Dohoda so sudkyňou z Kočnerovej Threemy ide pred súd. Je prekvapujúco kontroverzná

V piatok bude Špecializovaný trestný súd rozhodovať o návrhu na dohodu o vine a treste s dôležitou postavou kauzy Technopol Servis, ktorú v roku 2017 ako prvý odkryl novinár Aktuality.sk Ján Kuciak.

Práve tento týždeň uplynulo päť rokov odkedy ho so snúbenicou Martinou Kušnírovou zavraždili v ich dome vo Veľkej Mači. Za objednávku vraždy je obžalovaný Marian Kočner. Motívom podľa prokuratúry bola Kuciakova novinárska práca vrátane článkov o kauze Technopol Servis.

Kočnerovi spolupracovníci za nebývalej asistencie súdu, notára a katastrálneho úradu vyviedli z firmy Technopol Servis poza chrbát jej skutočných majiteľov kľúčový majetok spoločnosti – kancelársky vežiak Technopol v bratislavskej Petržalke v hodnote asi 20 miliónov eur. Následne profitovali z prenájmu priestorov v budove.

O čom je stíhaný skutok

Kľúčové bolo vtedy rozhodnutie vtedajšej sudkyne Okresného súdu Bratislava I Miriam Repákovej. Na základe ukradnutých a vtedy už neplatných akcií určila, že majiteľom firmy Technopol Servis je jeden z Kočnerových spolupracovníkov.

Rozhodla však rozsudkom pre zmeškanie, ktorý sa zvykne prezývať aj kontumačný. V športe tento pojem označuje prehru súpera, ktorý ani nenastúpil na zápas.

Niečo podobné je rozsudok pre zmeškanie. Vydáva sa vtedy, keď sa protistrana proti žalobe nebráni. V kauze Technopol Servis by sa bránila. Repáková to však urobila tak, že neuznala splnomocnenie od právnikov, ktorí zastupovali okradnutých vlastníkov firmy Technopol Servis a tvárila sa, že proti žalobe Kočnerovej skupiny sa nebránia.

V tomto prípade pritom kontumačný rozsudok vôbec nemohla vydať. Takýmto rozhodnutím podľa zákona súd môže prikázať, aby dlžník vyplatil nezaplatené faktúry alebo nesplácaný úver. Zákon však vyslovene zakazuje, aby sa takýto rozsudok vydal v prípadoch, kde sa rozhoduje o tom, kto je alebo nie je akcionárom obchodnej spoločnosti.

Kočner dlhodobo verejne popieral účasť na kauze Technopol Servis. Keď polícia získala jeho mobilný telefón, komunikácia cez šifrovaciu aplikáciu Threema ho usvedčila z klamstva. O prípade si písal aj so samotnou Repákovou a podľa správ si uvedomovala, že porušuje zákon. „Ja sa len bojím stále, že to bolo rozsudkom pre zmeškanie a nemohlo to tak byť,“ písala Kočnerovi. V komunikácii mu tiež radila, ako má jeho skupina v kauze postupovať a čo majú napísať do vyjadrení pre súd.

Najprv zneužívanie právomoci

Za vydanie tohto nezákonného kontumačného rozsudku začiatkom marca 2020 začala Repákovú trestne stíhať prokurátorka špeciálnej prokuratúry Valéria Simonová. Obvinenie jej vzniesla v rámci akcie Búrka, keď v spolupráci s Národnou kriminálnou agentúrou bolo obvinených a zadržaných vyše tucet sudcov z bratislavských súdov.

Repáková sa už predtým vzdala sudcovskej funkcie a ihneď po obvinení a zadržaní sa k skutku priznala.

Prokurátorka Simonová vtedy Repákovej skutok právne kvalifikovala ako zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa „podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 140 písm. a) Trestného zákona“.
Zrozumiteľne povedané, bola stíhaná preto, že

• ako „verejný činiteľ“ (sudkyňa)
• „v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech“ (vedome poškodila okradnutých skutočných akcionárov Technopol Servis, vedela, že koná protiprávna a vedela, že nezákonný rozsudok pomôže Kočnerovej skupine)
• „vykonala svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu“ (vydala kontumačný rozsudok v prípade, kde to zákon vyslovene zakazuje)
• a učinila tak „závažnejším spôsobom konania“ – „na objednávku“ (na zadanie Mariana Kočnera).

Podľa Trestného zákona by jej za to hrozili štyri až desať rokov odňatia slobody.

Teraz ohýbanie práva

Pretože Repáková ihneď po obvinení v marci 2020 začala spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní, prokuratúra s ňou bola ochotná uzatvoriť dohodu o vine a treste. Ale ten istý prípad vydania kontumačného rozsudku už nový prokurátor Ján Hrivnák posúdil odlišne.