„Bez názvu“ – týždenný newsletter Adama Valčeka

Konečný užívateľ výhod Norbert Bödör

V kauze Očistec sa už niekoľko mesiacov rieši otázka, ktorej zodpovedanie môže mať veľký vplyv na zaisťovanie majetku v trestných konaniach v budúcnosti, čo doteraz nebolo verejne známe – ukázalo sa to až apríli v tlačovej správe Ústavného súdu.

Tá otázka znie, či orgány presadzujúce právo v trestnom konaní smú zaisťovať iba majetok, ktorý je napísaný priamo na obvineného alebo aj majetok, ktorý síce vlastnia iné osoby, ale obvinený je jeho konečným užívateľom výhod.

Tento pojem označuje osobu, ktorá má prospech z konkrétneho majetku bez ohľadu na dĺžku alebo zložitosť vlastníckej štruktúry.

Transparentne, ale nepriamo. Celý prípad súvisí s podnikateľskými aktivitami Norberta Bödöra, ktorý je v kauze Očistec obvinený (v prípade je už vyše dva roky podaná obžaloba, ale dosiaľ nebolo rozhodnuté o jej prijatí, naďalej sa iba zostavuje zákonný senát pre rôzne námietky zaujatosti). Je podozrivý, že v ére predchádzajúcich vlád Smeru mal protiprávny vplyv na policajný zbor.

N. Bödör netají, že už niekoľko rokov nepriamo spoluvlastní vinárstvo Pivnica Radošina. Nejde teda o prípad skrývania vlastníctva. Problém vyvolalo práve zmienené nepriame spoluvlastníctvo. Nie je totiž spoločníkom samotného vinárstva, ale šalianskej firmy Merus a práve tá je jediným spoločníkom Pivnice Radošina. Formálne teda podiel vo vinárstve nepatrí N. Bödörovi, ale práve spoločnosti Merus – a v nej má trestne stíhaný podnikateľ polovičný podiel.

Niekdajší Úrad špeciálnej prokuratúry ešte v roku 2021 zaistil N. Bödörovi majetok, pretože v Očistci je stíhaný pre trestné činy, za ktoré (v prípade dokázania viny) súdy v tom čase povinne ukladali trest prepadnutia majetku. Vlani povinný trest prepadnutia majetku zrušil Ústavný súd a prokuratúra odblokovala aj majetok N. Bödöra. Ale polemika medzi jeho firmou Merus a súdmi o zaistený podielu vo vinárstve pochádza ešte z predchádzajúceho obdobia.

Ešte v roku 2022 sa firma Merus obrátila na prokuratúru, aby zrušila zaistenie jej podielu vo vinárstve. Samotná spoločnosť totiž s trestným stíhaním v kauze Očistec nemá nič spoločné. „Jediným spoločníkom Pivnice Radošina je spoločnosť Merus a teda majetkové práva vyplývajúce z obchodného podielu v Pivnici Radošina patria výlučne spoločnosti Merus, a nie obvinenému Norbertovi Bödörovi. Obchodný podiel spoločnosti Merus v Pivnici Radošina nie je majetkovým právom obvineného a preto ho nie je možné zaistiť,“ argumentovala firma.

Je konečný užívateľ výhod, odkázal senát 5T. Sudca Špecializovaného trestného súdu Peter Pulman sa k tomu vlani vo februári bližšie nevyjadril. Spoločnosť sa preto obrátila na Najvyšší súd. Senát 5T zložený zo sudcov Petra Štifta, Petra Hatalu a Emila Klemaniča vlani v lete rozhodol, že zaistenie nepriameho podielu obvineného je v poriadku (sudca J. Kliment je z kauzy Očistec vylúčený, pozn. autora).

„Skutočnosť, že obvinený nie je priamym vlastníkom spoločnosti Pivnica Radošina ešte neznamená, že z nej nemá majetkový prospech. Práve z titulu obvineného ako vlastníka polovičného obchodného podielu v spoločnosti Merus, ktorá je jediným spoločníkom v spoločnosti Pivnica Radošina, je obvinený v postavení tzv. konečného užívateľa výhod,“ vysvetlil senát.

Sudcovia tento názor podľa vlastných slov „odvodili“ od časti Trestného poriadku, v ktorej sa ako v jedinej v celom zákone zmieňuje „nepriama majetková účasť“. Ibaže táto časť Trestného poriadku rieši úplne odlišnú situáciu – prípady, v ktorých existuje podozrenie, že stíhaný trestný čin bol „spáchaný v mene alebo prospech“ konkrétnej firmy. To nie je prípad Pivnice Radošina ani firmy Merus v kauze Očistec.

Tento názor nemusí byť definitívny. V apríli totiž Ústavný súd v celom rozsahu prijal na ďalšie konanie sťažnosť firmy Merus proti zaisteniu celého podielu v Pivnici Radošina a tiež proti nadväzujúcim rozhodnutiam Špecializovaného trestného súdu a Najvyššieho súdu. Prípad rozhoduje senát zložený z ústavných sudcov Petra Molnára, Ivana Fiačana a Ľuboša Szigetiho (má spisovú značku II. ÚS 160/2024, ale odôvodnenie rozhodnutia o prijatí sťažnosti ešte nebolo zverejnené, dá sa to čakať v najbližších dňoch, keďže to je mesiac od rozhodnutia).

Ak by Ústavný súd sťažnosti nakoniec nevyhovel a konštatoval, že je v poriadku zaisťovanie majetku v trestnom konaní na základe identifikácie konečného užívateľa výhod a nie formálneho vlastníctva, mohlo by to posmeliť k takémuto prístupu aj ďalších prokurátorov v iných (aj budúcich) ekonomických kauzách. Naopak, ak Ústavný súd sťažnosti vyhovie, rozšírená prax sa z toho nestane.

Širší kontext. Neznamená to, že táto téma sa definitívne uzavrie rozhodnutím Ústavného súdu. Jednou z jej zaujímavostí totiž je, že bývalá špeciálna prokuratúra a súdy pri nej predbehli debatu na úrovni slovenského aj európskeho zákonodarstva. 

O uplatňovaní prístupu cez identifikáciu konečného užívateľa výhod v trestnom konaní sa debatuje totiž roky. Na Slovensku sa asi prvýkrát táto diskusia objavila v roku 2016, keď vtedajšia ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská presadila zákon o registri partnerov verejného sektora. Časť odbornej verejnosti k nemu totiž už vtedy vzhliadala ako k univerzálnemu riešeniu skrývania vlastníctva nielen pri obchodovaní s verejným sektorom.

Téma sa potom opäť objavila pri návrhu zákona o správe zaisteného majetku, ktorý bol schválený v ére ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej. Po začiatku ruskej agresie na Ukrajine sa zas debatovalo, že by bolo dobré vymáhať medzinárodné sankcie nie podľa formálneho vlastníctva, ale na základe konečného užívateľa výhod. 

Ak sa k tomu súdy nedopracujú v trestných konaniach vlastným výkladom skôr, je pravdepodobné, že poriadne túto tému do slovenskej legislatívy zapracujeme až na základe celoeurópskeho štandardu. Európska únia totiž už dva roky pracuje na návrhu smernice o vymáhaní majetku a konfiškácii. 

Koncom minulého roka Európsky parlament a ministri členských krajín dosiahli dohodu o návrhu jej znenia. Jej implementácia sa očakáva najneskôr na budúci rok.

Odsúdený je podozrivý, že chcel škodiť blízkej osobe sudkyne – tá sa však nevylúčila

Sudkyňa Špecializovaného trestného súdu Pamela Záleská sa pre vzťah s novinárkou Denníka N Monikou Tódovou nevylúčila z rozhodovania v kauze odsúdeného Mariana Kočnera, hoci na inom súde je M. Kočner obžalovaný pre sledovanie novinárov vrátane M. Tódovej a jej bývalého manžela. 

P. Záleská túto informáciu v rozhodnutí o námietke zaujatosti spochybnila a preto sa k nej bližšie nevyjadrila. Uznesenie z 11. apríla sprístupnil súd vo štvrtok.

Kauza falšovania zmeniek. P. Záleská je teraz predsedníčkou senátu Špecializovaného trestného súdu, ktorý v roku 2020 odsúdil M. Kočnera a bývalého riaditeľa televízie Markíza Pavla Ruska za falšovanie zmeniek na 19 rokov odňatia slobody. Toto rozhodnutie je od roku 2021 právoplatné a prípad sa preto nachádza vo vykonávacom štádiu. 

Markíza sa už krátko po právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku v roku 2021 obrátila na Špecializovaný trestný súd, aby M. Kočnerovi a P. Ruskovi prikázal nahradiť trovy trestného konania. Televízia návrh v roku 2022 doplnila a P. Záleská o ňom rozhodla vlani. M. Kočner proti nemu podal sťažnosť, v ktorej namietal aj nedostatok jej nestrannosti pre vzťah s novinárkou.

Všetky jeho argumenty sudkyňa označila za domnienky a špekulácie. M. Kočner napríklad tvrdil, že medzi ním a M. Tódovou bol „vzájomne silne antagonistický vzťah“. Doložil k tomu aj prehľad novinových článkov vrátane odkazu na známu konfrontačnú tlačovú konferenciu z októbra 2016. „Jediné, čo vás trápi je, že niektorí ľudia majú aj iné hodnoty, ako sú ukradnuté peniaze,“ povedala vtedy M. Tódová M. Kočnerovi.

„Pokiaľ odsúdený namietal skutočnosti, ktoré majú vytvárať prekážku nezaujatého a nestranného rozhodovania namietanej sudkyne pre dlhodobo pestovaný, silne antagonistický vzťah odsúdeného k novinárke M. Tódovej a nenávisť tejto novinárky k odsúdenému či pohŕdanie odsúdeným zo strany novinárky, ktorá je blízkou osobou sudkyne, tieto sú výlučne jeho neodôvodnenou interpretáciou, založenou na domnienkach a tiež na špekuláciách,“ reagovala na to sudkyňa P. Záleská.

Ako nepodložené preto odmietla podozrenie, že by sa podľa nej údajný antagonistický vzťah medzi M. Kočnerom a M. Tódovou prenášal na ňu ako sudkyňu.

Sledovanie novinárov. V námietke je okrem interpretácie vzťahov spomenutý aj prípad sledovania novinárov, v ktorom ako poškodení vystupujú M. Tódová aj jej bývalý manžel.

„Je všeobecne známe, že M. Tódová je poškodenou v trestnom stíhaní vedenom pre tzv. sledovanie novinárov, kde je M. Kočner obvinený, resp. podozrivý,“ cituje súdne rozhodnutie z doplnenia námietky zo septembra minulého roka. 

Prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava medzičasom podal na M. Kočnera a ďalších štyroch obvinených obžalobu v súvislosti so sledovaním novinárov. Začiatkom tohto roka o tom poškodených upovedomil prokurátor Vladimír Pravda a v liste zmienil 27 poškodených vrátane M. Tódovej a jej exmanžela (autor newslettra je tiež v tomto trestnom konaní poškodeným, pozn.).

P. Záleská napriek tomu v rozhodnutí o námietke píše, že „vyjadrenia odsúdeného, že redaktorka Denníka N a jej bývalý manžel sú ‚v danom konaní‘ v postavení poškodených subjektov“ sú nepravdivé. Na základe čoho to tvrdí, nie je v rozhodnutí vysvetlené.

Pretože sudkyňa to vyhodnotila ako nepravdu, bližšie sa nevyjadrila k tomu, prečo ju z konania nediskvalifikuje to, že odsúdený falšovateľ zmeniek M. Kočner je v inom prípade obžalovaný za sledovanie jej blízkej osoby – novinárky.

Toto rozhodnutie nemusí byť definitívne. Od 25. apríla je totiž prípad na Najvyššom súde. O sťažnosti proti nevylúčeniu sudkyne P. Záleskej rozhodne senát zložený zo sudcov Martiny Zeleňakovej, Pavla Farkaša a Dušana Szabóa.

Širší kontext. Odkedy vlani v lete došlo k zverejneniu vzťahu medzi M. Tódovou a P. Záleskou, túto informáciu využili rôzni obvinení a obžalovaní na to, aby skúsili vylúčiť sudkyňu z konkrétneho trestného konania. Neuspeli ani raz. 

Tieto námietky boli založené na príkrom predpoklade, že partneri vo vzťahu nie sú dve samostatné slobodne mysliace bytosti, ale navonok vystupujú ako názorovo a hodnotovo zhodný celok. Podrobnejšie som o tom písal vlani v auguste. 

Senát 5T Najvyššieho súdu zložený zo sudcov Juraja Klimenta, Petra Štifta a Dušana Szabóa odmietol úvahu, že by sa kritický postoj novinárky k obžalovanému automaticky prenášal aj na jej partnerku sudkyňu. Bolo to prvé rozhodnutie Najvyššieho súdu k ich vzťahu. Potom naň odkazovali aj iné senáty, ktoré neskôr rozhodovali o podobných námietkach iných obžalovaných proti P. Záleskej.

M. Kočner z tohto rámca trochu vybočuje, čo bolo zrejmé už vlani. V jeho prípade totiž nejde iba o to, že sudkyňa P. Záleská rozhoduje o niekom, o kom jej blízka osoba kriticky písala. V jeho prípade je obava o nestrannosť sudkyne zintenzívnená tým, že M. Kočner je trestne stíhaný za to, že chcel blízkej osobe sudkyne škodiť – v súvislosti s kauzou sledovania novinárov.

Toto je prvýkrát, čo má Najvyšší súd príležitosť sa k týmto okolnostiam vyjadriť.

P. Záleská síce bola pôvodne  členkou senátu, ktorý vo februári 2022 začal druhýkrát súdiť Mariana Kočnera za objednávku vraždy novinára Jána Kuciaka, jeho snúbenice a trojice právnikov, ale svoj vzťah k M. Tódovej vtedy neoznámila a Najvyšší súd ju z prípadu vylúčil z iného dôvodu – pretože predtým rozhodovala o dohode o vine a treste pre sprostredkovateľa vrážd Zoltána Andruskóa. 

Správy zo sledovania novinárov vrátane J. Kuciaka sú dôkazom v prípade objednávky vrážd. Ďalším dôkazom v prípade je komunikácia cez šifrovaciu aplikáciu Threema, ktorá v násilnom kontexte zmieňuje aj M. Tódovú.

P. Záleská po zverejnení ich vzťahu preto čelila otázkam, prečo sa v takejto situácii nenamietla. Na otázku členky Súdnej rady sudkyne Krajského súdu v Bratislave Marcely Kosovej vtedy odpovedala, že na to nevidela žiaden dôvod: „M. Tódová podľa mne dostupných v tom čase dôkazov nefigurovala v žiadnom procesnom postavení. Nebola obvinená, nebola obžalovaná, nebola poškodená, nebola ani svedkyňa.“

Podobne reagoval predseda Špecializovaného trestného súdu Ján Hrubala, či neoznámenie ich vzťahu v takomto prípade nie je dôvodom na vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti sudkyne. „Nebola účastníčka konania (M. Tódová, pozn. autora). Ja som venoval niekoľko nie málo desiatok hodín tomu, či tento konflikt záujmov existuje alebo nie. (...) V tejto situácii nevystupovala novinárka v žiadnom procesnom postavení a kolegyňa sudkyňa P. Záleská nebola zainteresovaná na tej veci,“ vysvetlil v rozhovore.

Na výške úplatku sa nezhodli, ale prokurátor dohodu aj tak uzatvoril

Sudca Špecializovaného trestného súdu Ján Buvala schválil dohodu o vine a treste s podnikateľom Michalom Suchobom pre údajné podplácanie v súvislosti s kontrolou pokladníc v sieti reštaurácií Medusa Group z roku 2017. 

Podrobnosti o verejnom zasadnutí priniesli napríklad Aktuality.sk alebo televízia Markíza. 

Na verejnom zasadnutí sa slova dožadoval advokát Michal Mandzák, ktorý v kauze Mýtnik obhajuje obžalovaného Jozefa Brhela a jeho syna – argumentoval, že táto dohoda s M. Suchobom je nezákonná a ide preto o nezákonný benefit spolupracujúcemu svedkovi; M. Suchoba je totiž korunným svedkom v kauze Mýtnik, spolu s bývalým prezidentom finančnej správy Františkom Imreczem vypovedajú proti J. Brhelovi. 

Sudca J. Buvala mu slovo nedal, dohodu o vine a treste schválil a povedal, že zákonnosť benefitov M. Suchobovi sa má riešiť inde.

Raz to súvisí, inokedy nie. Sama osebe je zaujímavá reakcia prokurátora Michala Šúreka na snahu M. Mandzáka na verejnom zasadnutí spochybniť návrh dohody o vine a treste.

„Je fenomén poslednej doby, že advokáti chodia takýmto spôsobom zasahovať do verejných zasadnutí, ktoré sa ich netýkajú, hoci oni sa tvária, že sa ich týkajú,“ povedal novinárom. 

Keď prokurátori bývalej špeciálnej prokuratúry kritizovali generálneho prokurátora Maroša Žilinku, tak súvislosť medzi takýmito prípadmi nielenže nespochybňovali, ale vyslovene sa jej dovolávali. Venujú sa tomu tiež v otvorenom liste, ktorý podpísal aj M. Šúrek. 

„V každom prípade si myslím, že bude dôležité, aby verejnosť aj médiá pozorne sledovali, či spolu s vecami v súdnom konaní, ktoré nám zostanú, zostanú konkrétnym intervenujúcim prokurátorom aj súvisiace veci, napríklad spolupracujúcich osôb, ktoré boli z hlavnej veci vylúčené na samostatné konanie a sú v prípravnom konaní. Samozrejme by mali zostať, pretože ide v zásade o jednu vec,“ povedal Denníku N ešte v máji bývalý špeciálny prokurátor Daniel Lipšic.

Podstata problému. Dohoda medzi M. Šúrekom a M. Suchobom je podozrivá z iných dôvodov. Ide totiž o druhú dohodu v poradí, ktorú prokurátor predložil súdu pre ten istý skutok. Medzi jednotlivými dohodami je rozdiel v opise trestne stíhaného deja (skutku). Navyše došlo k zmierneniu právnej kvalifikácie a zníženiu trestu.

M. Šúrek prvýkrát predložil návrh dohody o vine a treste v súvislosti s pokladnicami Medusa Group vlani 24. novembra. O dva mesiace nato (24. januára) tento návrh bez vysvetlenia vzal späť. Nasledoval výsluch M. Suchobu a niekdajšieho riaditeľa kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovíta Makóa, a ich konfrontácia, pri ktorej sa vzájomne obviňovali z klamstiev. Práve L. Makóa mal totiž M. Suchoba uplácať.

V marci tohto roka potom prokurátor predložil druhú dohodu o vine a treste s M. Suchobom.

Kým pôvodne M. Šúrek stíhal M. Suchobu za podplácanie verejného činiteľa – Ľ. Makóa a dohodli si peňažný trest 120-tisíc eur (M. Suchoba s obomi skutočnosťami súhlasil), tak podľa druhej dohody bol M. Suchoba stíhaný už len za podplácanie občana Ľ. Makóa a peňažný trest klesol na 90-tisíc eur. 

Prokurátor k tomu povedal, že reagoval na rozhodovaciu prax súdov – podľa neho sa L. Makó v prípade Medusa Group neangažoval ako riaditeľ kriminálneho úradu finančnej správy, ale ako občan, ktorý má kontakty na polícii a využil ich na vybavenie veci.

Kajúcnikom veria napriek rozporom. Asi najzaujímavejší je rozdiel v trestne stíhanom deji medzi jednotlivými návrhmi dohôd o vine a treste. Kým podľa novembrovej dohody mal dať M. Suchoba Ľ. Makóovi úplatok 100-tisíc eur, podľa marcovej dohody to bolo 70-tisíc eur. Obe dohody podľa zákona M. Suchoba odsúhlasil a nemal k nim výhrady. 

Ako je možný 30-tisícový rozptyl v opise trestne stíhaného deja? M. Šúrek podľa Aktuality.sk potvrdil, že toto bol rozpor medzi jednotlivými svedeckými výpoveďami a podľa zákona musel pracovať so sumou, ktorá pre M. Suchobu bola priaznivejšia.

M. Suchoba bol v súvislosti s pokladnicami Medusa Group stíhaný od roku 2021, na začiatku sa síce hovorilo o sume 70-tisíc eur, ale potom sa to zvýšilo na 100-tisíc eur. S touto sumou prokurátor uzatvoril s obvineným prvú dohodu o vine a treste, a predložil ju súdu. K následnej revízii v opise trestne stíhaného deja nedošlo počas troch rokov prípravného konania, ale až po späťvzatí prvého návrhu dohody. Konfrontácia medzi M. Suchobom a Ľ. Makóom pritom rozpory medzi ich výpoveďami neodstránila a ťažko určiť, z čoho vôbec tátu suma vychádza.

M. Suchoba pri konfrontácii dokonca zotrval na tom, že žiadne peniaze niekdajšiemu riaditeľovi kriminálneho úradu finančnej správy neodovzdal, ale ten si úplatok za Medusa Group sám odpočítal z výnosov z inej ich trestnej činnosti. Dohoda o vine a treste naproti tomu zmieňuje odovzdanie 70-tisíc eur v jednej z bratislavských cukrární.

Podľa Trestného poriadku je pritom možné dohodu uzatvoriť iba prípade, že „výsledky vyšetrovania dostatočne odôvodňujú záver, že skutok je trestným činom a spáchal ho obvinený“, nestačí iba priznanie obvineného k akémukoľvek trestne stíhateľnému deju.

Tento prípad teda potvrdzuje obavy, že prokuratúra uzatvára dohody so spolupracujúcimi svedkami aj za ich údajnú trestnú činnosť, ktorej priebeh je sporný. V takýchto prípadoch nie je vylúčené, že na hlavnom pojednávaní by obžaloba po prezentácii dôkazov v prospech a neprospech obvinených neobstála. Ibaže pri dohode o vine a treste sa žiadne dôkazy k údajnej trestnej činnosti neprezentujú. Spolupracujúci svedkovia navyše zvyčajne nemajú záujem o hlavné pojednávanie, aby tak ušetrili čas, reputáciu, peniaze, ale tiež preto, aby nekonfrontovali prokuratúru s pochybnosťami o jej vlastnej činnosti, pretože práve od vôle prokurátorov sú závislé samotné ich dohody alebo podmienečné zastavenia stíhaní.

Prokuratúra môže mať záujem o takéto pochybné dohody zas preto, že tak zvyšuje vierohodnosť spolupracujúcich svedkov v iných konaniach. Napríklad M. Suchoba svedčí v kauzách Mýtnik a Očistec, a nevedno, či tam bude priestor skúmať okolnosti uzatvorenia dohody o vine a treste v súvislosti s pokladnicami Medusa Group; ale prokurátor môže napriek nevyjasneným okolnostiam uzatvorenia tejto dohody argumentovať, že vierohodnosť svedectva M. Suchobu zvyšuje, že sa k úplatku priznal a súd takúto dohodu ešte aj potvrdil bez toho, aby sa pozastavil nad tým, nakoľko je trestne stíhaný dej reálny.

Už podal podnet na dovolanie. Z opisu tohto prípadu vyplýva, že práve toto je dohoda o vine a treste, ktorá je súca na podanie dovolania podľa novely Trestného poriadku, ktorú Smer, Hlas a SNS schválili vo februári. 

Do zákona pribudlo ustanovenie, že minister spravodlivosti podá dovolanie proti schválenej dohode, „ktorá nie je so zreteľom na závažné porušenie hmotnoprávnych ustanovení primeraná alebo spravodlivá“. 

Obhajca J. Brhela M. Mandzák potvrdil, že takýto podnet už podal. 

Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) nemá lehotu na jeho vybavenie, zákon pozná len trojročnú lehotu na podanie samotného dovolania. Ak by B. Susko dovolanie podal, o prípadnom zrušení dohody s M. Suchobom by rozhodoval trojčlenný senát Najvyššieho súdu.

Koalícia pôvodne zamýšľala, aby takéto dovolanie bolo možno podať aj proti dohodám niekoľko rokov naspäť, ale Ústavný súd účinnosť tejto časti novely pozastavil.

Bez názvu je týždenný newsletter Adama Valčeka. Prináša komentovaný výber udalostí a jeho poznatkov z konkrétneho týždňa. Vychádza na adamvalcek.sk a trend.sk spravidla v nedeľu. V prípade, že máte akékoľvek pripomienky alebo námety, napíšte e-mail autorovi.