Bez názvu: Justičné chucpe II. a ku kritike z Denníka N

„Bez názvu“ – týždenný newsletter Adama Valčeka

Jána Mazáka odvolali a teraz si to žiada vyjasniť právomoci predsedu, aby sa to neopakovalo

Súdna rada v utorok odvolala Jána Mazáka z predsedníckej funkcie, dôvodom boli podozrenia z lustrácie sudcov.

J. Mazák reagoval, že podá ústavnú sťažnosť, pretože obvinenia sú podľa neho nepravdivé a kolegovia mu vraj neposkytli dostatok času, aby na ne kvalifikovane reagoval. V utorok preto odišiel z rokovania Súdnej rady o návrhu na svoje odvolanie. V nasledujúcich dňoch poskytol rozhovory pre TA3 a RTVS.

J. Mazák nateraz ostal radovým členom Súdnej rady, no vládna koalícia sa ho v parlamente chystá odvolať.

Justičné chucpe. Po odoslaní ostatného newslettra z 14. apríla som zapochyboval, či použitie pojmu chucpe v jeho názve nebolo príkre. Hebrejský výraz chucpe označuje špecifický druh opovážlivosti, niečo ako zmes drzosti, spupnosti, cynizmu a arogancie – najčastejšie sa chucpe ilustruje ako mladík, ktorý je súdený za vraždu matky a otca, ale od súdu žiada oslobodenie, pretože je sirota.

Nakoniec si myslím, že to bol vhodne použitý pojem. Presvedčili ma o tom udalosti z pondelka a utorka, a postoje Jána Mazáka.

Najprv rozhodol, že návrh na svoje odvolanie nezaradí na utorkové zasadnutie Súdnej rady, ale až o mesiac neskôr. V utorok to už neplatilo. Vznikol z toho organizačný chaos. Napríklad člen Súdnej rady Lajos Mészáros vysvetľoval, že o návrhu na odvolanie predsedu nehlasoval, pretože sa naň nepripravil, keďže sa spoliehal na pondelkové rozhodnutie J. Mazáka, že prerokovanie návrhu sa posunie o mesiac.

Potom to bola dotknutosť J. Mazáka, keď člen Súdnej rady a predseda trestnoprávneho kolégia Krajského súdu v Bratislave sudca Peter Šamko vyjadril obavy, „aby zo spisov neostalo iba torzo“, ak J. Mazák ostane naďalej vo funkcii.

P. Šamko pripomenul, že obžalovaní v trestnom konaní majú na prípravu na pojednávanie päť pracovných dní, hoci by čelili 200-stranovej obžalobe. 

J. Mazák sa ohradil, že nikdy nikomu nedal zámienku pre podozrenie, že by manipuloval so spismi a požiadal členov Súdnej rady, aby jeho odvolanie nepripodobňovali k trestným konaniam. Ibaže to bol práve on, ktorý svoje odvolanie pripodobnil k trestnému konaniu, aby ilustroval, že aj obžalovaní majú viac času na prípravu na pojednávanie.

A vrcholom bol postoj J. Mazáka v momente, keď to vyzeralo, že prerokovanie jeho odvolania by sa posunulo o týždeň, aby mal aspoň päť pracovných dní na prípravu. Reagoval, že mu to zrejme stačiť nebude a či by sa predsa len nedalo rokovanie posunúť aspoň o tri týždne. Vysvetľoval to aj pozvánkou na oslavy 20. výročia vstupu Slovenska do Európskej únie.

Počas diskusie som bol prítomný v rokovacej miestnosti Súdenej rady a atmosféra medzi členmi sa v tom momente citeľne zmenila.

Členka Súdnej rady sudkyňa Marcela Kosová zvýšeným hlasom reagovala, že vzhľadom na prístup J. Mazáka kompromis s piatimi pracovnými dňami navyše berú naspäť a trvajú na okamžitom prerokovaní návrhu na jeho odvolanie. 

Člen Súdnej rady sudca Marián Fečík žiadal, aby bolo do zápisnice vyslovene zaprotokolované, že J. Mazákovi bol ponúknutý dodatočný čas, ale nevyužil ho. 

Tento postoj odvolávaného predsedu očividne zaskočil aj tých členov Súdnej rady, ktorí mali a majú k návrhu na jeho odvolanie rezervovanejší postoj, a žiadali najprv vyjasniť, za akých okolností má predseda Súdnej rady právomoc zisťovať informácie o sudcoch od polície.

Napríklad člen Súdnej rady advokát Andrej Majerník najprv avizoval, že ak J. Mazák nedostane dostatok času na prípravu, tiež odíde z rokovania. Ale potom, čo pohrdol piatimi pracovnými dňami navyše, A. Majerník na rokovaní Súdnej rady ostal a zapojil sa do diskusie, ale nakoniec nehlasoval.

Na debatu o právomociach už asi bolo neskoro. Návrh na odvolanie J. Mazáka na deviatich konkrétnych prípadoch ilustroval, že odkedy sa v roku 2020 ujal funkcie, podľa navrhovateľov opakovane zneužíval právomoc, ktorá mu nepatrí – poza chrbát Súdnej rady nechával lustrovať informácie o sudcoch.

V dvoch z deviatich doteraz identifikovaných prípadov sa k tomu odhodlal iba na základe anonymného podnetu. V ďalšom prípade prišiel podnet obyčajným e-mailom bez elektronického podpisu alebo papierového doplnenia.

Oprávnenie lustrovať sudcov podľa zákona patrí Súdnej rade ako kolektívnemu orgánu alebo jej kontrolným komisiám, ktoré preverujú napríklad majetky sudcov.

Žiaden z členov Súdnej rady v utorkovej diskusii nezľahčoval podozrenia proti J. Mazákovi.

Členovia A. Majerník a Lucia Berdisová skúsili otvoriť debatu, za akých okolností môže predseda Súdnej rady zisťovať informácie o sudcoch od polície aj bez toho, aby o tom informoval radu – aby tak bolo zrejmé, čo z návrhu na odvolanie je naozaj prekročenie právomoci predsedu. 

No bolo očividné, že členovia Súdnej rady zvolení samotnými sudcami vnímajú lustrácie za tak veľký prešľap, že o takúto debatu v tom momente nestoja. Vysvetľovali, že odvolanie je pri takýchto podozreniach minimum.

Peter Šamko pripomenul, že napríklad podozrenia z neoprávnených lustrácií novinárov a iných osôb v ére predchádzajúcich vlád Smeru mali trestnoprávnu dohru (autor newslettra patrí k poškodeným v trestnom konaní v súvislosti s tzv. lustráciami, pozn.). Spomenul, že v Českej republike čelil sudca disciplinárnemu stíhaniu za to, že v informačnom systéme súdu vyhľadával údaje o svojich dlžníkoch a iných osobách a konaniach, ktoré nemali súvis s jeho rozhodovacou činnosťou. Nedávno Najvyšší správny súd ČR disciplinárne konanie zastavil, pretože sudca sa dobrovoľne vzdal funkcie.

Sám P. Šamko patril k sudcom, o ktorých J. Mazák zisťoval, či ich rieši polícia. Na rokovaní povedal, že v čase, keď tento pokyn predseda Súdnej rady podľa spisu vydal, tak ho skutočne kontaktovali „ľudia, ktorí tvrdili, že sú od polície“. „Obrátili sa na mňa, že J. Mazák na mňa niečo hľadá,“ povedal P. Šamko.

Viaceré podozrenia z lustrácie sú citlivé pre ich spoločenský alebo politický kontext. Napríklad pokyn na zisťovanie policajných informácií o P. Šamkovi pochádza z obdobia, keď J. Mazák čelil prvému návrhu na odvolanie a P. Šamko bol jedným z jeho predkladateľov.

Pokyn na preverenie sudkyne Okresného súdu Malacky zas predseda Súdnej rady vydal dva týždne potom, čo táto sudkyňa nariadila uzemniť vrtuľník ministerstva vnútra pre pochybnosti o zákonnosti jeho obstarania v ére ministra Romana Mikulca (OĽaNO).

V inom prípade zas išlo o preverenie nepodpísaného podnetu proti sudkyni Okresného súdu Galanta, ktorá je dcérou obhajcu vplyvného podnikateľa z éry prechádzajúcich vlád Smeru Jozefa Brhela st.

Za odvolanie J. Mazáka z funkcie nakoniec hlasovalo sedem z deviatich sudcovských členov rady. Sudcovia Peter Bebej a Ján Gandžala sa zdržali. Na odvolanie bolo treba desať hlasov. Návrh však podporili traja členovia Súdnej rady, ktorých tam nedávno vymenovala vláda – advokáti Magdaléna Hromcová a Martin Bezák, a notárka Ludmila Joanidisová.

Zdroj: Adam Valček

Čakanie na „deň po tom“. V utorok síce nebol pre vyhrotenú atmosféru priestor na debatu o právomociach predsedu Súdnej rady, no pre dôveryhodnosť inštitúcie bude dôležité si ňou prejsť. Pred týždňom som k tomu napísal: 

„Veľavravné bude to, čo bude ‚deň po tom‘. (...) Vo verejnej debate sa určite objavia interpretácie, že ide o mocenskú snahu zbaviť sa ‚dobrého‘ predsedu Súdnej rady, ktorá súvisí s kritickými prejavmi vládnej moci na jeho adresu a výmenou vládnych nominantov v rade. Ak členovia Súdnej rady J. Mazáka z funkcie odvolajú, bude dôležité sledovať ich ďalšie kroky. Práve tie totiž prezradia najviac o úprimnosti ich súčasných úmyslov. 

Podozrenia, ktoré formulujú v návrhu na odvolanie sú totiž tak vážne, že po prípadnom odvolaní J. Mazáka by mal nasledovať interný audit, aby sa zistilo, v koľkých podobných prípadoch došlo k využitiu lustračného oprávnenia bez toho, aby o tom rozhodla Súdna rada alebo kontrolná komisia. A tiež to, aké informácie predseda Súdnej rady zhromaždil a čo sa s nimi potom dialo. 

Súdna rada by mala zároveň okamžite prijať vnútorné samoregulačné pravidlá, ktoré budúcemu predsedovi zabránia lustrovať sudcov poza chrbát rady alebo kontrolných komisií.“

„Určite budeme robiť audit,“ povedala M. Kosová v relácii Teraz takto. „Vyzerá to tak, že bude podané aj trestné oznámenie pre podozrenie zo zneužitia právomoci verejného činiteľa,“ dodala. Podrobnosti auditu ani trestného oznámenia zatiaľ nie sú známe.

Debata, o ktorú sa v utorok pokúsili L. Berdisová a A. Majerník súvisí s druhým bodom – prijatím pravidiel, ktoré budúcemu predsedovi zabránia lustrovať sudcov poza chrbát rady alebo kontrolných komisií.

Zatiaľ nevedno, či vôbec a kedy sa k nej Súdna rada vráti.

„Záver o lustráciách je prisilný,“ povedala L. Berdisová a vysvetľovala, že problém je nejednoznačný právny základ, o ktorý sa J. Mazák opieral pri zisťovaní informácií.

O čo ide? Lustračné oprávnenie patrí Súdnej rade ako kolektívnemu orgánu alebo jej kontrolným komisiám, no sám predseda Súdnej rady má oprávnenie iniciovať disciplinárne stíhanie sudcu a „na tento účel“ podľa zákona smie on sám vyžadovať informácie aj z trestných spisov.

Zo zákona istotne vyplýva, že predsa Súdnej rady takto nemôže lustrovať majetkové pomery sudcov, pretože táto kompetencia prináleží iba kontrolným komisiám. Podľa návrhu na odvolanie v niektorých prípadoch dával preverovať aj majetkové podozrenia, hoci ich mal postúpiť kontrolným komisiám.

No potom existuje široký okruh tém, ktoré teoreticky môže preverovať Súdna rada ako kolektívny orgán aj samotný jej predseda ako disciplinárny navrhovateľ. Kde sú hranice? 

„Nikdy sme nevymedzili hranice tejto právomoci predsedu Súdnej rady,“ upozornil A. Majerník a pripomenul, že pri výkone disciplinárneho oprávnenia má samotný predseda právo nahliadať do spisov. Pripomenul, že neobhajuje J. Mazáka, pretože z podkladov k návrhu na jeho odvolanie aj podľa neho vyplýva, že „pri niektorých (dožiadaniach) išlo zjavne o nesprávny právny základ“, ale chcel si najprv s kolegami vyjasniť túto situáciu, aby potom bolo zrejmé, v ktorých konkrétnych bodoch J. Mazák naozaj prekročil svoju právomoc.

Ak Súdna rada touto debatou v krátkom čase neprejde a nevyjasní v nej, kde je hranica medzi lustračným oprávnením predsedu Súdnej rady a Súdnej rady ako kolektívneho orgánu, hrozí, že toto celá sa niekedy v budúcnosti zopakuje v inom obsadení.

Zloba a hlúposť

Novinári doteraz iba ojedinele komentovali vzťahy medzi sebou a vyhraňovali sa voči kolegom a ich kritike. Myslím, že teraz sa to mení, iba neviem, či je to pre čitateľov, poslucháčov a divákov dobré alebo zlé.

Šéfredaktori denníkov Nový Čas a Plus JEDEN DEŇ a týždenníka PLUS 7 DNÍ vydali tento týždeň stanovisko, v ktorom sa vymedzujú proti kritike najmä z Denníka N. Vyčítajú mu „agresivitu a absenciu vecnosti a akejkoľvek snahy o konštruktívnu diskusiu“, čo podľa nich vedie k zjednodušovaniu reality v zmysle kto nie je s nami, je proti nám.

Iba deň predtým riaditeľ onlineu Denníka N Konštantín Čikovský zverejnil na sociálnej sieti príspevok, „že kto aj dnes robí pre Penta médiá, je buď hlúpy alebo zlý človek“. 

Komentátorka Denníka N Monika Tódová pridala kritiku rozhovoru Anny Žitnej Lučaiovej s obžalovaným podnikateľom Jozefom Brhelom ml.

„V kauze Mýtnik obžalovaný Jozef Brhel mladší vo videu provládneho týždenníka, ktorý vlastní finančná skupina Penta, okydával predsedu Špecializovaného trestného súdu a sudcu, ktorý ho súdi, Jána Hrubalu. Dostal voľný ring bez toho, aby ho niekto konfrontoval s tým, či hovorí pravdu, alebo vôbec dal priestor druhej strane sa vyjadriť,“ napísala.

Oba tieto príspevky sa ma dotkli, každý trochu iným spôsobom.

K. Čikovský je dlhoročný novinár, ktorý sa ešte v denníku SME podieľal na mojej profesijnej výchove, preto sa snažím s otvorenou mysľou pristupovať k jeho komentárom či kritike.

Spolupracujem s vydavateľstvom News and Media Holding zo skupiny Penta, preto je obsah adamvalcek.sk dostupný nielen mojim predplatiteľom, ale tiež predplatiteľom Trend.sk a občas sa objavia niektoré texty aj na webe PLUS 7 DNÍ. A nemyslím, že som preto zlý alebo hlúpy. Rovnako ako si to nemyslím o interných zamestnancoch médií News and Media Holding, ktorých produkty patria k najčítanejším vo svojich kategóriách.

Kritika rozhovoru A. Žitnej Lučaiovej s J. Brhelom ml. pôsobí smiešne, pretože ju formuluje práve M. Tódová, ktorá dáva vybraným respondentom „voľný ring“ pri rozhovoroch. Druhým nedostatkom jej kritiky je to, že v nej nepriznáva svoj konflikt záujmov – kritizuje totiž nelichotivé vyjadrenia obžalovaného na adresu predsedu Špecializovaného trestného súdu, teda toho súdu, ktorého sudkyňou je jej blízka osoba.

Oboje skúsim trochu rozviť.

K. Čikovský sformuloval názor, že pracovníci News and Media Holdingu sú hlúpi alebo zlí v rámci kritiky fotogalérie, v ktorej boli dve stovky snímok z pohrebu študentiek, ktoré tragicky zomreli pod kolesami autobusu v Spišskej Kapitule. Titulok čitateľov láka na jednu konkrétnu fotografiu, ktorú našli rodičia jednej zo zomrelých v jej mobile a zverejnili ju. K. Čikovský to dáva do súvisu s preklikávaním dlhej galérie, čo ovplyvňuje počet pageviews, ktoré vstupujú do metrík návštevností spravodajských webov. 

Naozaj mám ďaleko od toho, aby som sa zastával bulvárneho prístupu k dopravným nehodám s následkom smrti. V roku 2017 som tento prístup kritizoval v súvislosti s nehodou, pri ktorej tragicky zomrel môj brat a ani po siedmich rokoch by som na tom nič nezmenil. Ale akceptujem existenciu bulvárnych médií, ktoré patria k najčítanejším v krajine a zjavne uspokojujú časť dopytu konzumentov informácií.

Nenazývam bulvárnych novinárov zlými a hlúpymi, ale ak treba, podobne ako v roku 2017, snažím sa pomenovať, že bulvárny prístup má občas riziká, spôsobuje vedľajšie škody, napríklad v dušiach pozostalých. No v tomto prípade fotku, na ktorú lákal titulok článku, zverejnili oni sami.

Iná téma sú pageviews. Pamätám si ešte z denníka SME éru, kedy musela editorka fotografií každý deň vytvoriť jednu dlhú galériu práve preto, aby redakcia vyrábala čo najviac pageviews. Myslím, že to už dlhšie neplatí, ale ilustrujem tým, že týmto prístupom si prešli aj seriózne médiá a zďaleka to nie je prístup bulváru alebo dôsledok manažérskeho prístupu skupiny Penta.

Mimochodom, ani samotné využívanie tragických udalostí sa serióznym médiám nevyhýba. Ešte vlani v novembri regionálna redakcia MY Trnava z portfólia vydavateľstva Petit Press zverejnila článok V podzemnej garáži City Areny v Trnave zomrel starší muž, všade bolo veľa krvi, ku ktorému boli priložené fotografie bezprostredne zachytávajúce miesto intervencie záchranných zložiek – s krvou a zvyškami zdravotníckeho materiálu. Na pomery regionálneho webu mala tá správa s týmto titulkom vysokú čítanosť. Popchlo ma to, tak som poslal podnet na tlačovú radu – došlo k náprave, úprave titulku a zmene fotografie.

Úprimne, nenapadlo mi to vtedy komentovať na sociálnej sieti či nazývať kolegov z Petit Presu bezcitnými alebo zlými, asi by to malo veľa páčikov a zdieľaní, ale bolo by to nekonštruktívne a nepoctivé – pretože jednoducho nie sú bezcitní ani zlí.

Monika Tódová vyčíta rozhovoru medzi A. Žitnou Lučaiovej v podstate to, že moderátorka podľa nej bola k Jozefovi Brhelovi ml. nekritická a obžalovaný podnikateľ dostal voľný priestor na to, aby (slovami M. Tódovej) okydával predsedu Špecializovaného trestného súdu Jána Hrubalu. 

M. Tódová informovala, že sudkyňa Špecializovaného trestného súdu Pamela Záleská je jej blízkou osobou. Šéfredaktor Denníka N Matúš Kostolný dodal, že napriek tomu bude M. Tódová naďalej písať komentáre a vyjadrovať sa aj k udalostiam z justície.

Ide o legitímne rozhodnutie redakcie, ktoré predpokladá aj Etický kódex novinára, ale musí na možný konflikt záujmov upozorňovať. „So súhlasom redakcie môže aj napriek možnému konfliktu záujmov novinár na téme ďalej pracovať za predpokladu, že o možnom konflikte záujmov bude primerane informovaná verejnosť,“ píše sa v kódexe.

V kritike rozhovoru s obžalovaným Jozefom Brhelom ml. takéto upozornenie chýba. Rovnako ako v mnohých iných komentároch a rozhovoroch M. Tódovej, kde sa vyjadruje k Špecializovanému trestnému súdu alebo novelám trestných predpisov, ktoré prinesú aj sudcom Špecializovaného trestného súdu, teda aj jej blízkej osobe, viac roboty.

Donedávna bolo nepredstaviteľné, že by napríklad ekonomická reportérka komentovala prepúšťanie v tunajšej pobočke IBM, zhadzovala verejnú kritiku manažmentu zo strany nespokojných zamestnancov ako „okydávanie“ a neupozornila by pri tom, že jej partner je vysokopostaveným manažérom IBM.

Druhý postreh súvisí s poznámkou M. Tódovej o nekritickom priestore pre J. Brhela ml. „Dostal voľný ring bez toho, aby ho niekto konfrontoval s tým, či hovorí pravdu, alebo vôbec dal priestor druhej strane sa vyjadriť.“ 

V septembri 2022 sme spolu s týždenníkom PLUS 7 DNÍ zverejnili článok, že obhajcovia spolupracujúcich svedkov Miroslav Ivanovič a Jana Valková nakúpili pol tony mincí a na konci transakcií boli výbery hotovosti. Prípad dodnes vyšetruje polícia. 

Monika Tódová obratom (na druhý alebo tretí deň) urobila servilný rozhovor s advokátkou J. Valkovou, v ktorom nekriticky prevzala verziu respondentky o hacknutí e-mailov. Dala jej voľný ring bez toho, aby respondentku niekto konfrontoval s tým, či hovorí pravdu, alebo vôbec dal priestor druhej strane sa vyjadriť. Novinárka v ňom nezapochybovala ani o samotnom nákupe strieborných mincí advokátskou kanceláriou, hoci podľa zákona o advokácii nesmie kancelária podnikať inak než poskytovaním právnych služieb.

Dalo by sa pokračovať aj príkladmi iných rozhovorov M. Tódovej, napríklad s bývalým špeciálnym prokurátorom Danielom Lipšicom. 

Buď teda platí, že prístup A. Žitnej Lučaiovej k J. Brhelovi ml. bol neprofesionálny a potom bol neprofesionálny aj prístup M. Tódovej k J. Valkovej alebo jednoducho ide o prirodzený dôsledok rôzneho remeselného prístupu. 

Inak povedané, teraz hovorím za seba, vždy som si rád pozrel rozhovory M. Tódovej s D. Lipšicom, ale nemal som očakávanie, že by v ňom zaznel širší katalóg kritických otázok. Nevyhnutne to nevnímam ako niečo zlé, ale ako dôsledok redakčnej vyhranenosti (často nekriticky pozitívnej) k niekdajšiemu Úradu špeciálnej prokuratúry a touto optikou som vnímal jednotlivé ich rozhovory a články. 

Je to podobné ako s mojimi rozhovormi. V niektorých z nich sa snažím tlmočiť aj racionálne argumenty obhajcov, idem hlbšie do právnej argumentácie a tak ďalej. Na jednej strane je to riziko, že niekedy uletím (a áno, občas sa to stane, ale nemám to problém pri konfrontácii priznať a ani navonok sa netvárim ako bezchybný jedinec), na druhej strane je to konkurenčná odlišnosť, pretože nikde inde také rozhovory nenájdete – a predpokladám, že čitatelia si oba tieto rozmery uvedomujú a s nimi tento obsah konzumujú. Ono nie je náhoda, že väčšinu predplatiteľov môjho webu tvoria advokáti, sudcovia, prokurátori, študenti práva a ľudia s inými väzbami na justíciu.

Príspevky K. Čikovského a M. Tódovej neboli začiatkom konfrontácie medzi novinármi, tá už trvá istý čas, ale nepreniesla sa do verejného priestoru (aj ja si priebežne s kolegami vyjasňujem kritiku). Nemyslím si, že sú vrcholom konfrontácie. Ak sa v tom nemýlim, znamená to, že sa to priebežne bude vracať, potrvá to dlho a bude to akcelerovať aj v závislosti od okolností, ktoré nemajú v rukách sami novinári. 

Napríklad v kauze Očistec chce obhajoba prehrávať nahrávky z odpočúvaní vyšetrovateľov NAKA a tí v debatách hodnotili nielen to, ako vnímali jednotlivých sudcov, ale aj to, ktorí novinári sú im nekriticky naklonení a ktorí sú podľa nich skorumpovaní, pretože dávajú priestor obvineným a ich obhajcom.

Minulý týždeň som sa o tom rozprával s riaditeľom News and Media Holdingu Michalom Teplicom. Videopodcast vyjde v najbližšom čase.

Bez názvu je týždenný newsletter Adama Valčeka. Prináša komentovaný výber udalostí a jeho poznatkov z konkrétneho týždňa. Vychádza na adamvalcek.sk a trend.sk spravidla v nedeľu. V prípade, že máte akékoľvek pripomienky alebo námety, napíšte e-mail autorovi.