Strana Sloboda a Solidarita (SaS) napriek odmietavému stanovisku jej predsedu Richarda Sulíka zahlasovala napokon za zvýšenie rozpočtu na tento rok. Od ostatných opozičných strán tak schytala vlnu kritiky za to, že nedokázala dodržať svoje slovo a koalíciu napokon podržala.
Poslanec NR SR za SaS a predseda parlamentného finančného výboru Marián Viskupič tvrdí, že bol jedným z prvých, ktorí poukázali na to, že príjmy rozpočtu sa vyvíjajú lepšie, než sa očakávalo. Lepšie sa vyvíjal výber daní z príjmu právnických aj fyzických osôb, no najmä výber dane z pridanej hodnoty (DPH). „Ľudia platia zo zvyšujúcich sa cien stále viac. A tie peniaze treba vrátiť ľuďom ako pomoc v inflačnej kríze. V SaS sme boli prví, ktorí sme hovorili, že takúto zmenu rozpočtu je potrebné urobiť," uviedol v diskusnej relácii Karty na stôl týždenníka Plus 7 dní.
Zvýšenie rozpočtu na aktuálny rok bolo potrebné podľa poslanca preto, aby sa dané príjmy mohli použiť ešte počas tohto roka. Vláda podľa M. Viskupiča pripravila prvý návrh pre zvýšenie rozpočtu dobre. „Tie príjmy boli správne započítané a správne definované. Ale ako ten zákon prišiel do parlamentu, tak na výdavkovej strane sa to všetko sypalo len do Všeobecnej pokladničnej správy. Bez určenia, na čo to má ísť, bez toho, aby na to mal dosah niekto iný okrem ministra financií. Tu sme povedali, že i keď so systémom a zmyslom zmeny súhlasíme, s tým, ako boli výdavky definované, s tým sa súhlasiť nedá," vysvetlil poslanec.
Vláda napokon aj pre obštrukcie zo strany SaS materiál z rokovania stiahla a pripomienky do návrhu zapracovala. Príjmy, ktoré mali skončiť vo Všeobecnej pokladničnej správe, vládne hnutie rozpísalo. Strana si podľa poslanca za rozhodnutím podporiť zvýšenie rozpočtu stojí. „To boli peniaze, ktorých sa ľudia museli vzdať a je zmysluplné, aby im boli vrátené ako pomoc v ťažkých časoch," podotkol.
Keďže v rozpočte zostali isté financie v rámci rezervy, otázkou je, či aj naďalej hrozia takzvané atómovky, teda bombastické nápady ministra financií Igora Matoviča, na ktoré sa financie akosi stále našli.
„Atómovky samozrejme hrozia vždy. Bohužiaľ, za dva a pol roka skúseností s Igorom Matovičom, sú tie atómovky akoby pravidelným scenárom," povedal M. Viskupič. Keďže sa však pomaly blíži koniec roka, môže sa stať, že tieto peniaze nebudú použité v tomto roku vôbec. Rozpočet ich však umožňuje presunúť do budúceho roku. „Či hrozia atómovky v budúcom roku? Hrozia,“ dodal poslanec. V parlamente je totiž v druhom čítaní zákon o e-kase z dielne hnutia OĽaNO. Podľa tohto návrhu by po zadaní pokladničného bločku, napr. z reštaurácie, do mobilnej aplikácie finančnej správy mohol zákazník získať späť časť zaplatenej sumy.
Priestor na nové Matovičové opatrenia
Teoreticky môže mať takýto zákon obrovský dosah na verejné financie. V dôvodovej správe sa však píše, že finančný dopad tejto novinky pre súčasný rok je 700-tisíc eur a pre ďalšie roky 300-tisíc eur. „To sú povedzme nejaké tie manipulačné náklady na vytvorenie nejakej tej aplikácie a na nejakých zamestnancov. Ale to samotné, čo to môže urobiť s verejnými financiami, tam vôbec nie je definované," upozornil Marián Viskupič.
Celý tento nápad ministra financií je podľa poslanca paškvil v tom, že je to celé príliš zložité, administratívne náročné a hlavne to ľuďom nijak nepomôže. Ak to aj minister financií prezentoval tak, že by sa vďaka tejto novinke mohla teda vracať časť DPH, na tento krok existujú podľa M. Viskupiča omnoho jednoduchšie, efektívnejšie a zmysluplnejšie riešenia. „Treba tomu ťažko skúšanému gastru dať DPH desať percent. Pokojne, povedzme, na jeden rok, aby sa videlo, aký vplyv to má na rozpočet, ako to pomôže sektoru a následne povedzme rozhodovať ďalej," doplnil.
Takýto návrh už SaS do parlamentu predkladala. Zníženie DPH na desať percent by malo negatívny dosah na rozpočet. Ten však chcela strana dorovnať zvýšenou spotrebnou daňou na alkohol, ktorá sa roky nezvyšovala. „Celé opatrenie by bolo rozpočtovo neutrálne, aby to jednoducho ľuďom pomohlo," uzavrel.
