v trestnom konaní k jeho osobe – chronológiu ako došlo k postupnému vylúčeniu jeho osoby na samostatné konanie, predložiť všetky opatrenia prokurátora, ktorými udelil súhlas na udelenie benefitu X. Y. v akejkoľvek forme a následne takéto rozhodnutia vo všetkých jeho konaniach, kde pôvodne vystupoval ako obvinený. Bez predloženia takéhoto prehľadu benefitov súd nemôže hodnotiť, či boli tieto zákonné, najmä pokiaľ z opisu jednotlivých skutkov môže vyplývať podozrenie, že X. Y. mohol byť organizátorom čo aj pri čiastkovom skutku. S poukazom na časový odstup desať rokov by mal prokurátor uviesť aj to, v akom postavení je aktuálne X. Y. a prípadne, aký bude ďalší zamýšľaný postup orgánov činných v trestnom konaní voči jeho osobe, či aké sú výsledky jeho spolupráce,“ píše sa v uznesení, ktoré sudcovia J. Buvala, R. Sabová a M. Cisarik prijali jednohlasne.

Kritický prístup. Je to zatiaľ jediné takéto rozhodnutie, ale ak by jeho správnosť potvrdili sudcovia Najvyššieho súdu, mohlo by to priniesť zvraty v exponovaných kauzách súčasnosti.

Tie boli totiž vyšetrované tak, že z jedného veľkého spoločného trestného konania sa postupne vylučovali na samostatné drobné stíhania prípady spolupracujúcich svedkov, aby išli vlastným tempom. No práve takýmto vylučovaním začali byť vzťahy medzi jednotlivými obvineniami neprehľadné, čo komplikovalo hodnotenie zákonnosti benefitov. 

Benefity sa totiž podľa zákona nesmú poskytovať organizátorovi trestnej činnosti. Ale v niektorých prípadoch to vyzerá tak, že organizátormi sú aj spolupracujúci obvinení, no ich vylúčenie na samostatné trestné stíhanie to zamaskuje a prokuratúra im zrazu ponúka aj zastavenie trestného stíhania. 

Z rozhodnutia senátu sudcu J. Buvalu vyplýva, že tento problém vníma a práve preto chceli pri hodnotení zákonnosti benefitov preveriť rozdrobené stíhania spolupracujúceho obvineného, ale nedalo sa, pretože prokuratúra nepredložila ich zoznam. 

Spomedzi exponovaných káuz by podobne kritický prístup mohol viesť k spochybneniu zákonnosti benefitov napríklad pri spolupracujúcich obvinených Ľudovítovi Makóovi alebo Michalovi Suchobovi.

Zavádzajúce otázky Európskej komisie

Denník N zverejnil list, ktorý Európska komisia napísala ešte 28. marca podpredsedovi vlády Petrovi Kmecovi z Hlasu v súvislosti so zmenami v trestných predpisoch. Noviny zároveň priniesli jeho interpretáciu v širších politických súvislostiach. 

List vypracovalo generálne riaditeľstvo pre hospodárske a finančné záležitosti Komisie. Vysvetľuje v ňom, že zrušenie špeciálnej prokuratúry Komisia vníma ako zmenu „systému vnútornej kontroly členského štátu“, ktorý bol dohodnutý v Pláne obnovy a odolnosti v hodnote šesť miliárd eur – špeciálna prokuratúra je v ňom totiž priamo zmienená. Komisia preto žiada zodpovedať konkrétne otázky, ktoré jej majú dať „dôveryhodné záruky, že je naďalej zabezpečené účinné vyšetrovanie inými útvarmi s rovnakou úrovňou nezávislosti, špecializácie a účinnosti“.

K politickým súvislostiam listu nemám žiaden originálny postreh, ale pristavím sa pri jednotlivých otázkach Komisie, pretože z nich cítiť prekvapujúcu neznalosť. Nie je to nič zlé, pretože pointou komunikácie medzi Komisiou a vnútroštátnymi orgánmi je práve vyjasňovanie tém; určitá miera neznalosti je preto základom – inak by predsa nebolo čo vyjasňovať.

Ako dôležité to vnímam preto, že ak je znalosť Komisie iba v bode, ktorý prezrádzajú otázky v liste, tak potom sa dá očakávať, že komunikácia je iba na začiatku (napriek tomu, že mu predchádzali tri iné listy) a ďaleko od definitívneho rozhodnutia o stopnutí Plánu obnovy a odolnosti.

Ale pripustiť treba aj možnosť, že Komisii táto úroveň znalostí o trestnej legislatíve na Slovensku a jej zmenách stačí na prijatie rozhodnutia o stopnutí prostriedkov – v takom prípade mám strach, čo to urobí s náklonnosťou časti spoločnosti k Európskej únie, pretože vládni politici by určite využili na kritiku Komisie, že k stopnutiu Plánu obnovy a odolnosti došlo na základe nesprávnych informácií. 

Pravdepodobne to nie je prvý príklad nesprávnych informácií použitých Komisiou. Podpredseda vlády a minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS) v reakcii na zverejnenie listu z 28. maca uviedol, že v úvode komunikácie Komisia nesprávne tvrdila, že vláda navrhuje zrušiť Špecializovaný trestný súd. V skutočnosti išlo o Úrad špeciálnej prokuratúry. 

Verejnosť je pri overovaní autentického obsahu komunikácie medzi vnútroštátnymi orgánmi a Komisiou odkázaná iba na úniky informácií, táto korešpondencia je totiž vyňatá spod zákona o slobodnom prístupe k informáciám a nariadenia o prístupe verejnosti k dokumentom Únie.

Stratené v preklade. Denníkom N zverejnený list pravdepodobne nie je oficiálnym autorizovaným prekladom Komisie alebo slovenských orgánov. Podľa jazykových chýb sa zdá, že ide o automatizovaný preklad cez DeepL, Google Translate alebo iný podobný nástroj. Omylom zdvojené množné číslo v časti „presunutí na oddelenia alebo oddelenia“ alebo použitie pojmu „rozpad“ ako nesprávny preklad zrejme anglického slova dissolve, ktorému by v kontexte zrušenia špeciálnej prokuratúry zodpovedal skôr pojem rozpustenie. Preklad má aj mnoho iných chýb. Ani citáty z Plánu obnovy a odolnosti použité v liste nesedia s oficiálnym autorizovaným prekladom. 

Nie je na tom nič podozrivé, automatizovaný preklad zrejme použil niekto z prostredia vlády na uľahčenie práce a následne práve táto verzia unikla do médií. Tieto chyby je dôležité vnímať pri hodnotení obsahu listu preto, že v automatizovanom preklade môžu mať pôvod aj niektoré vecné chyby Komisie. V liste raz píše o „špeciálnych prokurátoroch“, inokedy o „osobitných prokurátoroch“, príkazy generálneho prokuratúra sú zas preložené ako nariadenia, čo sú chyby zapríčinené najskôr strojovým prekladom. 

Na začiatok smiešne, potom už nie. No v liste sú vecné nesprávnosti či selektívny prístup k informáciám, ktoré zjavne nezavinil automatizovaný preklad. Pri prvej chybe som sa dokonca usmial, pretože som si spomenul na dávny právnický kvíz alebo test, už si nepamätám pri akej príležitosti, kde bola rovnaká otázka. „Aký bol počet špeciálnych prokurátorov na špeciálnej prokuratúre pred jej rozpustením?“ pýta sa Komisia (prvý bod otázok v liste). V tom kvíze to bol chyták. Odpoveď je totiž jeden špeciálny prokurátor. Komisia asi otázku myslela vážne, nie ako chyták. 

Ďalšie nesprávnosti už také úsmevné nie sú. Komisia píše, že „chápe“, že generálny prokurátor nesmel zasahovať do činnosti prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry a dávať im pokyny, aby nezačínali trestné stíhanie, nepodali obžalobu, nepodali návrh na vzatie do väzby a podobne. Ide o zákaz takzvaných negatívnych pokynov. Komisia sa preto pýta (štvrtý bod otázok v liste), ako teraz vláda zabezpečí „nezávislosť“ trestného stíhania pod generálnym prokurátorom. 

Komisia nesprávne naznačuje, že zrušením špeciálnej prokuratúry došlo aj k zrušeniu zákazu negatívnych pokynov. Nie je to pravda. Zákaz negatívnych pokynov presadila v roku 2011 vtedajšia ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská a platí dodnes pre všetkých prokurátorov, zrušenie špeciálnej prokuratúre na ňom nič nezmenilo.

Rovnako pôsobia otázky o zverejňovaní prokurátorských rozhodnutí na webe (štrnásty bod otázok v liste). Komisia v nich píše, že generálny prokurátor vydal nový príkaz o slobodnom prístupe k informáciám (ide o príkaz číslo 32/2024), ktorý podľa Komisie môže ovplyvniť aj zverejňovanie prokurátorských rozhodnutí na webe. Príkaz je na prokuratúre zaužívaný názov pre interné predpisy. 

„Nový príkaz neobsahuje ustanovenia, ktoré doteraz stanovovali právo verejnosti na prístup k informáciám na webovej stránke,“ píše Komisia. Nie je to pravda. „Informácie, ktoré je Generálna prokuratúra povinná zverejniť podľa zákona o slobode informácií, sú voľne prístupné na adrese webového sídla Generálnej prokuratúry,“ píše sa aj v novom príkaze. A zákon o slobode informácií rieši aj prístup k prokurátorským rozhodnutiam, ktoré sa podľa zákona povinne zverejňujú.

Rozdiel medzi starým a novým príkazom je pravdepodobne štylistický (presné porovnanie som nerobil, pretože v čase písania tohto newslettra starý zrušený predpis nebol dostupný na webe), pretože pôvodný príkaz je z roku 2006 a povinné zverejňovanie rozhodnutí prokuratúry na webe platí od roku 2011.

Na debatu je aj argumentačné východisko Komisie, ktoré je cítiť na viacerých miestach listu, že iba centralizovaná špecializácia justičných orgánov je efektívnym nástrojom ochrany finančných záujmov Európskej únie. Tento názor vyvracia udalosť spred pár dní, ktorú ste určite zachytili. Na Slovensku bol zadržaný Talian, ktorého justičné orgány podozrievajú, že viedol organizovanú skupinu, ktorá má na konte eurofondové podvody za 600 miliónov eur. Ide o cezhraničnú kauzu, ktorá patrí do právomoci Európskej prokuratúry.

Na Slovensku sa tento prípad realizoval cez nástroj, ktorý sa volá európsky zatýkací rozkaz. Aj keby vtedy ešte existovala špeciálna prokuratúra, do prípadu by sa nezapojila. Podľa zákona totiž realizácie na základe európskeho zatýkacieho rozkazu rieši krajská prokuratúra a krajský súd. Aj v prípade, že ide o ochranu finančných záujmov Únie. Na krajských prokuratúrach je na to špecializované oddelenie – medzinárodnej spolupráce.

Takto je to vymyslené na Slovensku už od roku 2004 a hoci práve vtedy vznikal špeciálny súd a špeciálna prokuratúra, a ministrom spravodlivosti bol Daniel Lipšic, špecializované justičné orgány vykonávanie európskych zatýkacích rozkazov na Slovensku nikdy neriešili (ani v súvislosti s eurofondami alebo cezhraničnými podvodmi s DPH). Komisia k tomu nikdy nemala žiadne výhrady.

Kataster pod registráciou? Novinárom musí ostať úplný prístup, pripomína Súdny dvor

Aktuality.sk upozornili, že Úrad geodézie, kartografie a katastra plánuje navrhnúť novelu katastrálneho zákona, ktorá by podmienila online prístup k údajom katastra nehnuteľnosti registráciou. Iniciatívu síce odôvodňuje „zvyšujúcou sa kriminalitou vo vzťahu k zneužívaniu osobných údajov osôb oprávnených z práv k nehnuteľnosti“, ale úrad k tomu neuviedol žiadne konkrétne príklady zneužitia verejne dostupných údajov katastra. 

Pretože podobné prípady nie sú známe, novinári a aktivisti dávajú iniciatívu úradu do súvisu s údajnou snahou vlády skomplikovať preverovanie majetkových vzťahov záujmových osôb. Údaje z katastra nehnuteľností novinári využili napríklad pri informovaní o vile poslanca Hlasu Petra Náhlika, ktorú občasne využíva bývalý predseda parlamentu a zvolený prezident Peter Pellegrini.

Patrím k častým používateľom katastra nehnuteľností, podmienenie prístupu k jeho údajom ma neteší, no pri hodnotení iniciatívy úradu som zdržanlivý. Pretože ani v Únii neexistuje jednotný prístup k plošnému zverejňovaniu údajov katastra.

Napríklad Česká republika alebo Chorvátsko, ktorých katastre patria medzi používané medzi slovenskými novinármi, prístup k nim nepodmieňujú žiadnou registráciou. Naproti tomu vo Francúzsku, Španielsku či Portugalsku, čo sú tiež obľúbené destinácie pre uloženie československých peňazí do nehnuteľností, je to s prístupom k registru nehnuteľností zložitejší.

Registrácia alebo akákoľvek iná podobná procedúra má úradom umožniť spätne identifikovať, kto mal k údajom o konkrétnej nehnuteľnosti prístup. 

Podobne zdržanlivé stanovisko k iniciatíve Úradu geodézie, kartografie a katastra vydal advokát Jakub Berthoty z kancelárie Dagital Legal, ktorá sa špecializuje na ochranu údajov, súkromia a technológií. Pripomenul, že podmienenie prístupu k citlivým údajom predvlani odobril v prípade iného typu registra Súdny dvor Európskej únie a dôležité podľa advokáta bude, ako tento rozsudok úradníci zohľadnia pri príprave novely katastrálneho zákona. 

Ide o rozhodnutie Súdneho dvora EÚ z novembra 2022, ktoré súvisí s podmieneným prístupom k luxemburskému registru konečných užívateľov výhod obchodných spoločností. V rozsudku sa píše (odsek 74): „V rozsahu, v akom sa v tomto odôvodnení uvádza, že prístup širokej verejnosti k informáciám o konečných užívateľoch výhod umožňuje väčšiu kontrolu informácií občianskou spoločnosťou, a v akom sa z tohto dôvodu výslovne spomína tlač a organizácie občianskej spoločnosti, treba uviesť, že tak tlač, ako aj organizácie občianskej spoločnosti, ktoré sa spájajú s predchádzaním a bojom proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, majú legitímny záujem na prístupe k informáciám o konečných užívateľoch výhod.“

Znamená to, že aj keby novela katastrálneho zákona priniesla povinnú registráciu, podľa názoru Súdneho dvora EÚ nesmie dôjsť pri novinároch a občianskych aktivistoch k tomu, že by im táto registrácia znemožnila prístup k údajom.
Úrad geodézie, kartografia a katastra nateraz zverejnil iba predbežnú informáciu o príprave novely a predpokladá, že samotnú novelu zverejní na pripomienkovanie v júni. Dá sa očakávať, že k nej vzniknú aj občianske pripomienky. 

Dôležité bude odsledovať nielen to, či úradníci do novely zapracujú rozsudok Súdneho dvora EÚ, ale aby sa nepokúsili znefunkčniť dve novinármi používané služby – tie sa už dnes poskytujú v papierovej podobe na základe predchádzajúcej žiadosti a preto by sa ich iniciatíva nemala dotknúť. Ide o poskytovanie histórie vlastníkov nehnuteľnosti a celonárodné vyhľadávanie v katastri nehnuteľností (obe služby sa teraz poskytujú na základe písomnej žiadosti a za poplatok, ich vybavenie trvá niekoľko dní).

Bez názvu je týždenný newsletter Adama Valčeka. Prináša komentovaný výber udalostí a jeho poznatkov z konkrétneho týždňa. Vychádza na adamvalcek.sk a trend.sk spravidla v nedeľu. V prípade, že máte akékoľvek pripomienky alebo námety, napíšte e-mail autorovi.