Vallo: Bratislava bola ľahká obeť pre všetkých. Konečne mám veci pevne v rukách

V rozhovore Vallo hovorí:

• Prečo chce mať z Bratislavy sebavedomé mesto
• Aký má vzťah s developermi
• Ako chce oživiť verejné priestory
• Prečo nejde všetko tak rýchlo ako by chcel
• V akej fáze je parkovacia politika
• Ako z Bratislavy urobí zelenšie mesto

Primátor Bratislavy Matúš Vallo postupuje v svojich cieľoch zveľadiť hlavné mesto Slovenska pragmaticky, postupne, ale aj rázne. Nie všetko mu ide tak rýchlo ako by si predstavoval. Pôsobí ako sebavedomý manažér a sebavedomie chce prinavrátiť aj hlavnému mestu. Jednak v rokovaniach s developermi, kde už pravidlá neurčujú oni, ale mesto, jednak smerom ku kritikom. V rohu pracovne má skladací bicykel, na ktorom jazdí do práce, hoci je už november. Zdá sa, že sľub dostať autá z centra mesta berie vážne. Tvrdí, že na magistráte si nechce štartovať politickú kariéru, i keď nevylúčil opätovnú kandidatúru.  

Ste v polovici svojho funkčného obdobia. Čo sa vám najviac podarilo dotiahnuť do konca a čo menej?

Nezabúdam na to, čo som v kampani sľúbil, a na túto tabuľu (s volebným programom – pozn. TRENDU) sa preto často pozerám. Za dva roky sme vynaložili veľa energie na stabilizáciu mesta, ktoré sme prevzali vo veľmi zlom stave, to už môžem otvorene povedať. Prebrali sme naozaj slabé mesto. Bratislava bola ľahká obeť pre všetkých. Pre tých, ktorí tu chceli stavať a vedeli, že mesto nad tým nemá kontrolu, pre tých, ktorí mali výhodné obchodné vzťahy s Bratislavou. Mesto z toho vyšlo vždy zle.

Môžete byť konkrétnejší?

Bratislava napríklad prenajímala majetok za málo peňazí, navyše ľuďom, ktorí za to ani neplatili. Našiel som podnájomníkov, ktorí mestu neplatili od roku 2012. Máme tu ľudí, ktorí dlhujú mestu státisíce, a mesto s tým dovtedy nič nerobilo. Našli sme slabé mesto s nefunkčným magistrátom. Väčšina ľudí na magistráte boli síce skvelí, ale pracovali v zastaranom systéme, ktorý nefungoval a ľudia v ňom boli frustrovaní. Nevystopoval som snahu v minulosti urobiť z magistrátu samosprávu, ktorá by mala fungovať ako firma a poskytovať klientom, teda občanom, kvalitné služby. Nemôžeme sa sami na seba pozerať, že sme mesto, a ľudia budú donekonečna tolerovať to, že sme pomalí, nedôslední, bez úsmevu na tvári a znechutení, tak sa nikam nepohneme. Chcem, aby sme sa k Bratislavčanom správali ako k našim klientom. Nemôže sa stať, že spis úradník nevybaví niekoľko mesiacov, lebo na druhej strane môže byť aj človek, ktorý čaká na vybavenie svojej žiadosti a nemôže si pre to odkúpiť časť pozemku, aby si zateplil dom.

V takej situácii ste našli Bratislavu?

Áno, a veľa sme za tie dva roky urobili, aby sme to zmenili. Až teraz začínam vidieť svetlo na konci tunela. My môžeme robiť po nociach a víkendoch, ale nie je to dlhodobo udržateľné. Môj cieľ z pohľadu manažéra, hoci som aj politik, je mať z magistrátu fungujúcu firmu, kde na začiatku dám nejakú víziu, ktorá sa rozpustí v každom oddelení a napokon z nej budeme mať aj výsledok. Má to byť spoločné úsilie stoviek ľudí, ktorí tu pracujú.

Môže fungovať magistrát ako súkromná firma?

Stále sme samospráva, ale môže. Keď sa pozriete na portfólio činností niektorých súkromných firiem a na široké portfólio magistrátu, tak sa ani nemôžem čudovať, že s takým malým počtom ľudí to nezvládal robiť dostatočne.

Kultivácia verejného priestoru

Verejný priestor pred Starou tržnicou celkom ožil. Podarí sa to aj na Kamennom námestí pred bývalým Tescom?

Skvalitnenie verejného priestoru má dve úrovne. V prvom rade sme chceli robiť rýchle zásahy v desiatkach malých častí verejného priestoru, ktoré chceme postupne zlepšiť. Keby nebol prišiel koronavírus, už by sme ich mali zrealizovaných asi tridsať, teraz sa to posunie do leta budúceho roka. Chceme tiež zrekonštruovať aj vytypované verejné priestory v mestských častiach. Tie sa budú robiť v rokoch 2021 až 2022.

Skôr sa to nedalo?

Nie, lebo sme našli prázdne šuplíky. Nebol tu žiadny projekt, ktorý by sa dal skoro zrealizovať. Začínali sme od nuly

Aká je druhá úroveň premeny verejných priestorov?

Veľké veci ako napríklad kúpele Grössling. Tam už je známy aj víťaz architektonickej súťaže. Lenže predtým sme museli zriadiť novú organizáciu (Metropolitný inštitút Bratislavy – pozn. TRENDU), ktorá takéto súťaže dokáže urobiť. To všetko trvalo dva roky. Výsledok je taký, že teraz presne viem, ako sa to bude financovať a využívať. V predošlých dvoch volebných obdobiach mesto nespravilo ani jednu architektonickú súťaž. My sme už urobili štyri a plánujeme ich dokončiť asi tridsať. K veľkým projektom patria aj Živé námestie, ktorého súčasťou je Kamenné námestie, Námestie Nežnej revolúcie a Námestie SNP. Pri ňom práve v týchto týždňoch vyberáme víťaza architektonickej súťaže. Budúci rok už uvidíme aj niektoré fyzické výsledky a to je to, čo ma najviac zaujíma.

Kritici hovoria, že machule na zemi na Námestí SNP nie sú skrášlenie verejného priestoru.