„Bez názvu“ – týždenný newsletter Adama Valčeka

Nakoniec ju predsa len vylúčili

Najvyšší súd vyhovel sťažnosti advokáta a bývalého sudcu Davida Lindtnera, a vylúčil sudkyňu Špecializovaného trestného súdu Pamelu Záleskú z rozhodovania o obžalobe proti nemu. Prokurátor ho viní z nepriamej korupcie a zasahovania do nezávislosti súdu, skutkov sa mal dopustiť v čase, keď ešte bol sudca.

Dôvodom vylúčenia sú negatívne vyjadrenia sudkyne na adresu D. Lindtnera, podľa Najvyššieho súdu spochybňujú, že by o obžalobe rozhodla nestranne a nezaujato.

Prvá námietka. D. Lindtner uspel až s druhou námietkou zaujatosti proti P. Záleskej. Prvú podal krátko po podaní obžaloby, čo bolo ešte v lete 2022. Argumentoval, že sudkyňa je predpojatá, pretože po zadržaní a obvinení sudcov (vrátane D. Lindtnera) v prípade známom ako Búrka kolegom napísala e-mail, kde pohrdla prezumpciou neviny a k obvineným sa vyjadrila odsúdeniahodne:

„Aká prezumpcia neviny? Tú nech rešpektujú príslušné orgány trestného konania, ale my musíme vyzvať každého, kto sa špinavo spreneveril sudcovskému poslaniu, aby išiel do čerta z justície preč. (...) Nech ukážeme, aký priepastný rozdiel je medzi sviňami, ktoré na celé roky zašpinili justíciu a dlhé roky ju systematicky krivili a tými ostatnými, ktorí poctivo vyhrali výberové konanie a vážia si talár a všetko, čo to predstavuje a má predstavovať,“ píše sa v e-maily, ktorý P. Záleská rozposlala členom republikovej rady Združenia sudcov Slovenska ešte v roku 2020.

Ona v tom nevidela prekážku, aby rozhodovala o obžalobe na D. Lindtnera a námietke nevyhovela. Najvyšší súd sťažnosť obvineného zamietol. Podľa sudcov Petra Hatalu, Petra Štifta a Emila Klemaniča nešlo celkom o verejné vyjadrenia, pretože P. Záleská ich napísala do e-mailu pre kolegov. Senát sa tiež chytil toho, že „obvineného nemenovala, neoznačila ho osobne“. K časovej súvislosti sa vtedy Najvyšší súd nevyjadril, hoci P. Záleská písala kolegom o „sviniach, ktoré zašpinili justíciu“ 16. marca 2020, teda iba päť dní po zadržaní a obvinení sudcov vrátane D. Lindtnera v kauze Búrka.

Druhá námietka. Neskôr proti P. Záleskej podal ďalšiu námietku. Tentokrát ju odôvodnil vyjadreniami niekdajšieho vyššieho súdneho úradníka Okresného súdu Nitra Pavla Gašpara (syn poslanca Smeru Tibora Gašpara, ktorý je teraz poverený vedením SIS; na Okresnom súde Nitra spolupracoval s P. Záleskou), blízkym vzťahom sudkyne a novinárky Denníka N Moniky Tódovej, a inou časťou e-mailovej sudcovskej komunikácie zo 16. marca 2020 a naň nadväzujúcimi verejnými vyjadreniami P. Záleskej v rozhovore s M. Tódovou.

Ani tieto argumenty podľa samotnej sudkyne nestačili na spochybnenie jej nestrannosti a sama sa preto z rozhodovania o obžalobe na niekdajšieho sudcu nevylúčila.

D. Lindtner proti rozhodnutiu podal sťažnosť, o ktorej rozhodoval senát Najvyššieho súdu zložený zo sudcov Petra Kaňu, Jany Kostolanskej a Jozefa Šutku. Vyjadrenia P. Gašpara alebo vzťah s M. Tódovou považovali sudcovia za irelevantné. P. Záleskú z rozhodnutia vylúčili pre inú časť e-mailovej komunikácie s kolegami zo sudcovského združenia a pre vyjadrenia v rozhovore pre Denník N.

V e-mailovej správe zo 16. marca 2020 totiž v súvislosti so „sviňami, ktoré zašpinili justíciu“ písala aj o údajne zmanipulovaných sudcovských výberových konaniach.  „Výberové konania sú, samozrejme, navonok perfektne transparentné a čudujem sa, že ty si ešte nikdy nepočul a nezažil zmanipulované výberové konania. Ja osobne najmenej šesťkrát áno, nemám na to dôkaz, pretože všetko bolo úžasne transparentné,“ napísala sudkyňa kolegovi, ktorého identita nie je v rozhodnutí Najvyššieho súdu spresnená.

O mesiac neskôr P. Záleská poskytla rozhovor M. Tódovej z Denníka N, v ktorom sa tiež vyjadruje k tomu, že vo výberovom konaní na miesto sudkyne uspela až na siedmykrát. „Nepamätám si mená všetkých, čo uspeli, pamätám si napríklad, že v jednom výberovom konaní bol úspešný David Lindtner,“ povedala.

Sudcovia Najvyššieho súdu P. Kaňa, J. Kostolanská a J. Šutka už neprešli mlčaním načasovanie jej vyjadrení a uviedli, že to jasne ilustruje jej postoj k obvinenému bývalému sudcovi.

„Hoci jej vyjadrenia zo 16. marca 2020 nesmerovali adresne k D. Lindtnerovi, s ohľadom na to, že išlo o vyjadrenia v blízkom čase (týždeň) potom, ako mu bolo vznesené obvinenie; už v rozhovore zo 14. apríla 2020 (niečo vyše mesiaca od vznesenia obvinenia) (...) popísala vlastnú skúsenosť v súvislosti s podozreniami z manipulácie sudcovských výberových konaní o tom, ako opakovane uspeli uchádzači o funkciu (aj) nečestným spôsobom, obvineného aj priamo adresne označila, a navyše menovite len jeho; z toho je zrejmé, že aj jej vyjadrenia z e-mailu zo 16. marca obsahom zahŕňali aj odkaz na obvineného, čím jasným a zreteľným spôsobom vyjadrila negatívny postoj k obvinenému D. Lindtnerovi a vlastný názor na dôvodnosť jeho trestného stíhania, a to verejne a mimo jej rozhodovacej činnosti,“ vysvetlil Najvyšší súd.

Očakávania. Prokurátor podal obžalobu na D. Lindtnera ešte v lete 2022. Išlo o prvú obžalobu v kauze Búrka. Odvtedy sa dva roky riešila zaujatosť jednotlivých sudcov (primárne P. Záleskej, ale rozhodovanie o námietke zdržalo rozhodovanie o námietkach proti sudcom Najvyššieho súdu, ktorí mali rozhodovať o primárnej námietke proti P. Záleskej).

Ešte teda nebolo rozhodnuté ani o prijatí obžaloby a nariadení hlavného pojednávania. Podľa rozvrhu práce sa prípad po vylúčení P. Záleskej náhodne prerozdelil cez elektronickú podateľňu a tá obžalobu pridelila sudcovi Romanovi Púchovskému. Ten teraz rozhodne o prijatí alebo odmietnutí obžaloby, podľa novely Trestného poriadku musí skúmať aj zákonnosť benefitov pre spolupracujúcich svedkov.

Vo vlastnej veci

Národná kriminálna agentúra ma v uplynulých dňoch predvolala na výsluch ako podozrivého. Podozrieva ma z údajného ohovárania obhajcov Jany Valkovej a Miroslava Ivanoviča, tiež z údajného nahratia a zverejnenia šifrovaného telefonátu s nimi. V tom istom trestnom konaní je vyšetrované aj podozrenie z počítačovej kriminality – údajného hacknutia počítača J. Valkovej.

Trestné stíhanie súvisí s kauzou Mýtnik. Zahŕňa udalosti okolo zverejnenia článku Neexistujúca kancelária aj termín. Výpovede proti Výbohovi nesedia v auguste 2021 a článku Obhajcovia kajúcnikov nakupovali pol tony mincí. Žiadne nedostali a vznikol z toho keš v septembri 2022. Uznesenie o začatí trestného stíhania odkazuje tiež na tri články (tu, tu a tu), ktoré vznikli najmä ako reakcia na snahu J. Valkovej o vydanie súdneho zákazu informovania o jej obchodných operáciách. Asociácia vydavateľov tlačených a digitálnych médií k tomu vtedy verejné stanovisko nezaujala, hoci išlo o jeden z viditeľnejších príkladov žalôb kritizovaného typu SLAPP.

Práve tieto texty asi najviac prispeli k názorovému odlúčeniu s niektorými novinárskymi kolegami. Napríklad Monika Tódová ma z lží obvinila bezprostredne po publikovaní článku o neexistujúcej kancelárii M. Výboha, hoci neskoršie vyšetrovanie potvrdilo, že v roku 2014 žiadna kancelária naozaj neexistovala. O rok neskôr to bola práve M. Tódová, ktorá poskytla J. Valkovej nekritický priestor na objasňovanie podozrivého obchodu so striebornými investičnými mincami, na konci ktorého boli výbery hotovosti a firmy s daňovými dlhmi.

Trestné stíhanie za ohováranie a ďalšie trestné činy bolo začaté ešte v roku 2022 sčasti na základe oznámenia J. Valkovej. Niekdajší policajný prezident uplatnil takzvanú výberovú príslušnosť, aby prípad vyšetrovala NAKA. Sčasti bolo stíhanie začaté na základe realizačného návrhu, ktorý spísali takzvaní čurillovci (realizačný návrh je akési interné trestné oznámenie, ktoré predchádza vyšetrovaniu a zvyčajne ho vyhotovujú operatívci).

Skutkové vety uznesenia o začatí trestného stíhania síce konkretizujú podozrivého ako „doposiaľ neznámeho páchateľa vystupujúceho pod menom Adam Valček“, ale formálne mi zatiaľ obvinenie nebolo vznesené.

Nateraz som k podozreniam nevypovedal – pretože spis už nie je najtenší a má aj utajovanú prílohu. Asi hodinu sme si ho mohli s obhajcom študovať, čo však vzhľadom na jeho rozsah nestačilo. Fotokópiu sme si vyhotoviť nemohli.

Momentálne sa čaká na rozhodnutie prokurátora o priznaní rozsahu práv podozrivého. Od toho závisí, či si budem môcť vyhotoviť kópiu spisu a riadne sa pripraviť na obhajobu.

V minulosti som v tomto newslettri už párkrát písal, že takéto alebo obdobné trestné stíhanie očakávam, samo osebe preto nie je prekvapujúce. Zaujímavá je iba otázka, aký bol pôvodný skutočný účel takéhoto stíhania.
Ešte v auguste 2021 totiž odpočúvanie z poľovníckej chaty ukázalo, že kolovali klebety o „údajnom pripravovanom stíhaní novinára A. Valčeka, ktorý mal mať na sebe sledku NAKA“.

Pred mesiacom to rámcovali vyjadrenia spolupracujúceho svedka Petra Petrova, s ktorým som nikdy neprišiel do kontaktu, ale napriek tomu ho NAKA podľa vlastných slov ku mne vyťažovala: „Ďalej sa X. Y. (meno operatívca NAKA, pozn. autora) vyjadril, že chcú stotožniť Adama Valčeka ako páchateľa a člena zločineckej skupiny, spomínal osoby ako členov zločineckej skupiny: Košč, Valček a príslušníci SIS, ktorí mali podľa jeho slov získať z počítača Jany Valkovej jej údaje. Danú vec mal na starosti vyšetrovateľ X. Y. (meno vyšetrovateľa NAKA, pozn. autora), ktorý mal vyšetrovať túto údajnú zločineckú skupinu.“

Ako to bolo s domovými prehliadkami u J. C. a čo je v príkazoch

V súvislosti s vyšetrovaním atentátu na premiéra Roberta Fica (Smer) sa predminulý týždeň riešila otázka, prečo sa domové prehliadky v byte a chate strelca J. C. realizovali až v piatok 17. mája a nie skôr. Policajný prezident Ľubomír Solák reagoval, že ju robili vtedy, keď im to dovolil sudca, ktorý o tom rozhoduje. „Musíte sa opýtať jeho,“ povedal policajný prezident. Objekty podľa neho monitorovali aj pred realizáciou prehliadok.

Denník N vtedy s odvolaním sa na vlastné informácie uviedol, že sudca rozhodoval o návrhu na vydanie príkazu na domovú prehliadku na dvakrát – pretože odmietol prvý návrh podaný v noci zo stredy na štvrtok.

Táto informácia korešponduje s údajmi zo súdneho registra Ntt, do ktorého sa zapisujú návrhy na domové prehliadky, odpočúvania a iné invazívne vyšetrovacie oprávnenia. Špecializovaný trestný súd podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám sprístupnil jeho časť z týždňa, v ktorom došlo k atentátu.

Z údajov vyplýva, že sudca Roman Púchovský dostal vo štvrtok 16. mája z Generálnej prokuratúry tri návrhy – na povolenie dvoch domových prehliadok a jednej prehliadky iných priestorov (zvyčajne ide o sklady, kancelárie alebo iné nebytové priestory). Všetky tri návrhy vo štvrtok odmietol.

Ešte v ten deň Generálna prokuratúra po šiestej večer podala dva nové návrhy, ale už iba na domové prehliadky – išlo o prehliadky bytu obvineného J. C. v Leviciach a chaty v neďalekej obci.

Kým príkaz na domovú prehliadku sa jej realizáciou automaticky odtajní, rozhodnutie o odmietnutí predchádzajúcich troch návrhov je naďalej utajené (podrobnejšie je tento postup vysvetlený v archívnych článkoch tu a tu). Špecializovaný trestný súd ani prokuratúra sa preto nemôžu vyjadriť k podrobnostiam, pre ktoré prvé návrhy sudca odmietol a nemôžu spresniť ani to, aký tretí priestor (nebytový) chceli prehľadať.

Samotný súdny register Ntt obsahuje iba evidenčné údaje, ktoré sami osebe nie sú utajené. Preto sa z nich nedá vyčítať, s akými kauzami konkrétny návrh súvisí. V prípade domových prehliadok u J. C. to je možné preto, že dozor nad vyšetrovaním prípadu vykonáva Generálna prokuratúra a v tom čase odtiaľ neprišli na Špecializovaný trestný súd žiadne iné návrhy.

Vzhľadom na načasovanie sa dá takto dovtípiť, že s atentátom asi súvisia aj štyri návrhy Slovenskej informačnej služby na poskytnutie telekomunikačných metadát z obdobia polroka pred streľbou; na súd prišli tiež vo štvrtok 16. mája a sudca R. Púchovský všetkým vyhovel.

Špecializovaný trestný súd zároveň podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám a v súlade s rozhodovacou praxou sprístupnil aj samotné príkazy na domové prehliadky u J. C. v anonymizovanej podobe (príkazy si môžete prečítať po kliknutí sem – byt, viničný dom). Oproti odôvodneniu jeho väzby obsahujú asi iba jednu novú informáciu, ktorá súvisí s vyjadreniami politikov, že polícia preveruje aj variantu, že strelec mal komplica.

„(...) Po útoku boli zabezpečené správy, z ktorých vyplýva, že k tomuto útoku sa prihlásili nezávisle od seba hneď viaceré organizácie, ktoré majú za cieľ poškodiť Slovenskú republiku, narušiť demokratické zriadenie a dokonca jedna z týchto skupín žiadala vyplatiť výkupné, inak bude v podobných útokoch pokračovať,“ uvádza sa v súdnom rozhodnutí bez bližších podrobností – nedá sa preto povedať, ako vyhodnotili orgány presadzujúce právo reálnosť týchto správ.

Aj preverením tohto podozrenia však prokuratúra odôvodňovala domovú prehliadku a zaistenie počítača a iných elektronických komunikačných zariadení. „Súčasne je však potrebné dodať, že nie je možné vylúčiť, že pisateľom týchto správ mohol byť aj samotný obvinený, ktorý mohol nastaviť ich neskoršie doručenie a aj túto skutočnosť je potrebné preveriť,“ píše sa v príkaze.

Ministri vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) a obrany Robert Kaliňák (Smer) už skôr uviedli, že podozrení, že útočník nekonal sám, je viacero a nejde iba o zmazanie facebookového účtu, ku ktorému sa prihlásil samotný prevádzkovateľ sociálnej siete, spoločnosť Meta, ktorá to urobila v rámci bezpečnostného protokolu. „Tých informácií je viac, nielen táto. To bol len príklad,“ uviedol R. Kaliňák.

Návod na použitie podľa ministerstva zvyšuje riziko kybernetických útokov

Predminulý týždeň som spomínal, že do náhodného výberu sudcov pre trestné kauzy vstupujú aj kritéria, o ktorých nikto nič netuší – ide o kategorizáciu náročnosti prípadov. Podľa dostupných dát existuje sedem kategorizačných skupín a nateraz sa zdá, že na väčšine súdov boli nastavené ešte v roku 2006.

Napríklad v prvej skupine sú aj drogové trestné činy. Od počtu obvinených a počtu skutkov, za ktoré sú obžalovaní závisí ďalší parameter – váha. Ak je v prípade šesť a viac obvinených, má taký prípad váhu 30. Ak je ich menej ako šesť, ale sú traja a viacerí, tak váha je 20. Ak sú dvaja, tak váha takého prípadu je 10.

Čo však znamená váha a ako ovplyvňuje náhodné prideľovanie prípadov, nie je známe. Rovnako nie je známe kto, kedy a na základe čoho určil jednotlivé hodnoty váh a tiež počty skutkov a obvinených.   

Po troch týždňoch k tomu poskytlo vysvetlenie ministerstvo spravodlivosti – ani ono však nevie predložiť žiaden dokument, ktorý určuje tieto kategorizačné skupiny a ich váhu: „Ministerstvo uvádza, že nedisponuje informáciami, ktoré by bolo možné identifikovať ako ‚dokumenty, ktoré stanovujú a odôvodňujú stanovenie ‚kategórií náročnosti‘ vecí a ich váhu‘.“ Dodalo, že tieto parametre si neurčujú samotné súdy, ale sú nastavené v elektronickej podateľni – ale kto, kedy, prečo a na základe akej úvahy ich tam nastavil, je nateraz nejasné.

Ministerstvo spravodlivosti zároveň odmietlo sprístupniť návod na používanie elektronickej podatelne, ktorý ozrejmuje jednotlivé jej funkcionality a štandardné pracovné postupy. V justičných kruhoch sa šíri iba staršia verzia tohto manuálu, ktorý už roky nemusí byť aktuálny. Navyše ani ten nie je všeobecne dostupný.

Ministerstvo tvrdí, že poskytnutím príručky by uľahčilo kybernetické útoky na systém. Proti rozhodnutiu som podal odvolanie. Okrem iného v ňom píšem, že zmysluplnosť zaisťovania kybernetickej bezpečnosti neznalosťou alebo utajením informácií (v angličtine je pre tento prístup zaužívaný názov security throught obscurity) je roky predmetom odborného spochybňovania a nepodporuje ho napríklad ani britské ministerstvo spravodlivosti. Ani všeobecná dostupnosť návodu na použitie telefónu iPhone alebo kancelárskeho balíka Office 365 nezvyšuje incidenciu kybernetických útokov na ne.

Neopodstatnený nápad, ktorý sťaží verejnú kontrolu

Slovenská národná strana (SNS) predložila do parlamentu novelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Chce spoplatniť „mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií žiadaných prostredníctvom jednej alebo viacerých žiadostí podaných tým istým žiadateľom v priebehu 30 dní“. Patrím k častým používateľom tohto zákona a táto novela, ak prejde v tomto znení, okamžite sťaží prístup k informáciám. Neopodstatnene.

SNS tvrdí, že chce spoplatniť prístup k informáciám, aby tak odradila od šikanóznych žiadostí o informácie. Ibaže k tomu neponúka žiadne dáta. Táto téma sa objavuje vo verejnom diškurze pravidelne (v minulosti bolo jej najčastejším nositeľom Združenie miest a obcí Slovenska) a už pred vyše desaťročím Martin Dubéci (teraz poslanec, predseda poslaneckého klubu PS, pozn. autora) skúmal, či sú podozrenia zo šikanovania obecných úradov pravdivé natoľko, aby sa dali zovšeobecniť a prijímať pre ne plošné legislatívne opatrenia: „Aby som bol férový. Sú obce, v ktorých boli občania, ktorí zákon využívali na opakované podávanie zvláštnych žiadostí, ale vzhľadom aj na celkové čísla sa jedná o zanedbateľné prípady.“ Ďalšie podrobnosti sú aj v archívnom článku SME z 2013.

Už teraz sa za prístup vyberajú poplatky, ale ide iba o materiálne náklady – ak žiadam sprístupniť dvetisíc strán dokumentov (áno, aj také sú, napríklad privatizačný projekt Slovenského plynárenského priemyslu muselo ministerstvo hospodárstva priniesť na káričke), tak zaplatím materiálne náklady na papier, toner a podobne. Ale činnosť úradníkov sa osobitne neplatí. Napríklad v Českej republike je to trochu inak. Tam sa platí aj hodinová sadzba úradníkov. Naposledy som takto platil dvesto korún za hodinu anonymizácie rozsudku. Na 60-stranový rozsudok to vyšlo 2,5 hodiny, teda 20 eur.

Problém návrhu SNS spočíva napríklad v tom, že nie je jasné, čo je „mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií“ v kontexte viacerých žiadostí v priebehu tridsiatich dní. Pozeral som si odoslanú elektronickú poštu a za posledný mesiac som poslal asi štyridsať žiadostí o informácie na rôzne súdy, niekde aj opakovane na ten istý súd (napríklad na Špecializovaný trestný súd, Ústavný súd a Najvyšší súd). Mesiac predtým ich bolo dvadsať a tak ďalej. Zvyčajne som chcel v jednej žiadosti viac než jedno súdne rozhodnutie, spravidla aj z rôznych prípadov. Je toto už „mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií prostredníctvom jednej alebo viacerých žiadostí podaných tým istým žiadateľom v priebehu 30 dní“? Podľa návrhu SNS platí, že kým sa budú žiadatelia o informácie sporiť o to, čo je to „mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií“, tak sa k samotným informáciám nedostanú – prístup bude podmienený zaplatením poplatkov.

Vstupuje do toho aj rýchlosť súdnej ochrany. Novela by mi vadila asi trošku menej, ak by sa dalo spoľahnúť, že do roka od zamietnutia žiadosti pre nezaplatenie poplatkov bude k dispozícii aspoň neprávoplatný rozsudok správneho súdu, ktorý povie, či konkrétne okolnosti sú alebo nie sú „mimoriadne rozsiahlym vyhľadávaním informácií“. Ale tak to nie je. V lepšom prípade to potrvá roky. Práve pred pár dňami mi došlo vybavenie prvej z troch sťažností na prieťahy v konaní od predsedníčky Správneho súdu v Bratislave (vo všetkých prípadoch ide o žalobu pre neposkytnutie prístupu k informáciám a žaloby som podal v roku 2022), ktorý podedil administratívne spory po Krajskom súde v Bratislave. V liste píše, že podľa tabuliek by mali mať 44 sudcov, ale reálne je obsadených 33 sudcovských miest a z nich súdia tridsiati sudcovia.

Ďalší problém návrhu SNS je jeho posolstvo – podporuje totiž názor, že prístup k informáciám je niečo navyše, niečo, čo nepatrí k bežnej činnosti subjektov, ktoré majú v rukách verejnú moc alebo sa podieľajú na prerozdeľovaní verejných prostriedkov. Ibaže tak to nie je. Patrí to k normálnej agende úradov tak, ako iná zákonom zverená činnosť. Napríklad za podanie žaloby sa síce platí súdny poplatok, ale sudcovia už potom neinkasujú od účastníkov konaní hodinovú sadzbu alebo iný poplatok podľa zložitosti prípadu. Vyriešenie prípadov je základnou súčasťou ich práce, za ktorú dostávajú plat z príjmov štátneho rozpočtu (daní).

Vždy, keď sa niekde objaví návrh na dodatočné spoplatňovanie prístupu k informáciám bez toho, aby to bolo odôvodnené dátovou analýzou, že toto je skutočný problém, tak si spomeniem na pradávne vyjadrenia niekdajšej ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej, ktorá tie isté reči počúvala pri presadzovaní povinného zverejňovania zmlúv: „Áno, treba otvorene povedať, že demokracia niečo stojí. Ja s takýmito nákladmi problém nemám.“

Vláde sa vyhol

Predseda Súdneho dvora Európskej únie Koen Lenaerts navštívil Bratislavu, stretol sa so zástupcami Najvyššieho správneho súdu a Najvyššieho súdu, informoval týždenník PLUS 7 DNÍ, ktorého paparazzo zachytil sudcov pri odchode zo spoločnej večere. Web Politico.eu v minulosti zaradil K. Lenaertsa k najvplyvnejším Európanom. Súdy podľa PLUS 7 DNÍ informovali o jeho návšteve až po novinárskych otázkach. S predsedníčkou Súdnej rady ani ministrom spravodlivosti nehovoril. Pár hodín predtým sa na návšteve Českej republiky stretol aj s predstaviteľmi tamojšej vlády. Nie je známe, či sa sudcovia spoločne rozprávali aj o novelách trestných predpisov alebo kontrolách elektronických podateľní na súdoch. Obe témy sa v budúcnosti môžu dostať až pred Súdny dvor.

Zaujímavé čítanie

Bez názvu je týždenný newsletter Adama Valčeka. Prináša komentovaný výber udalostí a jeho poznatkov z konkrétneho týždňa. Vychádza na adamvalcek.sk a trend.sk spravidla v nedeľu. V prípade, že máte akékoľvek pripomienky alebo námety, napíšte e-mail autorovi.