Veľká Británia, Brazília, India, no aj Taliansko, Francúzsko, Rakúsko, Španielsko, Turecko a Česká republika. Krajiny, ktorým Spojené štáty hrozia zavedením cla na dovážaný tovar. Má ísť o odvetu za to, že uvedené štáty už zaviedli alebo plánujú zaviesť digitálnu daň, ktorá by sa mala dotknúť veľkých internetových firiem z USA.
Úrad amerického obchodného splnomocnenca (USTR) považuje túto daň za diskriminačnú. Vzhľadom na to spustil vyšetrovanie a žiada konzultácie daných vlád s cieľom hľadať obojstranne prijateľné riešenie. Pokiaľ sa im to nepodarí, prišli by na rad už spomínané clá.
Paragraf 301
„Prezident Trump sa obáva, že mnoho našich obchodných partnerov prijíma daňové režimy, ktoré sú vytvorené tak, že nespravodlivo cielia na naše spoločnosti,“ citovala splnomocnenca Trumpovej vlády Roberta Lighthizera agentúra Reuters.
USA sa opierajú o paragraf 301 amerického obchodného zákona z roku 1974, ktorý dáva prezidentovi možnosť podniknúť aj možnosť odplaty, aby dosiahol zrušenie akéhokoľvek činu, politiky alebo praktiky zahraničnej vlády, ktoré porušujú medzinárodné obchodné dohody alebo sú neodôvodnené, nezmyslené či diskriminačné a sú záťažou alebo obmedzením pre americký obchod.
Lighthizer potvrdil, že Američania sú pripravení prijať akékoľvek vhodné opatrenia, aby ochránili svoje podniky a zamestnancov pred diskrimináciou. Digitálna daň sa týka takých spoločností ako Amazon, Google, Apple či Facebook.
Milióny eur ročne do štátnej kasy
Tak napríklad česká vláda počíta s tým, že nová daň by do štátnej kasy priniesla päť miliárd korún (asi 186 miliónov eur) ročne. Plánovala digitálnu daň sedem percent vzťahujúcu sa na internetové firmy v ČR s globálnym obratom nad 750 miliónov eur (takmer 20 miliárd korún), ktoré tam budú mať ročný obrat za uskutočnené zdaniteľné služby minimálne 100 miliónov korún.
Následne ministerka financií Alena Schillerová korigovala sadzbu digitálnej dane na päť percent. Účinnosť dane chce posunúť na začiatok roka 2021.
EÚ rieši digitálnu daň už dlho
O digitálnej dani pre veľké internetové firmy sa na pôde EÚ začalo prvýkrát hovoriť na summite v Tallinne v roku 2017. Dôvodom je, že veľké internetové spoločnosti inkasujú v daných štátoch obrovské zisky, ale na miestnych daniach odvedú ročne len veľmi málo. Tieto firmy totiž môžu zisky priznávať aj takých krajinách, kde je nízke daňové zaťaženie ako napríklad Írsko či Luxembursko. Nezáleží na tom, odkiaľ v skutočnosti zisk pochádza.
Digitálnu daň zaviedlo vlani aj Francúzsko. S USA sa však dohodli na odklade jej výberu na koniec tohto roka a Amerika zatiaľ nezavedie odvetné clá. Aj Organizácia pro hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) uvažuje o zavedení tejto dane, avšak s celosvetovou pôsobnosťou. Slovensko zatiaľ digitálnu daň nezaviedlo. Podobne ako napríklad Nemecko čaká na výsledky rokovaní v rámci OECD.
