Začiatkom augusta sa začali objavovať správy, že to nebola Ukrajina, ale Rusko, ktoré samo zastavilo export ropy spoločnosti Lukoil cez Ukrajinu do Maďarska a Slovenska.

„Technicky nerobíme nič, aby sme zablokovali tranzit,“ uviedol Andrij Jeremak, vedúci kancelárie prezidenta Volodymyra Zelenského pre Bloomberg.

Podľa zistení agentúry sankcie na Lukoil neovplyvňujú tranzit ropy, keďže vlastníkom ropy je švajčiarska dcérska spoločnosť Litasco, ktorá nie je sankcionovaná. Túto logiku potvrdil aj európsky komisár viceprezident Valdis Dombrovskis.

„Predbežné preskúmanie ukázalo, že nové sankcie Ukrajiny voči ropnému gigantovi Lukoil neovplyvňujú tranzitné operácie cez Družbu,“ uviedol V. Dombrovskis.

Verziu podporil aj český ekonóm Lukáš Kovanda správou „Ropu nám vyplo Rusko, nie Ukrajina, pripúšťa vôbec po prvýkrát Slovensko“. Slovnaft priznal, že od začiatku júla neprúdi od Lukoilu žiadna ropa, dôvodom je „vyššia moc“.

Čo je však „vyššia moc“, Lukoil nešpecifikoval. Niektorí sa domnievajú, že vyššia moc je Vladimir Putin, pripomínajúc jar 2022, keď sa hlavní predstavitelia Lukoilu postavili proti vojne na Ukrajine, čo malo pre vedenie spoločnosti neblahé následky.

„Niekoľko členov vedenia Lukoilu za túto svoju kritiku zaplatilo najvyššiu cenu. V lete 2022 vypadol z nemocničného okna predseda predstavenstva Lukoilu Ravil Maganov. Jeho nástupca Vladimír Ivanovič Nekrasov skonal vlani v októbri na akútne srdcové zlyhanie. Tento rok v marci údajne spáchal samovraždu viceprezident Lukoilu Vitalij Robertus,“ napísal Kovanda.

Súčasné zastavenie ropy od Lukoilu tak mohlo byť pokračovaním tejto ságy.

Aj keď sa tento krok nedá úplne vylúčiť, je nepravdepodobný. Zastavenie tranzitu ropy od Lukoilu súvisí s oficiálnym ohlásením ukrajinských sankcií na spoločnosť. Presne v tom čase nastali aj výpadky dodávok ropy na Slovensko a do Maďarska.

Ukrajinská strana deklarovala, že ide o postihnutie tranzitu ruskej ropy s cieľom znížiť príjmy Moskvy z financovania vojny prepravou cez domáce územie. Nikdy však nevysvetlila, prečo sankcionovala Lukoil a nie ruské štátne spoločnosti, ktoré mohli ďalej ruskú ropu prepravovať.

Ukrajinské médiá tomuto postupu nerozumeli. „Prečo ukrajinská vláda zastavila dodávky Lukoilu a neuplatnila žiadne obmedzenia na Rosnefť a Tatnefť? Prečo obmedzuje len súkromnú firmu?“ pýtal sa web eurointegration.com.

Odpovede na tieto otázky nikto nepozná. Paradoxne, ukrajinská národná ropná a plynová spoločnosť Naftogaz v utorok potvrdila, že objem prepravovanej ropy cez ukrajinské územie sa v júli v porovnaní s júnom nezmenil. To znamená, že výpadok Lukoilu nahradili ruské štátne firmy.

MOL teda výpadok vykrýva dodávkami spotovej ropy, ktorá je pravdepodobne drahšia, no dokáže aktuálne potreby z veľkej časti pokryť. „Dostali rovnaké množstvo ropy, ale štruktúra jej vlastníkov sa môže líšiť,“ uviedol šéf Naftogazu Olexij Černyšov pre Reuters.

Sankcie Ukrajiny na Lukoil tak nemajú žiadny materiálny efekt na ruskú stranu. Efekt však majú na maďarskú a slovenskú stranu. Vyššia cena ropy znamená nižšie zisky a väčšiu neistotu ohľadom budúcej produkcie MOL-u. A možno to bol zámer ukrajinskej strany.

Srdečný vzťah Viktora Orbána s Moskvou a blokovanie pomoci Ukrajine mohlo viesť k odvetným opatreniam Kyjeva. Ak by však tieto opatrenia boli príliš odvážne a zastavili by kompletne dovoz ruskej ropy, mohlo by to negatívne ovplyvniť zásobovanie a ceny pohonných hmôt v celej strednej Európe, čo by bol politicky silný krok.

Kyjev tak prišiel s riešením, kedy obmedzili najväčšieho exportéra ropy do Maďarska a vláde Viktora Orbána ukázal, že má moc spôsobiť domácej ekonomike väčšie problémy. Slovensko v celom procese môže byť iba obeťou týchto politických hier.

V tom najlepšom prípade budú všetky strany rešpektovať postavenie Litasca v celom procese a tok lacnejšej ropy od Lukoilu sa čoskoro obnoví. Ide však o ukážku nepríjemnej reality, keď sa Slovensko z energetickej brány zmenilo na krajinu na konci prepravného reťazca ropy aj zemného plynu. To predstavuje nemalé riziká. Jadrová energia a elektrifikácia Slovenska by tak mali v energetickej bezpečnosti hrať kľúčovú rolu.

Polish PM Morawiecki Visits Gdansk Port Coal Terminal
Neprehliadnite

Svet páli rekordné množstvá uhlia. Európska zelená politika vyznieva ako fraška